Veľa ľudí si myslí, že čím sú aktívnejší a čím viac trénujú a zaťažujú mozog, tým lepšie. Neurogenetik Tomáš Eichler však upozorňuje, že prílišná aktivita je pre neuróny toxická, preto je potrebné dopriať svojmu telu podmienky na to, aby sa vedelo samo „opraviť“. Okrem spánku a správnej životosprávy tu zaraďuje aj tzv. mentálne ticho, teda stav, keď na nič nemyslíme. „Nemôžeme sa len nadychovať bez výdychu, bdieť bez spánku, a neustále nekontrolovateľné myslenie tiež nie je zdravé. Môže viesť k úzkosti a depresii,” hovorí Eichler pre Forbes.sk.
Ľudia si dlho mysleli, že mozog sa najlepšie trénuje tým, že je neustále stimulovaný novými podnetmi. Ukazuje sa však, že sme už tak veľmi informačne bombardovaní z mobilov aj počítačov, až to neúmerne zaťažuje našu pozornosť a unavuje nás to. „Práve množstvo informácií, ktoré sa na nás valí z rôznych zdrojov, je dôvodom, prečo si niektorí ľudia musia dávať oddych v podobe informačného ticha,“ hovorí Eichler.
Meditácia je pre Eichlera jednou z najužitočnejších schopností, aké sa naučil. Pomáha mu vidieť veci viac také ako sú, a menej ako ich chce vidieť. Foto: archív Tomáša Eichlera
Meditácia je pre Eichlera jednou z najužitočnejších schopností, aké sa naučil. Pomáha mu vidieť veci viac také ako sú, a menej ako ich chce vidieť. Foto: archív Tomáša Eichlera
On sám už mal viaceré obdobia, keď na niekoľko týždňov úplne prestal sledovať médiá a vypol všetky notifikácie. Mal pocit, že je toho na neho príliš. „Vypnúť“ na istý čas je čoraz častejšia aktivita mnohých ľudí a ukazuje sa ako prospešná. Mnohí ju striedajú aj s mentálnym tichom, teda špeciálnym druhom meditácie, pri ktorej človek nemyslí. Ako nám to môže pomôcť?
Menej buniek, menej dopamínu
Eichler vysvetľuje, že každý stimul poškodzuje nervovú bunku, a to tak, že sa v nej tvoria voľné radikály, tzv. pro-oxidanty (opak anti-oxidantov). Keď sa toho deje priveľa, náš mozog sa už sám nestíha opravovať a bunky to môže zabiť.
Typickým príkladom sú zničené nervové bunky v dopamínových nervových dráhach pri užívaní tvrdých drog a závislostiach. Ľudia užívajú čoraz silnejšie dávky drogy preto, pretože normálne stimuly a nižšie dávky im už nevyvolávajú potešenie. „Pretože si odpálili dopamínové centrá a menej buniek v dopamínových dráhach už nevyvoláva taký silný signál,“ vysvetľuje vedec.
Podobné problémy vie v mozgu narobiť aj príliš veľa informácií a neustále premýšľanie. Najmä vtedy, ak sa naše myšlienky stanú obsesívnymi, prípadne nám nedajú spávať a bránia nám plnohodnotne fungovať v realite.
Možno aj vy poznáte ten stav, keď sa kvôli nejakému problému, či náročnej situácii, ktorá vás čaká, nedokážete sústrediť na nič iné. Zdá sa vám, že vás pohltia vaše vlastné myšlienky, neviete sa od nich odtrhnúť. Práve praktizovanie mentálneho ticha vám s tým môže v dlhodobom horizonte pomôcť.
Ako zimomriavky z hudby
Mentálne ticho je stav, ktorého dosiahnutie je cieľom niektorých druhov meditácie – človek počas neho na nič nemyslí. Eichler ho prirovnáva k medzerám medzi myšlienkami a pocitu zimomriavok z hudby.
