Priestor, v ktorom žijeme, veľmi významne vplýva na naše prežívanie. Ak sa dlhodobo pohybujeme na mieste, ktoré vyvoláva prevažne negatívne emócie, je pravdepodobné, že to bude mať negatívny vplyv aj na naše duševné zdravie. No vedeli ste, že stres a úzkosti môže spúšťať aj priveľa vecí v domácnosti?
Prečo to je tak?
„Posledné týždne nie som vo svojej koži. Nervózne chodím po byte a mám pocit, že všetkým tým veciam zavadziam. Nechápem, koľko sme toho za desaťročie nazbierali a že ma to doteraz nerozčuľovalo. V podstate rozčuľovalo, ale až toto leto som si uvedomila, že mi tie naše všade sa rozťahujúce veci spôsobujú akýsi vnútorný nepokoj, “ napísala nedávno na Instagrame novinárka a cestovateľka Veronika Šipoš Rosputinská.
Keď si začala o tom vyhľadávať články a informácie, s prekvapením zistila, že hromadenie vecí a s ním súvisiace problémy sú diagnózou dnešnej doby, s ktorou sa stretávajú aj mnohí psychológovia.
Priveľa vecí
Podľa rôznych výskumov vplýva množstvo vecí nepriaznivo na našu duševnú pohodu a prejavuje sa zvýšenou hladinou kortizolu, ktorý je známy aj ako hormón stresu. Prečo je to tak?
„Príliš veľa vecí vyžaduje príliš veľa pozornosti a starostlivosti – čím viac vecí máme, tým môžeme prísť o väčšie množstvo a taktiež sa ich môže viac pokaziť. Veľa vecí tiež zaberá veľa priestoru a môže znamenať aj väčšie výdavky,“ vysvetľuje psychológ Martin Miler a pripomína aj neporiadok, ktorý je často súčasťou hromadenia.
Veľa vecí tiež bombarduje našu myseľ nadmernými podnetmi – vizuálnymi, čuchovými, hmatovými, čo znamená, že v množstve prijatých informácií slúži myseľ akési „nadčasy“. Vynakladá väčšie množstvo energie a náš mozog dostáva neustále signál, že „práca nie je dokončená“.
Neurologické výskumy tiež naznačujú, že veľké množstvo zrakových vnemov zmenšuje kapacitu pracovnej pamäti. Mozog totiž prirodzene preferuje poriadok a organizovanú štruktúru.
Vajce alebo sliepka?
Zaujímavý je tiež fakt, že nielen zahltené prostredie prispieva k úzkostiam a mnohým iným problémom, ale funguje to aj naopak. Teda ľudia, ktorí sú úzkostnejší alebo prežívajú vo svojom živote viac stresu, majú väčšiu tendenciu hromadiť majetok. A často sa viac zahlcujú aj psychicky.
Nadmerná spotreba technológií, neustále upozornenia zo sociálnych médií, spravodajské kanály, hry a súbory v našom počítači totiž rovnako ako neuprataný fyzický priestor súťažia o našu pozornosť a vytvárajú digitálnu formu neporiadku.
Ľudia, ktorí sú úzkostnejší alebo prežívajú vo svojom živote viac stresu, majú väčšiu tendenciu hromadiť majetok. Foto: Pexels
Nevieme teda s určitosťou povedať, či bolo v tomto prípade skôr vajce alebo sliepka. No nech je to akokoľvek, je potrebné zdôrazniť, že viac vecí v živote vo všeobecnosti znamená viac starostí.
„Aj ak sme sa nimi obklopili s dobrým úmyslom, tak vo výsledku to pre nás nemusí byť dobré, lebo nás to množstvo vecí pravdepodobne bude viac vyčerpávať. A ak je to tak, že sme začali veci hromadiť v presvedčení, že nám ich získavanie uľaví od stresu či úzkosti, tak máme hneď dva problémy,“ vysvetľuje Miler.
