Možno ste už počuli o tom, že prokrastinácia je v jadre o emóciách, nie o produktivite či lenivosti. Kto sa trochu vyzná v psychológii emócií a emočnej inteligencie, vie, o čom je reč.
A tí, ktorí dokážu poznatky z psychológie ovládania emócií a emočnej inteligencie využiť, vedia vďaka nim prokrastináciu aj poraziť. Ako na to?
Buďte si vedomí emócií a ovládnite ich
Ak prokrastináciu vyvolala prudká reakcia na negatívne emócie, prvým krokom musí byť spozorovať a správne vyjadriť tie negatívne emócie. Toto je jeden z dôvodov, prečo si technika mindfulness získala uznanie.
V Centre pre emočnú inteligenciu na univerzite Yale sme použili metódu zvanú „RULER“. Vďaka nej si uvedomíte (recognize), že prežívate nejaký pocit, pochopíte (understand) dôvod, presne ho označíte (label) a primerane vyjadríte (express).
Napríklad, na príklade prokrastinácie by to vyzeralo asi takto:
- Uvedomíte si svoje pocity, napríklad „snažím sa pracovať, ale bolí ma žalúdok“.
- Následne pochopíte dôvody – nedávno ste jedli a nie ste ani chorí, teda sa pravdepodobne necítite dobre, pretože ide o veľmi dôležitú úlohu.
- Označíte ten pocit: V tomto prípade to teda bude stres alebo úzkosť.
- Vyjadríte sa: „Postavím sa tomu a zabojujem.“
Plánujte a regulujte emócie
Posledným krokom metódy „RULER“ je regulácia. Ovládať vlastné emócie, to chce stratégiu. Prísť na to, čo ich spúšťa a ako sa im môžete vyhnúť.
Keď zvládnete prvý krok, ovládanie vašich emócií vám pomôže nájsť zdroje tých pozitívnych emócií, ktoré sú efektívnejšie než prokrastinácia. Tá totiž prináša iba dočasnú úľavu.
Tu sú štyri techniky:
1. Staňte sa závislým na tom, že veci vybavíte.
Prokrastinujeme preto, lebo v tej chvíli je to pre nás lepšie, ako konfrontovať sa s tým, čo treba urobiť. (A teda aj s negatívnymi emóciami s tým spojenými.) Väčšina z nás pritom vie, že sa cítime lepšie, keď už je úloha vybavená, avšak začať je niekedy ťažké a nepríjemné.
Ale čo keby ste si vytrénovali mozog tak, aby ste si viac užívali prácu na úlohách a tešili sa z ich dokončenia? Na vysokej škole som si pripisoval veci do zoznamu úloh, aj keď som ich medzičasom už dokončil – len preto, aby som si ich mohol odškrtnúť.
Nasledujúca taktika mi výrazne pomohla, aby som sa stal človekom, ktorý si užíva, že niečo úspešne dokončil, a preto sa do vecí púšťa bez zbytočného otáľania.
2. „Štuchnite“ do toho.
Prvý Newtonov pohybový zákon hovorí, že predmety zostávajú v pokoji alebo pohybe, kým na nich nezačne pôsobiť nejaká sila.
Keď vám príde správa, uvedie vás do pohybu. Začnete myslieť na to, ako by ste vec vybavili. Ak sa však teraz zastavíte, stratíte rozbeh.
Hneď ako dostanem správu (alebo nápad), riešim to. Samozrejme, toto by nefungovalo, keby som si kontroloval telefón v čase, keď nemám čas zareagovať. Táto metóda si teda vyžaduje, aby ste zvážili, kedy si kontrolujete schránku správ.
3. Porazte v sebe vorkoholika.
Posadnutosť tým, že veci vybavuje a dokončuje, je úplne odlišná od posadnutosti prácou. V skutočnosti tieto dva impulzy často fungujú v priamom protiklade. V podcaste Rework hovoria zakladatelia firmy Basecamp o tom, ako vorkoholici „nehľadajú spôsoby, ako byť efektívnejší, pretože radi robia nadčasy“.
Tá časť človeka, ktorá miluje prácu, nechce myslieť kreatívne alebo hľadať riešenia. Jedným zo spôsobov, ako sa tomu vyhnúť, je stanoviť si časový limit, počas ktorého mám vec vybaviť. Napríklad si stanovte, že malo by to trvať len päť minút/pol hodiny/dve hodiny.
Ak to trvá výrazne dlhšie, je čas zmeniť prístup alebo prehodnotiť úlohu či projekt. Časové náklady patria medzi tie, ktoré bývajú najzradnejšie.
4. Porazte perfekcionistu.
Heslo znie: „Hotové je lepšie ako dokonalé.“
Keďže pomáham nadpriemerným študentom stredných škôl s prihláškami na vysokú školu, vlastne pomáham ľuďom, ktorí stále bojujú s perfekcionizmom.
Najtypickejší príklad je, keď sa študenti pokúšajú napísať prihlášku v podobe vysokoškolskej eseje. Zdá sa, akoby ju priamo navrhli tak, aby spôsobila prokrastináciu.
Je úplne oddelená od ďalších procesov, študenti na ňu majú mesiace a môže byť o čomkoľvek. To znamená, že mnohí študenti čakajú s písaním v nádeji, že ich kopne múza.
Avšak študenti, ktorí napokon skončia s najlepšími výsledkami, sú práve tí, ktorí to až tak nepreháňajú. Sadnú si a niečo napíšu, požiadajú o spätnú väzbu, text revidujú a je to. Celý proces trvá niekoľko dní, nie mesiace.
Potom môžu písať aj vedľajšie eseje a niekedy pri písaní „zakopnú“ o ďalší nápad a napíšu novú prácu, ktorá je lepšia ako ich prvý pokus.
Je to určite lepšie, ako keby písanie toho prvého pokusu naťahovali niekoľko mesiacov.
Dôležitý je prístup
Prístup „mať niečo dokončené“ je kľúčovou súčasťou tohto procesu, pretože prekonáva pud prokrastinácie.
Práca, ktorú napíšete s prístupom: „no, už mám svoju vysokoškolskú prácu vybavenú, ale skúsim to ešte vylepšiť a uvidím, či sa mi to bude páčiť viac“, bude oveľa prirodzenejšia a umožní vám viac zariskovať ako práca, ktorú píšete s myšlienkou „už to naozaj musím prestať odkladať“.
Perfekcionizmus je akoby profilom prokrastinácie na Instagrame. Môže vyzerať ako dokonalosť, ale v skutočnosti je to len nedostatočná výkonnosť. Čím viac sa snažíte o dokonalosť, tým menej dosiahnete. Heslo „hotové je lepšie ako dokonalé“ je kľúčom k úspechu.
Nečakajme, kým budeme mať dostatočné podmienky na to, aby sme dosiahli dokonalosť. Ak čakáte, kým budete dokonalí, nielenže prídete o čas, ale napokon aj skončíte s horším výsledkom, ako keby ste sa rovno do toho „vrhli“ a získali v riešení úlohy trochu praxe a skúseností.
Autorom je prispievateľ Christopher Rima, generálny riaditeľ Command Education, ktorá pomáha absolventom stredných škôl.
