Bratia Domusčievovci vyrastali v komunistickom Bulharsku. Začínali s predajom topánok, postupne však vybudovali biznisové impérium s tržbami 4,2 miliardy dolárov rozkročené medzi veterinárstvom, lodiarstvom, nehnuteľnosťami a futbalom.
Minulý rok zahnala pandémia milióny ľudí do domovov a skokovo zvýšila tržby predajcom krmív a potrieb pre domácich miláčikov. Súčasne vrátila do popredia aj výskum nákaz prenášaných zvieratami a rezistencie voči antibiotikám – súvisiacej s kontaminovanými potravinami.
Globálny sektor veterinárnej medicíny dobytka, ktorý má tržby 20 miliárd dolárov, ožil. „Teraz, keď sa lepšie vyznáme v zoonotických chorobách, prichádza dlhodobý trend vyššej produkcie zvieracích vakcín,“ hovorí analytik Citigroup Navann Ty.
Víťaz menom Huvepharma
Jedným z víťazov tohto trendu je bulharská Huvepharma, šiesta najväčšia veterinárna firma sveta zameraná na dobytok. Tento veľký výrobca veterinárnej medicíny a vakcín, ako aj prísad do krmiva dobytka, je globálny podnik.
Prevádzky má v meste Lincoln v štáte Nebraska či v severnom Taliansku, dosiahol vlani tržby 658 miliónov dolárov, čo je od roku 2018 rast o 21 percent.
Majitelia, bratia Kiril a Georgi Domusčievovci sa aj vďaka tomu stali prvými bulharskými miliardármi. Svoje mnohomiliardové impérium riadia z nenápadnej budovy v Sofii. Vzniklo privatizáciou štátnych podnikov a následnou expanziou.
Začínali po páde komunizmu v 90. rokoch a do tempa sa dostali po prelome tisícročí, keď sa Bulharsko začalo približovať Európskej únii. Vyťažili zo série investícií a v Huvepharme vybudovali aktíva za 4,2 miliardy dolárov.
FOTO: HUVEPHARMA
Päťdesiatdvaročný Kiril Domusčiev hovorí, že radšej prevezme slabo fungujúci štátny podnik, ako by mal investovať do akcií: „Nie sme ľudia, ktorí držia v banke hotovosť alebo nakupujú akcie na burze. Pre mňa je to tipovanie,“ vysvetľuje v rozhovore na Zoome. „Radšej investujeme do našich projektov, v ktorých máme veci pod kontrolou.“
Forbes odhaduje, že Kiril a jeho mladší brat Georgi (49), majú majetok po 2,1 miliardy dolárov, keďže konglomerát Advance Properties vlastnia rovným dielom. Časťou majetku je aj hotovosť z minulých predajov a dividendy.
Pod vlajkou Navibulgaru
Druhým najväčším biznisom Advance po Huvepharme (tá tvorí 77 percent majetku) je 70-percentný podiel v lodiarskej firme Navibulgar, zameranej na prepravu rúd vo veľkom. Aj tej sa vďaka problémom, spôsobeným pandémiou, darí.
Ceny za komodity ako oceľ a uhlie rástli vedno s tým, ako sa po celom svete spomaľoval tok lodnej dopravy. Firmy, ktoré komodity prepravujú vo veľkom, však prosperujú. Tento rok by tržby Navibulgaru mali narásť o 78 percent na 281 miliónov dolárov.
Lodiarska spoločnosť Navibulgar by mala k tržbám konglomerátu Advance prispieť asi tretinou. FOTO: NAVIBULGAR
„Sadzby vyrástli na 12-ročné rekordy. Sektoru sa aktuálne nesmierne darí,“ hovorí Randy Giveans, analytik námornej dopravy v Jefferies.
Advance Properties drží aj 44-ročnú koncesiu na prevádzku čiernomorského prístavu Burgas a 250-tisíc štvorcových metrov plochy v nehnuteľnostiach po celom Bulharsku. Do januára ovládali bratia aj najväčšiu bulharskú televíziu, Nova TV, ktorú predali za 340 miliónov dolárov.
