V roku 1903 založil Kanaďan James Lewis Kraft firmu, ktorej zamestnanci predávali v Chicagu od dverí k dverám syr. Prvý rok bol katastrofálny. Kraft prišiel o 3-tisíc dolárov aj o svojho koňa.
Postupne však rozbehol firmu, ktorá má v súčasnosti pod menom Mondelēz International ročný obrat takmer 26 miliárd dolárov. Patrí jej aj bratislavská továreň Figaro, ktorá v čase Kraftových začiatkov už veselo vyrábala mliečne karamelky, tzv. štolverky. Tento rok oslávila 125. výročie.
Cukor je legálna droga. A vynáša možno lepšie ako tie nelegálne. Jedným z najbohatších ľudí planéty (37. v zozname miliardárov Forbesu k 21. decembru) je Talian Giovanni Ferrero s majetkom 33,3 miliardy amerických dolárov. Jeho firma vyrába Nutellu, čokoládu Kinder či cukríky Tic Tac.
Na štyridsiatom mieste sú Američania John a Jacqueline Marsovci, obaja s majetkom po 32,4 miliardy dolárov. Každý pozná ich tyčinky Bounty, Mars, Milky Way či Snickers.
Bratislavskú fabriku Stollwerck, dnes Figaro, založili pred 125 rokmi. Foto: Wikimedia Commons, voľné dielo
Ale kedy sa z cukroviniek stal veľký biznis? Keď si čokoládové produkty mohli dovoliť masy. Čokoládu predstavili Európe v 16. storočí a dlho to bola len pochúťka kráľov.
V roku 1847 však britská spoločnosť J. S. Fry & Sons vyrobila cenovo dostupnú tabuľkovú čokoládu a spustila sa sladká revolúcia. K jej prvým predstaviteľom patrila aj švajčiarska spoločnosť Nestlé. A tiež nemecká firma Stollwerck, ktorú v roku 1839 v Kolíne založil pekár Franz Stollwerck.
7000 automatov na cukrovinky v New Yorku
V 80. rokoch 19. storočia spravili piati Stollwerckovi synovia z malej firmy, slávnej aj vďaka legendárnym cukríkom, svetovú korporáciu. Expandovali nielen na západ (vo veľkom sa presadili v USA), ale aj na východ.
A tak v roku 1896 v Prešporku založili Cisárskokráľovskú rakúsko-uhorskú dvornú továreň na čokoládu bratov Stollwerkovcov. Tí priniesli na územie Slovenska modernú výrobu aj novátorské spôsoby predaja.
Firma Stollwerck zlepšovala nielen technológie vo výrobe, ale využívala ich aj v marketingu. Už v 80. rokoch 19. storočia fungovali v Británii mincové automaty na nákup pohľadníc. Stollwerkovci si povedali, že to môže byť dobrý spôsob reklamy.
A tak do vlastných automatov pred obchodmi umiestnili malé vzorky čokolád. Cieľom bolo, aby človek pred obchodom vyskúšal niekoľko menších vzoriek, a potom si v obchode kúpil tú, čo mu chutila, no už vo veľkom balení.
Ľudia sa však do malých vzoriek zamilovali, a tak vzniklo úplne nové odvetvie čokoládových tyčiniek a malých balení sladkostí. Už v roku 1893 mala firma Stollwerck vo svete 15-tisíc automatov, z toho 7-tisíc len v New Yorku.
Automaty opantali aj Slovákov – mliečne karamelky sa predávali najmä na železničných staniciach už koncom 19. storočia. V prvej polovici 20. storočia sa v novinách pravidelne objavovali správy o tom, ako zlodeji tieto automaty vykrádajú.
Hitom bonboniéra zvaná Tú mám rád
Na začiatku 20. storočia sa v bratislavskom závode okrem mliečnych karameliek vyrábal aj marcipán a pepermintové cukrovinky. Pred prvou svetovou vojnou vedela jedna pracovníčka za deň zabaliť asi 25 kilogramov štolveriek.