Jednak samotné hromadenie vecí nie je riešením akýchkoľvek negatívnych emócií, naopak, príliš veľa vecí pravdepodobne vedie k zhoršeniu nášho prežívania. Tak či tak to skončí negatívnym dopadom na naše duševné zdravie.
Pátranie po dôvodoch
Aké sú varovné signály, že vám množstvo vecí prerastá cez hlavu? „Jestvuje také príslovie ‚Oheň je dobrý sluha, ale zlý pán.‘ Myslím, že by sa dalo využiť aj v tomto kontexte,“ hovorí psychológ.
Skúste sa teda sami seba opýtať: Sú veci, ktoré ma obklopujú, mojimi „sluhami“ – pomáhajú mi v živote, sú užitočné a potrebné? Alebo musím slúžiť ja im – svojou starostlivosťou, financiami, priestorom, upratovaním?
„Čím viac narátame toho, čo je nám skôr príťažou než osohom, tým viac môžeme predpokladať, že sa vecami príliš zahlcujeme,“ dopĺňa Miler.
Pomôže tiež zamyslieť sa nad dôvodmi, odkiaľ toto správanie pramení. Podľa odborníka môže ísť napríklad o kompenzáciu nedostatku z čias detstva, ale tiež o pocit, že množstvo vecí môže znamenať vyšší status. Majetok môže byť v tomto prípade akousi barličkou pre sebavedomie.
Psychológ Martin Miler hovorí o vplyve prostredia na naše duševné zdravie. Foto: archív Martina Milera
„Vo väčšine prípadov sú toto skôr len také povrchové dôvody a v hĺbke problému je otázka vzťahov s ľuďmi. Ako fungujú alebo možno skôr nefungujú, keď sa ich snažíme nahrádzať vzťahmi s vecami?“ pýta sa psychológ a dodáva, že niekde úplne hlboko je aj náš vzťah k sebe samému.
Vlastnenie vecí náš totiž skôr odtrháva od nás samých, než by nás privádzalo do nášho vnútra. „Odpovede na naše bytostné otázky – zmyslu, slobody, osamelosti, smrteľnosti – neležia vonku vo veciach, ale v našom vnútri. Či pre ľudí v minulosti, či pre ľudí dnes alebo v budúcnosti. A nie sú závislé od nášho majetku, postavenia, vzdelania, talentov alebo iných charakteristík,“ dodáva na záver.
Psychológ radí:
Čo robiť, keď vám veci prerastajú cez hlavu?
- Začnime od samotných vecí. Zamyslime sa nad tým, či tá ktorá konkrétna vec napĺňa našu potrebu alebo ju máte len kvôli tomu, že ju chcete mať. Ak aj zistíte, že dané veci skutočne slúžia vašej potrebe, tak potom sa môžete pýtať ďalej: Ako efektívne a ako často?
- Ak chcete ísť ešte hlbšie, pozrime sa na svoje vzťahy. Aké sú? Napĺňajú vás? Napĺňate vy ľudí okolo seba? Zažívate radosť, spokojnosť, šťastie?
- Keď si to úprimne zodpoviete, tak môžete ísť ešte hlbšie – k sebe samým. Aký máte vzťah so sebou? Ste k sebe láskaví, citliví, starostliví, chápaví? Máte sa skutočne úprimne radi? Ste vysporiadaní so zmyslom svojho života, so svojou slobodou, osamelosťou, smrteľnosťou?
- Od toho, aké odpovede si úprimne dáme na tieto otázky, bude závisieť aj to, čo máme ďalej robiť. Či len vytriediť veci, alebo zlepšiť vzťahy s inými, alebo urobiť niečo hlboko v našom vnútri.
Ponúkol som postupnosť, ktorá začína vonku pri veciach a končí vnútri pri nás samých, lebo tak to väčšinou býva jednoduchšie. Ale začať môžeme kdekoľvek, aj tak napokon asi budeme potrebovať prejsť celú cestu. Či už z vonku dovnútra alebo zvnútra von.