„Mňa osobne to veľmi uzemňuje, pomáha mi to pohotovo reagovať aj vtedy, keď nemeditujem. Tiež mi to pomáha prichádzať na nové nápady, robiť lepšie kombinácie a teda aj napredovať s vedeckými objavmi,“ vysvetľuje neurogenetik.
Neurogenetik Tomáš Eichler publikoval v prestížnom magazíne Science. Foto: Alpha Medical/Ivan Majerský
Neurogenetik Tomáš Eichler publikoval v prestížnom magazíne Science. Foto: Alpha Medical/Ivan Majerský
Ako sa vôbec dá nemyslieť na nič?? Princíp je síce jednoduchý, akurát ťažko predstaviteľný a ťažko vykonateľný pre niekoho, kto prehnane veľa myslí. Ale neznamená to, že je to nemožné. „Väčšine mojich študentov pomohlo, keď som im povedal, aby si predstavili, že meditáciu ‚nerobia‘, ale sa im ten stav nemyslenia ‚prihodí‘. Podobne je to so spánkom – ten mozgový stav spánku sa nám prihodí, keď pre neho vytvoríme správne podmienky a sme unavení,“ vysvetľuje vedec, ktorý síce primárne skúma spánok, ale dlhodobo sa odborne venuje aj meditácii.
Ako na to?
Na začiatok je vhodné uviesť, že pri meditácii nemusíte sedieť, ani mať skrížené nohy. Nie je to stav tranzu, takže pokojne vnímajte okolie, pozrite sa na hodinky. Môžete sa napríklad aj prechádzať v prírode a len počúvať ticho. Pre zjednodušenie opisuje Eichler aj jednu z techník, ktoré môžete vyskúšať.
Predstavte si, že myšlienky sú ako oblaky, ktoré poletujú nad vami. Myšlienka príde a odíde a vy ju len zvonku pozorujete. Nezúčastňuje sa jej. Medzery, ktoré sa objavujú medzi myšlienkami, sú práve tie stavy nemyslenia – mentálneho ticha. „Uniknúť od reality” a vydržať len sám so sebou si však vyžaduje tréning.
„Praxou sa vám budú tieto medzery medzi myšlienkami predlžovať a budete si ich vedieť vyvolať aj na povel, bez týchto cvičení,“ dodáva Eichler. Ak sa vám nejaká myšlienka obsesívne vracia, hovorte si: „Toto nie, toto nie, táto myšlienka nie.“
Prečo sa pokúšať o mentálne ticho:
Mentálne ticho si tiež môžete predstaviť ako plné prežitie reality, bez potláčania či (seba)zapierania. „Ak ste smutní, naplno prežijete smútok a posuniete sa ďalej, bez toho, aby ste to v sebe dusili a potláčali. Budete vedieť prijať veci aké sú – aj vedci sa snažia spoznať a prijať realitu takú, aká je, a nie akú by ju chceli alebo nechceli vidieť,“ hovorí Eicher a dodáva, že toto ticho nastáva, keď ste v prítomnosti. Vnímajte teda, či sa vaše myšlienky obracajú viac do budúcnosti, alebo sa vraciate do minulosti a reagujte na to.
Nemysleniu pomáha aj to, keď dokážeme pustiť niečo, čo tomu bráni – uvedomiť si, že nie sme vševedovia a nemáme všetko pod kontrolou.
Benefity
Tomáš odporúča mentálne ticho najmä ľuďom, ktorí majú preťaženú pozornosť. Niektorí z nich na únik z reality a prebitie myšlienok počúvajú napríklad veľa hudby, ale aj tú mozog časom začne vnímať ako prehnaný hluk a vyžiada si ticho. „Hudba síce lieči, ale nie vtedy, keď ju počúvate celý deň – vtedy je to hluk a ten je stresujúci,“ dodáva.
Meditácia má pritom viaceré publikované účinky napríklad zväčšuje šedú mozgovú kôru, prehlbuje vlny REM aj nonREM spánku, znižuje poškodenie súvisiace so starnutím a vo všeobecnosti zlepšuje celkovú kvalitu spánku.
