V novembri si pripomíname prelom na ceste od totality k slobode. Nežná revolúcia priniesla Slovákom okrem iného aj výrazné zmeny v ekonomike. Eva Sadovská, analytička investičnej spoločnosti Wood & Company, sa pozrela na najvýznamnejšie zmeny, ktoré sa za viac ako tri dekády udiali v oblasti obchodu, nákupov či cien tovarov a služieb.
Koľko času sme teda museli stráviť v práci, ak sme si chceli dopriať lodičky, mliečne výrobky či televízor?
Pribúdali obchody a zahraničné reťazce
V súčasnosti majú Slováci oveľa viac možností, kde a ako nakupovať. Podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu SR predstavovala v roku 2019 predajná plocha obchodov 3,74 milióna štvorcových metrov. Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,69 štvorcového metra z plochy obchodu.
Úplne iná situácia bola v porevolučnom období, keď v roku 1993 predajná plocha obchodov bola štvornásobne menšia ako teraz. V tom čase na jedného obyvateľa pripadalo iba 0,18 štvorcového metra z plochy obchodu.
Koncom deväťdesiatych rokov začali pôsobiť na Slovensku zahraničné reťazce, ktoré trh postupne rozšírili o supermarkety a hypermarkety. Na začiatku nového milénia vzniklo aj prvé moderné nákupné centrum v Bratislave, ku ktorému postupne pribúdali ďalšie.
Zarábame o 35 % viac
Na nákupné správanie Slovákov však vplýva nielen dostupnosť obchodov a tovarov, ale aj situácia na trhu práce a výška ich príjmov.
Slováci začali reálne (teda po očistení o infláciu) zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 – 2008. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch, a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého cenového rastu v krajine.
V súčasnosti zarábame v priemere reálne o 35 až 40 percent viac než v roku 1989. – Eva Sadovská, analytička Wood & Company
Porovnaním priemerných nominálnych miezd (v roku 1989 na úrovni 3 142 Kčs a v prvom polroku 2021 na úrovni 1 163 eur) a cien konkrétnych produktov môžeme zjednodušene vyjadriť, koľko času museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred vyše tridsiatimi rokmi a koľko v súčasnosti.
Na nákup väčšiny potravín nám dnes stačí odpracovať kratší čas než kedysi. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. Menej času strávime v práci aj ak si chceme kúpiť mliečne výrobky, avšak už nejde o také markantné rozdiely.
Na kúpu chleba však dnes musíme odpracovať o niekoľko minút viac ako kedysi.
Cenovo dostupnejšie sú v súčasnosti aj oblečenie a obuv. Kým kúpa „lodičiek“ stála ženu v roku 1989 takmer dva dni strávené v práci, dnes je to v priemere iba jeden pracovný deň.
Ľahko dostupné televízory a chladničky
Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať aj na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 8-násobne dlhší čas než teraz, keď si chceme zaobstarať LCD televízor.
Ak sme si pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to päťnásobne viac času stráveného v práci. V prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas.
Pochopiteľne, takéto porovnanie nezohľadňuje ekonomické rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska. V rámci krajiny sú najvyššie platy a zároveň najnižšia miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji, vďaka čomu sa vyznačuje najvyššou kúpnou silou obyvateľov. V regióne metropoly je zároveň najvyššia koncentrácia obchodov a nákupných centier a realizuje sa v ňom dlhodobo aj najviac nákupov.
Vyššia dostupnosť tovarov a služieb však nie je iba výsledkom rastúcich nominálnych miezd, ale i väčšej konkurencie na trhu, zlepšenej efektivity výroby alebo vyššej dostupnosti globálnych značiek a reťazcov, ktoré si môžu dovoliť produkovať a ponúkať lacnejšie výrobky.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
