Zima, tma, príležitostné lockdowny… A dospelí tak majú viac času venovať sa jeden druhému. Veď erotika už nie je taká tabu téma, ako bývala – zásluhu má na tom aj nemecká priekopníčka a podnikateľka Beate Uhse.
Zakladateľka prvého sexshopu na svete, ktorý funguje dodnes, mala pohnutý osud, dramatický životný príbeh.
Na svet prišla pred 102 rokmi v malej dedinke Wargenau neďaleko pruského Könisbergu, dnešného Kaliningradu v Rusku. Najmladšia z troch deti roľníka a lekárky vyrastala v slobodomyseľnom prostredí, ktoré na ňu rozhodne malo formatívny vplyv.
Detské sny
V rodine nebol problém rozprávať o čomkoľvek, vrátane prirodzených potrieb tela. A malú Beate od ničoho neodhovárali. Keď prehlásila, že chce byť kapitánkou zaoceánskej lode, povedali jej: „Ak niečo naozaj chceš, dokážeš to. Ale musíš pre to veľa urobiť, veľa sa učiť a pracovať.“
Sen o kapitánke rýchlo vystriedal ďalší, tiež súvisiaci s prekonávaním oceánov. V roku 1927, keď mala Beate osem rokov, preletel Charles Lindbergh po prvýkrát Atlantický oceán a pre dievčinu z Wargenau sa stal idolom.
A tiež inšpiráciou: v sedemnástich rokoch absolvovala ako jediná žena medzi 59 mužmi letecký kurz a rovnako ako Lindbergh sa celá šťastná vzniesla do oblakov. Sen sa stal skutočnosťou, dokonca skutočnosť prekonala sen – odvážna slečna sa stala dablérkou pre nemecké filmové štúdiá UFA a za vysoké honoráre zastupovala hercov v leteckých scénach hneď v niekoľkých dobrodružných filmoch.
Beate Uhse v roku 1937 Foto: Wikipedia
Temné časy
Lenže aj vysnívaný život sa môže pokaziť a môže doň vstúpiť nočná mora. Istý muž s úzkymi fúzami pod nosom tiež sníval: o ovládnutí sveta a nastolení zvrhlého poriadku prostredníctvom víťaznej vojny – do plameňov ktorej uvrhol celú planétu.
„Zaujímalo ma lietanie a rodina, nie politika,“ cituje Beate publicistka Jana Geršlová v knihe Podnikateľka alebo Popoluška o úspešných podnikateľkách, ktorá nedávno vyšla s podporou Českomoravskej asociácie podnikateliek a manažérok. A práve z nej tento text prevažne čerpá.
Citácia pokračuje priznaním, že Beate síce nikdy nebola členkou nacistickej strany, ale zároveň aj ona podľahla Hitlerovmu mámeniu: „Ako milióny Nemcov, aj ja som bola vtedy presvedčená, že Hitlerove prevzatie moci prinesie skutočne lepšie časy. (…) Nechala som sa oslniť – tak ako množstvo ďalších.“
Pohltila ju letecká vášeň i nešťastie
Uhse sa intenzívne zapojila do vojny a v prospech Nemcov plnila povinnosti vo vzduchu. Vášeň k lietaniu ju pohlcovala tak mocne, že do siedmeho mesiaca tajila tehotenstvo, aby nemusela zostať na zemi. Syn Klaus sa narodil v máji 1943 – išlo o plod lásky s manželom Hansom- Jürgenom Uhsem, o desať rokov starším inštruktorom lietania.
Oslnenie Hitlerom vyšlo milióny Nemcov draho a Beate nebola výnimkou. Malý Klaus práve oslavoval prvé narodeniny, keď jeho otec, pilot Luftwaffe, zahynul po zrážke lietadiel nad Magdeburgom.
Do prepravnej eskadry Luftwaffe potom nastúpila aj dvadsaťštyriročná vdova: „Myseľ mi prekryla ľahkomyseľnosť. Čo viac som ešte vtedy mohla stratiť?“
V noci 21. apríla 1945 sa Uhse so synom dostáva z obkľúčeného Berlína úplne posledným lietadlom za ostreľovania ruských mínometov, ktoré zasiahli podvozok.
Po vojne sa usadila v obci Braderup neďaľeko Dánska, prekonala zranenie bedra po havárii kamióna, aj keď jej lekári hrozili, že skončí na invalidnom vozíku. A aby uživila syna a pestúnku, pomáhala na statkoch.
