Hádky, konflikty, konšpirácie – dnešný rozhádaný svet si žije v rytme výbuchov na sociálnych sieťach. Tie, povedzme si to úprimne, v ľuďoch neprebúdzajú práve to najlepšie, čo v nich je. Je skutočne ťažké vôbec nájsť verejnú konverzáciu, ktorá by bola pokojná.
Hádky sa neobmedzujú iba na tradičné médiá či internet. Debaty, v ktorých sa ľudia „presviedčajú“ o svojej pravde, sa šíria na pracoviská a do rodín, za stoly s nedeľným obedom. Juhoafrický duchovný Desmond Tutu mal pre nás užitočnú radu: „Nezvyšujte hlas, zlepšujte argumenty.“
Nemusíme sa so všetkými vo všetkom zhodovať, to je nereálne. Ale práve vďaka priateľskému nesúhlasu často zistíme veci, o ktorých sme sami neuvažovali.
Aby sme skvalitnili dialóg, musíme stále zdokonaľovať vlastné schopnosti. Vanessa Bohnsová, sociálna psychologička a profesorka organizačného správania na Cornellovej univerzite, ponúka svoj pohľad na to, ako sa zlepšiť v komunikácii s ostatnými ľuďmi.
Pozitívny prístup
Aké najčastejšie chyby robia ľudia, keď chcú niekoho presvedčiť?
Často predpokladáme, že druhá strana bude odolávať nášmu vplyvu. To nás môže viesť k neúčinnej taktike. Napríklad by sme si mohli dať príliš málo ambiciózne ciele, ak očakávame, že ten druhý by nikdy nesúhlasil s tým, čo chceme.
Alebo v očakávaní odmietnutia môžeme skôr prezradiť, čo chceme, namiesto toho, aby sme sa najprv spýtali na názor druhej strany. Ak očakávame silný odpor, môžeme prezentovať svoj názor príliš asertívne a znechutiť aj toho, kto bol pôvodne ochotný počúvať.
Odporúčam vychádzať z predpokladu, že ten druhý môže byť otvorený tomu, čo sa chcete opýtať alebo vypýtať. Takto môžete začať rozhovor sebavedomejšie a menej konfliktne, čo vám v konečnom dôsledku poskytne viac vplyvu.
Osobný kontakt vs. virtuálna komunikácia
Aké výzvy prináša komunikácia na internete?
Hoci multimediálne platformy sú lepšie ako textová komunikácia (e-maily, esemesky), výskum ukazuje, že ľudia majú touto cestou menší vplyv, ako keď argumentujú osobne. Kedykoľvek je to možné, odporúčam riešiť dôležité rozhovory zoči-voči.
Ak je však Zoom jedinou možnosťou, pár vecí urobiť môžete. Uistite sa, že máte dobré internetové pripojenie, aj keď to znamená vypnúť video. Nie je nič horšie, ako keď vás nikto nepočuje dobre.
Na začiatku stretnutia nezabúdajte na spoločenskú konverzáciu. Na Zoome sa ľudia často objavia na minútu presne, ale tých pár slov na úvod je dôležitých. Rozprávajte sa aj o iných veciach, posilňuje to vzťahy a zvyšuje pravdepodobnosť, že ľudia budú počúvať aj to, čo budete hovoriť neskôr.
Venujte aj viac času plánovaniu toho, čo poviete, aby ste sa dobre vyjadrili. Pri virtuálnej komunikácii strácame neverbálnu komunikáciu, takže je tu väčší tlak na podstatu toho, čo sa povie. Namiesto skákania do reči venujte chvíľu tomu, aby ste si sformulovali myšlienky.
Pochopenie je účinnejšie ako tlak
Ako najlepšie presvedčiť ľudí, ktorí nesúhlasia?
Ak vopred viete, že niekto nebude súhlasiť, často to vedie k tomu, že ho budete zahŕňať množstvom argumentov. Nie je však prekvapujúce, že to nefunguje. Skúste najprv dosiahnuť iba menšiu zmenu či posun v názore. Je tiež dobré priblížiť sa perspektíve druhej strany tak, že využijete zvedavosť.