Vďaka hotovosti z predaja sa pokúsili využiť aktuálne šialenstvo na akciovom trhu a uviesť Huvepharmu na amsterdamskú burzu cenných papierov. Plánovali, že v júni získajú najmenej 340 miliónov dolárov a dosiahnu valuáciu aspoň 4 miliardy dolárov.
V poslednom okamihu však príchod na burzu odvolali. „Náklady na úspešné IPO boli príliš vysoké na to, aby ten krok zdôvodnili,“ hovorí Kiril. Aktuálne bratia tvrdia, že burzu ani nepotrebujú. „Úprimne, vždy bolo našou filozofiou, že zisky reinvestujeme,” hovorí Kiril.
Začiatky na sklonku komunizmu
Na archívnej snímke z roku 1968 objíma bývalý bulharský komunistický vodca Todor Živkov (vpravo) bývalého generálneho tajomníka Rumunskej komunistickej strany Nicolaea Ceaucesca na letisku v Sofii. FOTO: TASR/AP.
Domusčievovci sú rodákmi zo Sofie a absolventmi jazykových škôl. Kiril sa učil po španielsky, Georgi po francúzsky. Ich otec bol riaditeľom správy energetickej siete v Sofii a mama finančnou riaditeľkou energetickej firmy.
V roku 1990, keď padol komunizmus, bol Kiril 21-ročným vysokoškolákom na Technickej univerzite v Sofii krátko po povinnej vojenskej službe. Krajina začala chaotický prechod na trhové hospodárstvo. Kiril s bratom začali rýchlo predávať oblečenie a obuv.
Trvalo mu napokon 12 rokov, kým vyštudoval a získal tituly, bakalára z priemyselného manažmentu a magistra z marketingu, popritom totiž viedol aj firmu. „Rozhodol som sa štúdium dokončiť, pretože to bolo dôležité pre mojich rodičov,“ hovorí so smiechom.
Inflácia 600 percent
Do roku 1996 sa firma rozrástla na 2-tisíc ľudí v továrňach v Taliansku a Bulharsku. Neboli to jednoduché časy, Bulharsko prežívalo naraz bankovú a menovú krízu, ktorá viedla k hyperinflácii. V roku 1997 dosiahla vrchol – takmer 600 percent.
„V roku 1996 sme stratili veľkú časť kapitálu,“ spomína Kiril. „Neexistovali banky, ktoré by nás zafinancovali. Boli sme mladí a bolo to ťažké. Požičiavali sme si peniaze s mesačnou úrokovou sadzbou 10 až 15 percent.“
V tom roku začala bulharská vláda dražiť štátny majetok a bratia vycítili skvelú príležitosť. Rozhodli sa predať obchod s obuvou a kapitál spojili s nezverejnenými investormi. Vytvorili investičný fond Napredak, ktorý získal približne 15 privatizovaných spoločností vrátane výrobcu vysokozdvižných vozíkov Balkan.
Zázrak menom Napredak
(Hoci nevlastnili viac ako 35 percent žiadnej z firiem, ktoré získal Napredak, podnikanie udržali v rodine: matke Margarite dali na starosti Balkan. Dodnes pôsobí v spoločnosti, aj vo veku 76 rokov.) „S ďalšími zakladateľmi [Napredaku] sme dostali príležitosť uplatniť skúsenosti zo súkromného podnikania v štátnych továrňach, ktoré boli riadené veľmi zle,“ hovorí Domusčiev.
Príslušníci bulharskej čestnej stráže nesú vlajku EÚ počas osláv vstupu krajiny do EÚ 1. januára 2007 . FOTO: TASR, AP
V roku 2000 bratia založili, už bez partnerov, Advance Properties. V tom roku kúpili 54 percent štátom čiastočne vlastnenej firmy Biovet za 10,6 milióna dolárov. Vtedy mala ročné tržby okolo 20 miliónov dolárov.
Začali s nákupom nových tovární, v roku 2005 premenovali spoločnosť na Huvepharma a neskôr získali zvyšok firmy za približne 9 miliónov dolárov. Dnes má Huvepharma 11 závodov v štyroch krajinách, z toho päť v USA.
Podnikanie diverzifikovali aj investíciami do lodného priemyslu, ďalšieho sektora v Bulharsku, v ktorom predtým dominoval štát. V roku 2008 kúpili 21 percent štátneho Navibulgaru, založeného v roku 1892, za 104 miliónov dolárov ako súčasť širšieho konzorcia pod vedením nemeckých investorov, ktoré kúpilo 70 percent za takmer 350 miliónov dolárov.
