Už 19. novembra sa v aukcii portálu Bankovky.com ocitne jediná, nikdy nevydaná slovenská koruna z roku 1945. Poďla „veľmi skromného” odhadu spolumajiteľa portálu Aleša Kohouta by sa mohla vydražiť za viac ako 40-tisíc eur. Pre Forbes hovoril o tom, ktoré bankovky sú najdrahšie a čo zvyšuje cenu historických papierových platidiel.
Ktorá je najdrahšie vydražená bankovka zo spoločnej českej a slovenskej histórie?
Aukčný rekord ceny jednej bankovky v rámci Českej i Slovenskej republiky drží 5000-korunáčka z roku 1919, ktorú naša spoločnosť vydražila vo svojej druhej aukcii v roku 2020 za 14,52 milióna českých korún, teda asi 575-tisíc eur. Domnievam sa, že ide o rekordnú cenu aj v rámci celej Európy.
A na svete?
Najdrahšou svetovou bankovkou je aktuálne americký tisícdolár z roku 1890, prezývaný aj „watermelon“, ktorý sa s aukčnou prirážkou predal za viac ako 3 milióny amerických dolárov.
Ako zistiť, či máte doma poklad
Ktoré bankovky majú cenu pre zberateľov a prečo?
Vzácnosť bankovky je vždy určená dvoma základnými parametrami – prvým je výskyt. Ak to zjednoduším, v prípade, že sa bankovka zachovala vo výrazne menšom množstve kusov, než je počet zberateľov, bude vždy niekomu chýbať a tým sa o takýto kus vytvára záujem a dopyt.
Najdrahšia bankovka z čias Československa. Ilustrácia: Bankovky.com
Na druhej strane, pokiaľ sa bankovky ako platidlá dostali do obdobia vojen, veľkých inflácií alebo menových reforiem, vždy zostalo medzi obyvateľstvom výrazne viac kusov, než je a kedy bude zberateľov.
A čo je ten druhý parameter?
Zachovalosť alebo stav bankovky – úplne nová má vždy vyššiu hodnotu než bankovka použitá či dokonca poškodená. Pre laickú verejnosť sú to niekedy nepochopiteľné rozdiely, najmä pri drobnostiach, ktoré nezberateľské oko ani nevidí.
Napríklad ak mám novú bankovku s cenou 100 jednotiek, môže mať tá istá bankovka s nepatrným centrálnym prehybom cenu len 30 až 40 jednotiek.
Jednokorunáčku zachránil robotník z tlačiarne
Aký vplyv má na hodnotu bankovky umelec, ktorý ju vytváral?
Medzi autormi československých bankoviek sú zvučné mená. Napríklad Alfons Mucha, ktorý je autorom radu bankoviek prvej emisie (1919), ale aj ďalších prvorepublikových bankoviek (1920 – 1939). Ďalším známym umelcom, ktorého tvorba sa dostala až na bankovky, je napríklad Max Švabinský.
V zahraničí sa môžeme stretnúť napríklad so secesným maliarom Kolomanom Moserom (Rakúsko) alebo Albrechtom Dürerom (Nemecko). Nedá sa povedať, že by existovala priama korelácia medzi autorom bankovky a jej cenou, ale určite sú bankovky od významných autorov obľúbené pre svoju krásu.
Aleš Kohout so slovenskou jednokorunáčkou, ktorá smeruje do dražby. Foto: archív Aleša Kohouta
Na 19. november máte na portáli Bankovky.com v pláne 3. aukciu bankoviek, ktorej súčasťou bude aj draženie jediného kusa slovenskej koruny z roku 1945. Viete nám o tejto bankovke prezradiť viac?
Nevydaná štátovka v nominálnej hodnote 1 koruna z roku 1945 je určite perlou 3. aukcie. Skutočnosť, že ide o jediný známy exemplár, priťahuje nielen zberateľov, ale aj investorov, ktorí majú záujem o jedinečné kusy.
K histórii bankovky: Tlač a skartáciu štátovky zariaďovala tlačiareň Neografia v Turčianskom Svätom Martine. Vtedajší robotník tlačiarne sa nedostal k celým exemplárom, ale zúčastnil sa prepravy rozrezaných kusov a pri tej príležitosti vyniesol päť častí, z ktorých si na pamiatku štátovku poskladal.
Bankovka sa odtiaľ dostala do zbierky významného bratislavského zberateľa, ktorý ju mal v držbe od roku 1980. Bankovka sa teda objavuje na trhu po dlhých 40 rokoch a ide určite o výnimočnú ponuku, ktorá sa po ďalšiu jednu alebo dve generácie nemusí opakovať.
Predá sa koruna za milión?
Aká je vyvolávacia cena a akú konečnú sumu očakávate?
