Účastníci konferencie COP26, ktorá sa koná v škótskom Glasgowe, sa dohodli na prvej verzii dohody o záväzkoch, ktorých cieľom je zastaviť klimatické zmeny. Nevedia sa však zhodnúť na zásadných otázkach.
Závery konferencie majú motivovať krajiny k realizácii reforiem a k plneniu klimatických cieľov.
Predbežné závery
- Prvý náčrt dohody hovorí o potrebe „prehodnotiť a sprísniť“ klimatické ciele tak, aby sa oteplenie klímy zastavilo na hodnote plus 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnej éry. Ide o menej ambiciózny cieľ v porovnaní s Parížskou dohodou z roku 2015.
- Návrh by mal zaviazať krajiny prijať potrebné reformy do konca roku 2022.
- Na dosiahnutia cieľa zastaviť otepľovanie klímy na hodnote 1,5 stupňa Celzia je podľa účastníkov potrebná „zásadná, rázna a udržateľná redukcia globálnej produkcie skleníkových plynov.“ Emisie CO2 by mali do roku 2030 klesnúť o 45 percent a do roku 2050 by mali dosiahnuť nulu.
- Ďalším predbežným záverom konferencie je požiadavka na bohatšie krajiny, aby „minimálne zdvojnásobili“ finančnú podporu s cieľom pomôcť chudobnejším štátom s plnením ich klimatických záväzkov a s ich prechodom od fosílnych palív k udržateľnej energii.
Kto má platiť za znižovanie emisií?
Návrh dohody predstavuje základ pre ďalšie rokovania. Očakávajú sa ešte zdĺhavé diskusie, ktoré by mali zmierniť rozdielne stanoviská k spôsobu riešenia klimatickej krízy medzi krajinami. Väčšina štátov súhlasí s cieľmi Parížskej dohody z roku 2015. Problém je však v odlišnom pohľade na to, ktoré krajiny sa pre tieto účely budú považovať za „bohaté“ a ktoré za „chudobné“.
Ekonomicky chudobnejšie štáty zastávajú názor, že bremeno zásadného obmedzovania emisií by mali niesť bohaté a rozvinuté krajiny z dôvodu ich historicky veľkého podielu na doterajšom otepľovaní klímy. Naopak, bohatí obviňujú chudobnejších, ktorí už dnes patria medzi najväčších znečisťovateľov, zo zbavovania sa vlastnej zodpovednosti.
Čínsky a ruský prezident sa nezúčastňujú
Napriek kľúčovému významu rokovaní, niektorí z najväčších znečisťovateľov, napríklad čínsky prezident Xi Jinping alebo ruský prezident Vladimir Putin, sa na rokovaniach vôbec nezúčastňujú.
Hoci predbežné závery hovoria aj o finančných otázkach, nateraz neobsahujú žiadny konkrétny záväzok smerujúci na obdobie po roku 2025.
Pokračovanie Parížskej dohody
Klimatický summit v Glasgowe je pokračovaním rokovaní začatých pred šiestimi rokmi v Paríži. Vychádza zo záverov Nadnárodného panelu pre klimatické zmeny (IPCC), ktorý pôsobí popri OSN. Jedným z jeho záverov je tvrdenie, že doterajšie globálne otepľovanie je jednoznačne výsledkom ľudskej aktivity.
IPCC hovorí, že oteplenie atmosféry o 1,1 stupňa Celzia spôsobili emisie skleníkových plynov od druhej polovice 19. storočia. Experti varujú, že hranica oteplenia o 1,5 stupňa je pre udržateľnosť klimatických podmienok kľúčová.
Doterajšia snaha o obmedzenie emisií podľa nich nie je dostatočná. Podľa výskumnej organizácie Climate Action Tracker svet pri súčasnom tempe smeruje k otepleniu o 2,4 stupňa. OSN dokonca tvrdí, že je to až 2,7 stupňa.
Text vychádza z článku, ktorý vyšiel na Forbes.com.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