Kúpa tesne pred kolapsom
Načasovanie investície nebolo v dôsledku globálnej finančnej krízy ideálne. „Mesiac po tom, čo sme kúpili [Navibulgar], lodný priemysel skolaboval,“ hovorí Kiril. Bratia neskôr vykúpili partnerov za nezverejnenú sumu a investovali milióny do nových lodí, ktoré sa môžu plaviť po celom svete vrátane amerických Veľkých jazier a Panamského či Suezského prieplavu.
V rokoch 2012 a 2013 zdvojnásobili objem lodnej dopravy vďaka tomu, že získali dlhodobý prenájom dvoch prístavných terminálov v Burgase a investovali 170 miliónov dolárov do modernizácie. Dnes očakávajú, že Navibulgar prispeje k celkovým výnosom Advance Properties v roku 2021 asi 30 – 35 percentami. „Po mnohých zlých rokoch je to naozaj na vzostupe.“
Okrem Advance vedie Kiril aj Bulharskú obchodnú komoru, Konfederáciu zamestnávateľov a priemyselníkov. A s manželkou aj nadáciu zameranú na vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť. Vo svete bratia nie sú veľmi známi, v Bulharsku s jeho 6,9 milióna obyvateľmi ich však pozná každý. A v Európe aspoň fanúšikovia futbalu. Sú totiž majiteľmi najúspešnejšieho bulharského klubu Ludogorec Razgrad.
Desaťnásobný majster
Ludogorec Razgrad sa stretol už aj so Slovanom Bratislava. – v 2. predkole Ligy majstrov v lete 2013 – a slovenského majstra vyradil. Foto: SITA
Investícia doň sa datuje do roku 2010, keď zaplatili 60-tisíc dolárov za klub, ktorý sa trápil v najnižšej lige a pôsobil v mestečku s veľkou továrňou Huvepharmy. Bratia zdvojnásobili investície a v nasledujúcom roku postavili nový štadión.
Keď Razgrad dobyl Rím
Pôvodne amatérsky tím dva roky po sebe postúpil do vyššej ligy, v roku 2011 sa dostal do prvej ligy. Potom sa vydal na rekordnú sériu desiatich po sebe nasledujúcich titulov, ktorá trvá dodnes. V historických tabuľkách sú pred ním už iba CSKA a Levski Sofia.
Ludogorec vybojoval Kirilovi aj jednu z jeho zvláštnejších trofejí: orla bielohlavého menom Fortuna, podľa rímskej bohyne šťastia. V roku 2014 sa totiž vo vyraďovacej fáze Európskej ligy UEFA stretol s Lazio Rím. Oba kluby majú ako symbol orla a Lazio pred zápasmi na štadióne v Ríme orla menom Olympia aj prezentuje.
Majiteľ Lazia Claudio Lotito si bol taký istý úspechom, že sa s Kirilom stavil, že mu dá orla ako darček, ak Ludogorec vyhrá. „Po tom, čo sme Lazio vyradili, som dostal od Lotita darček,“ spomína. „Takže teraz je náš orol z Lazia.“
Bulharská Nova
Najkontroverznejšia investícia bratov bola televízia Nova. V roku 2019 ju kúpili za takmer 210 miliónov dolárov, asi 35 percent vložili v hotovosti a zvyšok financovali prostredníctvom bánk.
Predaj schválil bulharský protimonopolný úrad napriek tomu, že mu predchádzalo odmietnutie ponuky skupiny PPF zosnulého českého miliardára Petra Kellnera s odôvodnením, že by Nove poskytla prostriedky na zvýšenie trhového podielu a obmedzenie konkurencie.
Bývalý bulharský premiér Bojko Borisov. FOTO: SITA, AP
To viedlo k obvineniam, že bratia mali úzke vzťahy s dlhoročným bulharským premiérom Bojkom Borisovom, ktorého v tom čase trápili masové protesty, ktoré napokon aj viedli k jeho rezignácii. Podľa správy Európskeho centra pre pluralitu a slobodu médií z júla 2021 o slobode médií v Bulharsku prepustili bratia viac ako 60 novinárov a zamestnancov Novy, ktorá bola v ich vlastníctve, údajne kvôli škrtom v rozpočte.
