V živote treba mať rozohraných niekoľko kariet naraz a minimálne jedna z nich bude tá tvoja. Týmto heslom sa riadi Slovenka Ema Nohálová. Začínala s profesionálnym tancom, teraz ho vyučuje, je porotkyňou tanečných súťaží a sama navrhuje šaty pre tanečnice. Týmto aktivitám sa venuje popri zbieraní skúseností na parketoch naprieč kontinentmi.
Emin tanečný príbeh sa začal tak, ako príbeh mnohých talentovaných detí — keďže sa už ako štvorročná dokázala dostať do rôznych akrobatických pozícií a špagátov, mama ju prihlásila na talentové skúšky do základnej umeleckej školy.
„Dostala som za úlohu urobiť motýlika. Ak si dobre pamätám, bol to cvik, kde som sa mala snažiť špičkami nôh dotknúť hlavy poza chrbát ležiac na bruchu. Bolo to úplne bez problémov,“ spomína Ema.
Háčik bol však v tom, že mala len štyri roky, preto najprv smerovala na baletnú prípravu a až po jej absolvovaní sa mohla naplno venovať tancu v „zuške“. Zakrátko dostala prvú úlohu – tancovala v predstavení Luskáčik na doskách Slovenského národného divadla.
Za partnerom cestujú ženy
Postupne sa prepracovala do tanečného klubu spoločenských tancov Interklub Madit (dnes už Interklub Bratislava) a so slovenským partnerom absolvovala aj prvé súťaže a kempy v zahraničí.
Keď začala študovať na vysokej škole, prišiel zvrat. Ako sama hovorí, prešla ju trpezlivosť s hľadaním tanečného partnera na Slovensku. Navyše mala pocit, že ak sa oslobodí od zabehnutého systému u nás, môžu sa jej otvoriť dvere k lepším príležitostiam.
„Zbalila som sa a odišla som do Portugalska za novým tanečným partnerom. Žiaľ, v tanečnom svete sú ženy často znevýhodňované, pretože ich je oveľa viac, takže sú to ony, čo sa väčšinou presťahujú za tanečným partnerom,“ opisuje Ema.
Ema sa rozhodla opustiť Slovensko počas vysokej školy. Foto: Archív Emy Nohálovej
Na toto obdobie však spomína ako na najlepšiu školu. Zistila, aké je to žiť v krajine, kde nikoho nepoznáte a musíte sa prispôsobiť tanečnému partnerovi. Napriek tomu, že sa dostavili prvé úspechy, zistila, že týmto spôsobom ju tanec neuživí. „Uživiť sa tancom v Európe je totiž maximálne náročné, ak vôbec možné,“ dodáva.
Prvé ovocie úspechu v Ázii
Šťastie preto skúsila v Ázii. A aj keď nad ňou pôvodne neuvažovala, presvedčilo ju, že ide spolu s USA o jeden z najväčších tanečných trhov na svete. „Keďže som si hneď, ako som prišla, našla tanečného partnera a nemala som núdzu ani o prácu, rozhodla som sa na Taiwane zostať,“ opisuje Ema.
S partnerom z Taiwanu začali so súťažami už po dvoch mesiacoch spoločného tancovania a prvá, ktorá sa konala v Anglicku, dopadla podľa očakávaní.
S tanečným partnerom z Taiwanu sa stala majsterkou krajiny. Foto: Archív Emy Nohálovej
Ako však hovorí, každá minca má dve strany. Bola ospevovaná ako krásna Európanka s dlhými nohami, blond vlasmi a modrými očami, no zároveň bola vždy na očiach. „Veľa sa odo mňa očakávalo. Mala som byť tá najrýchlejšia, najlepšia a najšikovnejšia, veď som Európanka. Niekedy to bolo veľmi stresujúce,“ spomína.
