Medziročná miera inflácie v eurozóne prekonala v októbri 4-percentnú úroveň. Dostala sa tak na najvyššiu hodnotu od leta 2008. Poukázali na to v piatok zverejnené predbežné údaje štatistického úradu Európskej únie Eurostat.
Spotrebiteľské ceny v eurozóne vzrástli podľa Eurostatu v októbri medziročne o 4,1 percenta po 3,4-percentnom raste v septembri. To je najvyššia miera inflácie od júla 2008.
Vývoj inflácie prekonal aj očakávania ekonómov. Tí predpokladali, že spotrebiteľské ceny v eurobloku zrýchlia rast na 3,7 %. Pod nečakané zrýchlenie rastu sa podpísali najmä ceny energií. Tie sa v októbri zvýšili medziročne o 23,5 %. V septembri vzrástli o 17,6 %.
Rýchlejšie rástli aj ceny služieb. V septembri ich medziročný rast predstavoval 1,7 %, v októbri sa zvýšili o 2,1 %.
Aj v medzimesačnom porovnaní sa tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne zrýchlilo. Zatiaľ čo v septembri ceny vzrástli o 0,5 %, v októbri ich rast dosiahol 0,8 percenta.
Ekonomika eurozóny v treťom štvrťroku vzrástla medzikvartálne o 2,2 percenta. Mierne tak zrýchlila tempo rastu oproti vývoju v predchádzajúcom kvartáli a prekonala aj očakávania analytikov.
Pod zrýchlenie rastu sa podľa Eurostatu podpísal najmä vysoký domáci dopyt, ale aj export. Naopak, pokračujúce problémy v dodávateľských reťazcoch a rastúce spotrebiteľské ceny negatívne vplývali na zotavovanie.
Čaputová: podľa expertov hrozí chudoba 800-tisíc ľuďom
K zdražovaniu sa v piatok po stretnutí s expertmi vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Oznámila, že podľa ich odhadov by sa mal trend zdražovania o rok spomaliť. Zvyšovanie miezd v priebehu budúceho roka sa podľa expertov očakáva „na hranici 5,5 percenta“.
Ceny potravín a energií však podľa expertov ešte stúpať budú, povedala prezidentka, no v prípade potravín by stúpanie malo byť „skôr mierne“.
„Zdražovanie sa dotkne každého z nás, veľká časť ho v peňaženkách výraznejšie nepocíti, je tu však aj druhá časť,“ vyhlásila prezidentka. Dopady na najnižšie príjmové skupiny by podľa odborníkov mali doľahnúť najmä na viacdetné rodiny, rodičov-samoživiteľov a dôchodcov, ktorí žijú sami a majú viac ako 65 rokov.
V riziku chudoby je podľa expertov na Slovensku okolo 800-tisíc ľudí, pripomenula Čaputová. „Zhruba 300-tisíc ľudí nemôže udržiavať teplo v obydlí z finančných dôvodov“ a musí kúriť menej, respektíve obmedziť teplotu v byte.
Riešením by podľa prezidentky mali byť kompenzácie, pričom odborníci sa zhodli, že je potrebné, aby boli „cielené, adresné a zrejme dočasné“. Mohlo by ísť napríklad o zvyšovanie príspevku na bývanie, ktorý poberajú ľudia, poberajúci dávky v hmotnej núdzi.
S prispením agentúry TASR.