Sláva neurovede! Prečo? Pretože dokáže odpovedať aj na to, prečo sú niektorí ľudia schopní naplno sa ponoriť do vianočnej pohody a užívať si ju a iným sa to vôbec nedarí.
Podľa štúdie z roku 2015, ktorá sa objavila vo vianočnom vydaní British Medical Journalu, ľudia, ktorí si Vianoce užívajú, vykazujú v určitých oblastiach mozgu zvýšenú aktivitu. Naopak, ticho v tejto „vianočnej sieti“ môže byť spojené s vedomým rozhodnutím prikloniť sa k mrzutosti – a to môže, ale aj nemusí byť liečiteľné.
„Presná lokalizácia toho, kde v mozgu sa nachádza náš vianočný duch, je prvým krokom, ako pomôcť tejto skupine pacientov,“ napísali trochu nadnesene autori o štúdii, ktorá bola najočakávanejším vedľajším produktom serióznej štúdie o migrénach.
Ako reaguje náš mozog
Tím skúmal desať ľudí, ktorí sami seba označili za vyznávačov vianočných sviatkov a ďalších desať, ktorí sviatky neoslavovali. Účastníci sa pozerali na obrázky s vianočnou tematikou a na obrázky bežných predmetov. Ich mozog medzitým skenovala magnetická rezonancia.
Vedci medzi nimi zaznamenali niekoľko rozdielov: Ľudia, ktorí oslavovali Vianoce, mali viac aktivácií v parietálnych lalokoch, premotorickom kortexe a somatosenzorickom kortexe. Je známe, že parietálne laloky súvisia s takzvaným sebapresahom, čo je významná súčasť spirituality.
Premotorická kôra bola u tejto skupiny aktívnejšia, a to sa zvyčajne stáva, keď zdieľame emocionálny zážitok tým, že zrkadlíme pohyby tela ostatných ľudí.
Somatosenzorická kôra je považovaná za aktívnu, keď ľudia vnímajú spoločensky relevantné informácie prostredníctvom tvárí tých, s ktorými sa stretávajú.
Tím vedcov priznáva, že je trochu nebezpečné pokúšať sa redukovať kúzlo Vianoc len na samotnú nervovú aktivitu: „Aj keď sú šťastné, veselé a očarujúce, naše zistenia by mali byť interpretované s opatrnosťou,“ varujú.
Aj tak je ich štúdia zaujímavá – nabáda totiž k zrejmej otázke: Naozaj s tým, že nemáte radi Vianoce, nedokážete nič urobiť?
Takto funguje veda. Veselé sviatky.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je prispievateľka Alice G. Walton.