Pýtajte sa. Pokúste sa pochopiť, prečo sa cítia tak, ako sa cítia. Aký zmysel pre nich má ich presvedčenie? Pokúste sa identifikovať spoločné hodnoty či pozície. A skúste identifikovať a odstrániť prekážky predtým, ako začnete tlačiť na zmenu.
Vanessa Bohnsová, sociálna psychologička a profesorka organizačného správania na Cornellovej univerzite. Foto: Forbes USA
Schopnosť odpojiť sa
Ako sa dá komunikovať v čase, keď sú ľudia vyhorení?
Jedným z dôvodov vyhorenia je pocit, že sa nemôžeme odpojiť od práce. Technológia mala priniesť viac autonómie, možnosť pracovať kdekoľvek a kedykoľvek. Namiesto toho viedla k tomu, že ľudia stále pracujú zovšadiaľ. Mnohí majú v telefóne pracovný e-mail, nosia ho všade – na dovolenku, na nočný stolík.
A „cinknutia“ signalizujú, že e-mail od šéfa je tu, hoci je sobota večer. Potom je ťažké uniknúť a oddýchnuť si.
Lídri sa môžu pokúsiť modelovať rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom tým, že sa odpoja od práce sami. Pomáha, ak správu, odoslanú mimo bežného pracovného času, označia ako „nenaliehavú.“
Zlé virtuálne návyky
Ľudia na sociálnych sieťach často hovoria veci, ktoré by pravdepodobne nepovedali niekomu do očí. Ako ovplyvnili sociálne médiá komunikáciu na pracovisku?
Na sociálnych sieťach je ľahké zabudnúť, že za každým profilom alebo avatarom je skutočná osoba. Môže to vyvolať pocit, že kričíme do prázdna. Preto mnohí nevnímajú, že ich slová skutočne ovplyvňujú iných ľudí.
Môžu nastať konflikty a nezhody cez e-mail, môžeme skĺznuť do zlých návykov sociálnych médií, kde hovoríme veci, ktoré by sme nikomu nepovedali osobne. Máme pocit, že ten druhý je oveľa vzdialenejší a menej prítomný, ako keby sedel pred nami.
Strácame aj nuansy neverbálnej komunikácie, ktoré naznačujú, že slová nie sú myslené tak agresívne, ako keď ich napíšeme. V pochopení sarkazmu v e-mailoch sme skutočne slabí. Ak nie je možný osobný rozhovor, je lepšie zdvihnúť telefón a vypočuť si hlas toho druhého. Vďaka tomu bude náš rozhovor ľudskejší a civilnejší.
Pozor na asertivitu a súperenie
Akej komunikácii by sme sa mali vyhnúť, ak nechceme utvrdiť niekoho v jeho odmietavom postoji?
Prílišné tlačenie na pílu a príliš asertívne argumenty často vytvárajú reakciu na psychickú hrozbu, ktorá ľudí môžu prinútiť, aby vykopali zákopy. Volá sa to bumerangový efekt. Žiaľ, najmä ak niečomu silne veríme, máme tendenciu obhajovať to asertívnejšie a menej účinne.
Veľkú časť verejnej debaty sprevádzajú urážky znepriatelených strán. Čo by mohlo byť produktívnejšie?
Ľudia sa často tak zamerajú na víťazstvo, že zabúdajú hľadať spoločné pozície, ktorých je často viac, než sa na prvý pohľad zdá, a zabudnú, že aj medzi divákmi sú ľudia, ktorí nepotrebujú vidieť víťazstvo svojho favorita, ale pochopiť problém. Je prospešnejšie, ak v médiách prezentujete svoje názory publiku namiesto toho, aby ste bojovali s oponentom.
Ako presvedčiť ľudí, ak ste podriadený či mladší?
Často podceňujeme účinnosť „vplyvu smerom nahor“. Mladší len zriedka dávajú rady starším – dokonca aj vtedy, keď sú expertmi v oblasti. Navrhujem využiť vplyv, ktorý máte. Možno vás ľudia majú radi a rešpektujú vás, možno máte jedinečné znalosti.
Autor článku Rodger Dean Duncan píše pre Forbes.com o kariérnom raste.