Freepik
Meditácia nemusí vyzerať len takto. Ilustračné foto: Freepik
Praktizovanie mentálneho ticha navyše posilňuje nervové dráhy pre pozornosť, a tým zlepšuje napríklad aj naše kritické myslenie. „Informácie a povinnosti sa na nás valia každý deň v silných vlnách. Často je to dôvodom roztrieštenej pozornosti a tým, že sa necháme rýchlo uniesť emóciami. Vtedy sme aj ľahšie manipulovateľní,“ vysvetľuje Eichler.
Mentálne ticho by odporučil aj ako jeden z nástrojov spoznávania samých seba. „Stíšenie“ nám môže pomôcť rozoznávať rôzne hlasy v sebe, zlepšiť našu intuíciu, ktorá sa vyvinula ako jeden z nástrojov na prežitie, a pomôcť vo väčšej vnímavosti k tomu, čo cítime.
Meditujte ako vedci
Jeho výsledok môžeme cítiť ako „mentálnu imunitu“. Lepšie vďaka tomu zvládneme stres, riešenie problémov a budeme aj viac otvorení faktom a kritickému mysleniu. Naučíme sa lepšie brániť voči manipulácii (možno aj nechcenej) zo strany blízkych, nadriadených či rôznych záujmových skupín.
„Na všetky tieto formy sily treba mať čistú myseľ. Meditácia vám v tomto bude veľmi nápomocná,“ dodáva vedec.
Aj keď sa podľa neho na prvý pohľad môže zdať, že princíp meditácie, ktorá je vnímaná najmä ako duchovné cvičenie, sa vylučuje s vedou, nie je to tak. On sám vníma vedu ako most k pochopeniu dôležitosti meditácie. „Pre mňa je meditácia prestávkou vo vedeckom bádaní. Je to dôležitá fáza nemyslenia, po ktorej sa viem na problémy pozrieť z rôznych uhlov pohľadov,“ hovorí.
S vedou má spoločné aj to, že je veľmi experimentálna. „Každý človek by mal meditovať ako vedec a skeptik. Nemal by veriť všetkému, čo sa dopočuje, alebo si prečíta bez preverovania zdrojov, bez zváženia pre a proti, všetkých možných rizík a bez pozorovania na sebe samom, čo vlastne zažíva. A mal by pocítiť zážitok nemyslenia, aby vedel, aké to je. Ten je oveľa dôležitejší ako čítanie o meditácii a rozprávanie sa o nej,“ dodáva Eichler na záver.
Čo ešte môže pomôcť?
- Obmedzte kávu, čokoládu, zelený a čierny čaj. Vyhýbajte sa alkoholu všetkého druhú, neberte drogy. Žiadna látka meditáciu nevyvolá, mnohé jej práveže zabraňujú.
- Identifikujte svoje závislosti – či už látkové alebo internetové. Pracujte na identifikovaní ich príčin a ich odbúravaní.
- Ak ste veriaci, modlite sa. Otčenáš patrí medzi najsilnejšie mantry na odpúšťanie, čo výrazne napomáha mentálnemu tichu. Skúste sa modliť ruženec, uzemňuje to a navodzuje mentálne ticho. Ak vám nevyhovuje mechanické rapotanie po slovensky, skúste ho v inom jazyku.
- Najefektívnejšie a najbezpečnejšie sa môžete naučiť meditovať od správneho učiteľa, vyhýbajte sa však ľuďom, ktorí vám skúšajú predať tajomstvo meditácie za tisíce eur. Tajomstvo meditácie neexistuje. Existuje coaching a k tomu treba pristupovať s integritou aj pokiaľ ide o financie.
- Názornú ukážku Eichlerovej meditácie si môžete pozrieť v Tedx prednáške Spite dobre, myslite dobre, žite lepšie.