Potom ich údajne nahradili reportérmi, ktorí boli viac naklonení vláde, zo spravodajského kanála Kanal 3. Ten získali v októbri 2020 za nezverejnenú sumu od provládneho oligarchu a bývalého poslanca parlamentu Deljana Pejevského. (V júni sa Pejevskij stal terčom sankcií amerického ministerstva zahraničných vecí za „zapojenie sa do korupcie“.)
Novinári odišli vraj sami
„Niektorí producenti a moderátori rezignovali sami, sklamaní zmeneným kontextom. Niektorí investigatívni a kritickejšie orientovaní novinári boli prepustení,“ hovorí Orlin Spasov, profesor médií na Sofijskej univerzite a jeden z autorov správy.
Jeho spoluautorka a kolegyňa, profesorka práva Nelly Ognianova, dodáva: „Podnik bratov Domusčievovcov prosperoval počas [Borisovovej] vlády. Nova poprela akúkoľvek cenzúru… no ozvalo sa niekoľko kritických hlasov a Nova prebrala [provládne] médiá.“
Hovorca Kirila Domusčieva poprel tieto obvinenia vo vyhlásení pre americký Forbes: „Ide o ohováranie miestnych podnikateľov, ktorí stoja za konkurenčnými médiami v Bulharsku a šíria ich tie isté médiá.“
V januári 2021 bratia Novu predali holandskej United Group za 340 miliónov dolárov. „Začal som dostávať sťažnosti zo všetkých strán, pretože všetci si mysleli, že Nova niekomu pomáha,“ hovorí Kiril. „Firma sa nám veľmi páčila – stali sme sa číslom jedna v správach – ale vytvorilo to politicky skutočne citlivé otázky a rozhodli sme sa firmu predať.“
Ďalšou kontroverziou, ktorá bratov sprevádza, sa stal covid. V marci 2020 sa Kiril stal jedným z prvých prominentných pacientov v krajine, pričom údajne porušil pandemické opatrenia. Nechal sa hospitalizovať v súkromnej nemocnici, ktorá nebola určená ako centrum pre liečbu covidu. (V príspevku na Facebooku uviedol, že sa izoloval a dodržiaval všetky karanténne opatrenia.)
Deal à la Domušievovci
Ako vyzerá obchod typický pre bratov Domusčievovcov? Investujú medzi 30 až 50 percentami kapitálu priamo a zvyšok financujú z bankových úverov. Spoliehajú sa na vzťahy s medzinárodnými veriteľmi vrátane Citibank, BNP Paribas a Export-Import Bank of China aj na miestne inštitúcie, ako je štátom vedená Bulharská rozvojová banka.
Keď firmu predajú, nemusia zakladať holdingovú spoločnosť v ďalekom daňovom raji, aby mohli zožať odmeny: Bulharsko zdaňuje kapitálové zisky relatívne nízkymi 10 percentami a dividendy len piatimi. V USA je horná hranica 23,8 percent a v Európskej únii priemerná sadzba 19,3 percenta.
Forbes odhaduje, že od roku 2018 získali bratia najmenej 110 miliónov dolárov (po zdanení) na dividendách a výnosoch z predaja aktív.
KOLÁŽ: ADVANCE PROPERTIES
Je jasné, že hranice Bulharska sú pre ambície bratov Domusčievovcov už príliš malé. Lode Navibulgaru sa plavia po oceánoch od Indonézie po Izrael. Huvepharma vyrába krmivá a liečivá v St. Louis, Missouri a Saint-Étienne.
A Kiril odhaduje, že Advance Properties je na dobrej ceste dosiahnuť v roku 2021 tržby rovnajúce sa dvom percentám hrubého domáceho produktu Bulharska. Ten vlani dosiahol 68 miliárd dolárov, čo je tiež nový rekord.
„Sme veľmi presvedčení o tom, čo robíme,“ hovorí. „Všetko, čoho sme sa od roku 2000 dotkli, veľmi rýchlo rastie.“
Autor Giacomo Tognini je redaktor Forbes.com, píše o miliardároch.