Pohnutý osud jej nedal na výber
Práve vtedy nastal kľúčový okamih, ktorý pani Uhse nasmeroval na dráhu, ktorá ju preslávila. Budúca podnikateľka v oblasti, o ktorej v tej dobe nebolo slušné rozprávať nahlas, si všimla, koľko žien rieši problém antikoncepcie. Edukovaná od matky lekárky vytlačila brožúru o metóde plodných a neplodných dní – kvôli nedostatku peňazí za ňu majiteľovi tlačiarne dala päť libier masla.
Brožúry sa predalo 30-tisíc kusov a na Uhse začínali padať otázky, či by nemohla zohnať kondómy a ďalšiu literatúru o sexe. „Počas vojny som stratila rodinu, zázemie, muža aj povolanie, takže som sa nemohla príliš obzerať na verejnú mienku, musela som sa postarať o dieťa. Neostával mi priestor, aby mi niečo bolo trápne. Nebola som na to hrdá, ale nikdy som sa nehanbila,“ spomínala Uhse na svoje začiatky.
Založila firmu na predaj intímneho tovaru a pomenovala ju svojím menom. Stretla rozvedeného obchodníka Ernsta-Waltera Rotermunda, po druhýkrát sa vydala a v máji 1949 porodila druhého syna – Ulricha.
Biznis, ktorým sa zapísala do histórie
Biznis sa rozrastal, avšak neprinášal len profit, ale aj zväčšujúce sa problémy. Uhse potrebovala bankový úver, ale: „Ktorá banka dá kredit žene, ktorá obchoduje s prezervatívmi?“ Podnikateľka to však všetko prekonala a rozširovala sortiment napríklad aj o zvodnú erotickú bielizeň.
Do histórie vstúpila v roku 1962, keď vo Flensburgu otvorila prvý sexshop na svete. Führera, ktorého plánom na dobytie sveta krátkodobo podľahla, dávno vzal čert. Niekdajšia pilotka Luftwaffe začala hýbať Nemeckom a neskôr aj svetom – sama už k nebesám nestúpala, ale vďaka nej sa často nebesky cítili jej vďační zákazníci.
Predajňa Beate Uhse v Hamburgu Foto: Wikipedia
Trestné oznámenia cirkvi ju nezastavili
Pochopiteľne sa to neobišlo bez odporu tých, ktorí si na stráženie nebies urobili monopol. Katolícke kruhy proti jej počínaniu zbrojili a Uhse musela čeliť mnohým trestným oznámeniam, celkom ich bolo vyše 2000. Preto zaviedla vo firme zásadu „čím chúlostivejšie podnikanie, tým dôležitejšie právne oddelenie“. A držala sa ho aj po roku 1975, keď sa situácia vďaka novému trestnému zákonníku výrazne zliberalizovala.
V roku 1966 otvorila Beate Uhse v Berlíne erotické múzeum, ďalším medzníkom bol vstup firmy na burzu o 33 rokov neskôr. Silu svojej povahy musela dokazovať aj v osobnom živote: bolestne sa jej rozpadlo druhé manželstvo a v roku 1984 zomrel na rakovinu žalúdku jej syn Klaus.
So štátnym vyznamenaním
Vo svetle tejto tragédie sa sama Beate nechala vyšetriť a bola jej diagnostikovaná rovnaká choroba. Našťastie v počiatočnom štádiu, takže dáma zákernú chorobu prekonala. Umrela až o mnoho rokov neskôr, v júli 2001, ako nositeľka nemeckého štátneho vyznamenania, Záslužného rádu.
Meno Beate Uhse je v jej vlasti takmer synonymom pre šteklivý tovar, Uhse sa na tomto poli stala bez preháňania kultovou postavou.
Keď ju – už ako úspešnú podnikateľku – navštívil v jej kancelárii novinár, uviedol reportáž popisom: „Samozrejme, je tu. Naleštený, nádherne vymodelovaný, pripevnený na podstavci, na ktorom nachádzame obyčajné poháre z futbalových súťaží. Je umiestnený na viditeľnom mieste, na polici za šéfovským kreslom. Dobrých 40 centimetrov veľký a zo zlatom zdobeného porcelánu.“
Šéfka firmy si všimla, na čo sa zrak žurnalistu sústredí. „Darček,“ okomentovala s úsmevom umelý penis za svojím chrbtom…
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Filip Saiver.