V skialpe začala pretekať až ako 31-ročná. Napriek tomu sa Marianna Jagerčíková zaradila k svetovej špičke. Ako 36-ročná sa 9. februára 2022 stala majsterkou Európy v skialpinizme v kategórii šprint. Len minulý rok v marci pritom obhájila na majstrovstvách sveta v Andorre striebro – a to prvé získala v roku 2019.
Telefonicky sme sa s ňou spojili tesne pred štartom novej sezóny 2021/22, ktorý ju čakal v talianskom Ponte di Legno. Okrem svojho príbehu nám prezradila aj štyri tipy na zaujímavé lokality pre nadšencov skialpinizmu.
Žije vo Francúzsku, reprezentuje Slovensko
Hoci je Jagerčíková rodáčka z Horehronia, v skialpinizme začala pretekať až po tom, ako sa presťahovala do Francúzska, kde v súčasnosti žije.
Stále však reprezentuje Slovensko, v jeho farbách získala striebro z MS v roku 2019 a 2021. Jej snom je olympiáda v roku 2026, kde by mal mať skialp premiéru.
„Som skôr výnimka, nepoznám iných pretekárov, ktorí by začínali až po tridsiatke. Ale verím, že vďaka tomu budem mať aj o štyri roky formu a stále chuť vyhrávať,“ hovorí pretekárka.
Do olympijskej premiéry jej však môže vyrásť aj nová konkurencia. Hovorí, že pandémia a s ňou súvisiace odstavené vleky minulú zimu spustili skialpinistický boom. Z novopečených skialpinistov vie byť o pár rokov silná generácia profíkov.
„Samozrejme, cesta k profesionálom chvíľu trvá. Aj keď ste napríklad výborný trailový bežec a aeróbne ste na tom skvele, musíte vedieť aj dobre lyžovať. Ja sama dodnes stále pracujem na technike pohybu, v tom majú pretekárky, ktoré sa športu venovali od nižšieho veku, náskok,“ dodáva.
Kým konkurencia mohla v spolupráci s trénermi vybrusovať detaily a techniku, Jagerčíková najskôr mnohé len odpozorovala od iných lyžiarok a lyžiarov.
Marianna Jagerčíková počas prvých pretekov svetového pohára v sezóne 2021/22. Foto: Maurizio Torri/Skimostats
„Niekedy ide o také banality, ako napríklad zlepenie pásov, založenie lyží… Ale keď máte takých prezúvačiek päť či šesť počas jedných pretekov, desaťsekundová strata na každej vás posunie o minútu dozadu. A v 60 sekundách sa nachádza aj osem pretekárok,“ vysvetľuje úspešná skialpinistka.
Pre Jagerčíkovú je najväčším motivačným faktorom jej povaha – túži po víťazstvách. „Čo pomáha, ak neprichádzajú? Ďalšie preteky, na ktorých to napravím,“ odpovedá s úsmevom.
Kam za skialpom?
Prvé preteky svetového pohára 2021/22 jej vyšli solídne, v šprinte skončila na piatom mieste (vlani v decembri bola 17.). V disciplíne vertical obsadila 13. priečku a v individuálnych pretekoch 9. miesto.
Talianske stredisko, kde sa svetový pohár konal, zároveň označila za svoj prvý tip:
Ponte di Legno – Tonale, Taliansko
Toto obľúbené lyžiarske stredisko na pomedzí regiónov Trento a Lombardsko poznajú lyžiari aj ako Adamello Ski.
„Odporúčam ho aj preto, že je to miesto, kde sa jazdí aj séria La Grande Course. Tam sa môžu prihlásiť všetci skialpinisti, hoci, samozrejme, musia mať natrénované, je to náročné. Jazdí sa vo dvojiciach a tento rok v apríli som tam spolu s francúzskou pretekárkou Lornou Bonnel obsadila druhé miesto,“ hovorí Jagerčíková.
Ďumbier – Nízke Tatry, Slovensko
„Keďže som rodáčka z Horehronia, určite odporúčam skialp pod Ďumbierom. Sama som tam bola nespočetne veľakrát, hoci vtedy som ešte aktívne nepretekala,“ pokračuje Jagerčíková.
Ak máte radi jarné lyžovanie, napríklad na Veľkú noc, ďalším slovenským tipom skialpinistky sú Západné Tatry. „Odtiaľ mám veľmi pekné spomienky, zajazdite si pod Barancom a v okolí Žiarskej doliny,“ dodáva.
Le Dévoluy, Francúzsko
Slovenka aktuálne býva na juhovýchode Francúzska pri Grenobli. S miestnym strediskom Le Dévoluy má aj sponzorské partnerstvo.
„Kedysi som bývala priamo pri ňom, teraz som trochu ďalej, asi 30 minút autom. Le Dévoluy však odporúčam aj menej skúseným. Sú tu príjemné 20 – 30 stupňové svahy a krásne prostredie. Je tu tiež nižšie lavínové nebezpečenstvo a lokalita má obvykle veľa slnečných dní,“ dodáva Slovenka.
Patagónia, Argentína a Čile
A nesplnený skialpinistický sen? Jagerčíková hovorí, že má najradšej miesta, ktoré dobre pozná.
„Obvykle potrebujem niekde stráviť viac dní, odpozorovať si profil pohoria a vybrať si trasu. Ale keby som si mala zvoliť región, v ktorom som ešte nebola lyžovať a chcela by som, bola by to zrejme Patagónia. Už som tam bola liezť a určite by bolo zaujímavé prísť tam aj vtedy, keď majú zimu, a zalyžovať si tam,“ uzatvára.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