Po vojne vzniká Československo a bratislavský podnik vyrába bonboniéry s vlasteneckými menami ako Kriváň, Detvan a najpopulárnejšiu bonboniéru prvej republiky nazvanú slovami „Tú mám rád“.
Historické balenie cukrovniek Stollwerck. Foto: Wikimedia Commons, v licencii CC0 1.0
Pre materskú firmu Stollwerck však prichádzajú tvrdé rany. Heinrich Stollwerck, ktorý stál za technologickými pokrokmi firmy a získal aj niekoľko patentov, v roku 1915 tragicky umiera. Výbuch parného stroja vo fabrike ho vymrští do kade s čokoládou, v ktorej sa utopí.
Verejne obchodovaná spoločnosť sa dostáva do problémov už počas veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch, jej biznis totálne utlmí druhá svetová vojna a prídelový systém, ktorý sa uplatňuje po nej.
Na svet prišlo Figaro
Ťažké to je aj pre bratislavský podnik. Krízu akoby predznamenáva drsné núdzové pristátie lietadla, na ktorého palube je aj bratislavský továrnik Stollwerck. K nehode došlo na pražskom letisku v marci 1930 a išlo o prvú oficiálnu haváriu lietadla Československých aerolínií. Hoci lietadlo skončilo v medzi so zničeným podvozkom a nalomeným krídlom, Stollwerck vyviazol bez zranenia.
Jeho fabrika sa z krízy zotavovala dlhšie. Späť do plusu sa dostáva až v roku 1937. Potom však prichádza druhá svetová vojna, počas ktorej v závode vyrábajú ovocné džemy, marmelády a umelý med. V roku 1944 fabriku poškodí bombardovanie, dielo skazy dokoná pobyt červenej armády po oslobodení Bratislavy.
V roku 1948 znárodnený podnik prechádza pod podnik Slovenské závody na čokoládu, cukrovinky a ovocné výrobky, o 10 rokov neskôr dostáva dnešné meno Figaro.
Každá piata československá čokoláda
V tom čase sa už formujú dnešní cukrovinárski giganti. Rozhádaní Marsovci v roku 1964 spojili svoje firmy a začali rásť smerom k najväčšej sladkej korporácii na svete. V rovnakom roku sa začal predávať najväčší hit Ferrerovcov – Nutella.
V roku 1969 vyústilo spájanie rôznych potravinových a cukrovinkových firiem do vzniku Kraftco Corporation, základu dnešnej Mondēlez International. Stollwerck zažil reštart v roku 1972, no už sa k najväčším nikdy nezaradil.
Koniec socializmu zastihol Figaro v Bratislave v obstojnej forme. Každá piata čokoláda vyrobená v Československu pochádzala z bratislavského závodu a vyrábala sa tu viac ako tretina celej produkcie kakaa v republike.
100 ton cukroviniek denne
Po zmene režimu získava väčšinu v podniku Jacobs Suchard, ktorý sa v roku 1993 spája s Kraftom. Jeho cukrovinková divízia sa v roku 2012 premenovala na Mondelēz International a pod túto značku patrí bratislavská fabrika dodnes.
Výrobná linka vo Figare v októbri 2021. Foto: TASR
Aktuálne produkuje asi 100 ton cukroviniek denne a vôňu fabriky pozná každý, kto býva v okolí alebo pravidelne cestuje po Račianskej ulici. Okrem tradičných produktov značky Figaro sa v Bratislave vyrábajú aj cukrovinky značiek Milka, Cadbury či Cote d’Or.
Kým mnohé iné priemyselné odvetvia zastúpené v Bratislave v druhej polovici 20. storočia stratili zmysel, cukrovinkový biznis sa drží už jeden a štvrť storočia a vytvára jednu z najdlhších firemných tradícií v hlavnom meste.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