Klientela po celom svete
Popri súťažiach sa rozhodla viac zahryznúť aj do rozširovania svojej línie tanečného oblečenia, ktorú začala rozbiehať už počas štúdia na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave. „V tom čase som si nemohla dovoliť kúpiť drahé tanečné šaty, tak som si ich vyskúšala ušiť sama a vyšlo to,“ opisuje tanečnica a dizajnérka.
Ešte na Slovensku stihla spoluprácu napríklad s tanečnicou Katarínou Jakeš či návrhárkou Emou Klein, s ktorou vytvorili kostýmy do šou „Just dance, dobrý večer Broadway“ na Novej scéne. Niekoľko jej šiat ste mohli vidieť aj v našej tanečnej show Let’s dance.
Momentálne má značka Ema Design svoju stálu klientelu na Slovensku, na Taiwane a v USA. Konkrétne na Taiwane obliekla tanečnice na podobnú televíznu show ako Let’s dance, v Spojených štátoch sa jej podarilo preraziť vo filmovej produkcii.
Emine šaty si obliekajú tanečnice po celom svete. Foto: Archív Emy Nohálovej
Ako hovorí, štyri roky strávené na Taiwane, kde tanečné tréningy striedalo vyučovanie a tvorenie kolekcie šiat, boli vyčerpávajúce, ale stáli za to. Aj vďaka tomu sa krásna Slovenka dostala na súťaže do Kórey, Singapuru, Thajska a niekoľko rokov si udržala titul tanečnej majsterky Taiwanu.
Výnimočná radosť z tanca
Pre kultúrne rozdiely sa však napokon rozhodla vrátiť späť na Slovensko, aspoň na nejaký čas. Momentálne sa venuje svojej značke a termíny má plné už na niekoľko mesiacov vopred.
No nájde si čas aj na lekcie tanca pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. „K tomuto druhu výučby som sa dostala vďaka mojej dlhoročnej kamarátke. Ona ma priviedla do tanečného klubu TK Danube a predstavila ma Andrejovi Mičunkovi, ktorý tento klube vedie,“ hovorí a dodáva, že k tejto aktivite sa vracia vždy, keď je na Slovensku.
Tento rok navyše zasadla aj na porotcovskú stoličku a túto skúsenosť opisuje ako úplne iný zážitok, pretože je neuveriteľné vidieť, akú radosť z tanca môžu mať ľudia s rôznym znevýhodnením.
Srdce ju ťahá tancovať za oceán. Foto: Archív Emy Nohálovej
Napriek množstvu aktivít však svoju budúcnosť na Slovensku nevidí. „Už cestujem príliš dlho a nie som ochotná zmieriť sa so systémom, ktorý tu funguje. Myslím, že Slováci sú veľmi inteligentní, vzdelaní a schopní ľudia. Len trochu málo priebojní a nedokážu sa oceniť sami, ale ani jeden druhého. Čo je veľká škoda,“ opisuje svoje pocity.
Americký sen
A keďže sú práve Spojené štáty jednou z krajín, kde tanec dokáže človeka uživiť, jej kroky budú pravdepodobne smerovať tam, konkrétne do New Yorku, ktorý ju očaril.
„Chcem v krajine pracovať legálne, takže hľadám tanečné štúdio s licenciou, ktoré ponúka najlepšie podmienky pre mňa ako cudzinca,“ hovorí. Takže teraz všetko závisí od toho, či dostane pracovné víza pre ľudí s mimoriadnym talentom, ktoré na výkon takejto práce potrebuje.
Nad množstvom aktivít, ktoré má rozbehnuté, si však hlavu neláme. „Jedna moja známa mi prednedávnom povedala myšlienku, ktorou sa vlastne riadim celý život. Treba mať rozohraných niekoľko kariet naraz a minimálne jedna z nich bude tá tvoja, a je to presne tak,“ vysvetľuje Ema Nohálová na záver dôvod, prečo svoj život nezasvätila len tancu samotnému, ale aj niekoľkým aktivitám s ním spojeným.