Vyvolávacia cena je stanovená na 100-tisíc českých korún (necelých 4-tisíc eur). Konečná cena sa, vzhľadom na jedinečnosť štátovky, veľmi zle odhaduje. Veľmi skromný odhad je jeden milión korún (asi 40-tisíc eur), ale osobne si myslím, že to bude viac.
Ako sa tvoria zbierky bankoviek?
Zbierky môžu byť veľmi rozmanité a záleží na vkuse každého jednotlivca. Najčastejšie je zbieranie určitého územia, napríklad Československa od jeho vzniku roku 1918 až do jeho rozdelenia v roku 1993. Niektorí zberatelia pokračujú ďalej samostatnou Českou alebo Slovenskou republikou, iní naopak idú do histórie a zbierajú bankovky Rakúska Uhorska.
Výnimkami nie sú ani zbierky motívov – lokomotívy, lode alebo zvieratá, ani nominálov, existujú zberatelia zbierajúci iba „jednotky“ z celého sveta.
Päťstokorunáčka s motívom od Alfonsa Muchu. Ilustrácia: Bankovky.com
Vášeň aj investícia
Koľko ľudí u nás a v Česku sa venuje zberateľstvu bankoviek?
To sa veľmi zle odhaduje, z klasických zberateľských odborov budú mať najväčšiu základňu filatelisti, nasledovaní numizmatikmi a až potom budú zberatelia bankoviek. Odhadujem, že aktívnych zberateľov môže byť okolo 5- až 10-tisíc v rámci Slovenska a Česka.
Je motivácia zberateľov aj investičná?
Určite sa zbierkami prelína aj motív investície či alternatívy k sporeniu, niekedy s veľmi zaujímavým zhodnotením.
Aké môže byť zhodnotenie najcennejších kúskov?
Tak napríklad tá istá 5000-korunáčka z roku 1919 sa dražila v roku 1994 za 280-tisíc korún (necelých 11-tisíc eur), vlani sa predala už za 12,1 milióna (takmer 480-tisíc eur). To je 43-násobný nárast.
Viac sa falšujú historické mince ako bankovky
V čom sa odlišuje komunita zberateľov mincí a bankoviek?
Podľa môjho názoru sú obe komunity veľmi podobné a skôr záleží na vkuse každého jednotlivca, či ho viac oslovili bankovky alebo mince.
Vzácna nevydaná slovenská jednokorunáčka z roku 1945. Ilustrácia: Bankovky.com
Oplatí sa odložiť niečo zo súčasných bankoviek? Čo si všímať?
Zo súčasných bankoviek má zmysel odkladať iba zvláštnosti, napríklad chybotlače bankoviek alebo bankovky s prvou alebo poslednou sériou. Pri ostatných osobne nečakám výrazný cenový rast v najbližších rokoch.
Je rozšírené falšovanie historických bankoviek?
Tu asi musíme rozlíšiť falzifikáty ku škode obehu a k škode zberateľskej. Bankovky sa falšovali od svojho vzniku a v histórii išlo väčšinou o hrdelné trestné činy, teda postihované najvyšším trestom.
Aj vďaka tejto skutočnosti majú bankovky, napríklad na rozdiel od mincí – ktoré si môžeme zjednodušene predstaviť ako razený drahý alebo obyčajný kov – rad ochranných prvkov, na ktoré sme zvyknutí aj pri moderných bankovkách ako je napríklad priesvitka alebo hĺbkotlač.
Tie zrejme chránia aj dnešných zberateľov.
Áno a domnievam sa, že falzifikáty na škodu zberateľov sú oveľa častejšie pri minciach ako pri bankovkách. No ani zberateľstvu bankoviek sa nevyhýbajú podvodníci, ktorí bežné farebné kópie vzácnych bankoviek vydávajú za pravé. Svoje tvrdenia dokladajú mnohokrát aj falošným posudkom súdneho znalca a menej skúsených kolegov alebo kolegyne takto pripravia o nemalé sumy peňazí.
Rodina zberateľov
Kedy vznikol portál Bankovky.com?
Spoločnosť Bankovky.com vznikla v roku 2019 ako aukčná spoločnosť, ktorá sa zameriava výhradne na dražby bankoviek/papierových platidiel. V tomto ohľade je spoločnosť jedinou obchodnou firmou zaoberajúcou sa iba dražbou bankoviek. V prípade ostatných firiem ide vždy o kombináciu s mincami (numizmatikou) alebo známkami (filatelia).
A ako ste sa dostali k zbieraniu bankoviek vy?
Vďaka rodinnému zázemiu, môj dedo bol veľkým filatelistom a vďaka strýkovi-numizmatikovi som sa dostal k bankovkám. Svoju prvú bankovku som si kúpil, keď som mal 13 rokov.
Na čo sa vo svojej zbierke zameriavate?
Zbieram bankovky Československa, Rakúsko-Uhorska, Nemecka do roku 1900, staronemeckých štátov, ale napríklad aj Grónska alebo Spojených štátov amerických.
