„Dnes sa na firmy valí mohutná agenda spojená s ESG, teda s ekológiou a udržateľnosťou, a firmy na to často nie sú pripravené. Rovnako ako pracovníci v oblasti financií,“ hovorí Viera Kučerová, riaditeľka regionálneho zastúpenia organizácie ACCA, ktorá združuje a vzdeláva ekonomických odborníkov. Ako by sa teda mali firmy pripraviť? „Neseďte v kancelárii a začnite to naozaj riešiť,“ dodáva.
Klimatická agenda v najbližších desaťročiach zásadne pretvorí akékoľvek podnikanie na celom svete. Podľa Viery Kučerovej je najvyšší čas, aby sa slovenské firmy prestali o téme udržateľnosti len rozprávať. Zapojiť sa musia finanční manažéri, investori, ale aj majitelia podnikov.
„ESG nemôže riešiť jedno oddelenie samostatne, zapojiť by sa malo predstavenstvo spolu s finančnými riaditeľmi a vedením firmy na najvyššej úrovni,“ tvrdí skúsená manažérka pôvodom zo Slovenska. Z pozície partnerky pražskej pobočky poradenskej spoločnosti PwC viac ako desať rokov radila firmám pri fúziách a akvizíciách a asistovala pri mnohých významných transakciách v regióne strednej a východnej Európy.
Dnes v Česku, na Slovensku a v Maďarsku riadi asociáciu ACCA, ktorá združuje a vzdeláva finančných profesionálov. Medzinárodná organizácia je akousi globálnou profesijnou komorou, ktorá združuje viac ako 233-tisíc profesionálnych členov a viac než pol milióna študentov v 178 krajinách. Jej členovia pracujú v oblasti auditu, poradenstva, finančného riadenia či kontrolingu v medzinárodných aj miestnych spoločnostiach. Podľa Viery Kučerovej sa práve finanční odborníci musia do trendov, ktoré menia súčasné podnikanie, zapojiť oveľa viac. „Kto zaspí, ten bude mimo hry,“ tvrdí.
Hovoríte, že firmy nie sú na zmenu pripravené. V čom je hlavný problém?
ESG je dvojsečná zbraň. Každý čakal, že v súvislosti s touto agendou príde aj regulácia. Ale tá zatiaľ nie je. V praxi už však táto agenda žije svojím životom, banky a fondy sa ňou riadia. Investori aj banky už dnes riešia, čo je zelená investícia a čo nie. Od svojich klientov zbierajú množstvo informácií, ktoré sa týkajú ekologickej stránky výroby a budov. V konečnom dôsledku aj hlavná myšlienka klimatického samitu v Glasgowe spočívala v tom, že zmeny budú tlačiť skôr banky a investori než samotné vlády.
„ESG nemôže riešiť jedno oddelenie samostatne, zapojiť by sa malo predstavenstvo spolu s finančnými riaditeľmi a vedením firmy na najvyššej úrovni,“ tvrdí Viera Kučerová. Zdroj foto: ACCA
Česko je krajina tradičného priemyslu, strojárenstva, ťažby, energetiky. Ako tu na tému udržateľnosti firmy reagujú? A aká je situácia na Slovensku?
Zlepšuje sa to. Veľa šéfov firiem v tom vidí obrovskú príležitosť, ako získať konkurenčnú výhodu. Keď chce riaditeľ šéfovať firme aj o desať rokov, tak do toho musí ísť. Nemá na výber. V Česku aj na Slovensku máme veľa veľkých family offices (rodinných podnikov) a investičných skupín, ktoré ovláda jeden vlastník, u nich je to niekedy špecifické. Zároveň sa množstvo firiem nachádza aj na zahraničných burzách, ktorých vedenie sa tomu jednoducho musí prispôsobiť. Je to trochu ako s digitalizáciou. Sama nemám rada, keď sa musím neustále učiť a prispôsobovať technologickým novinkám, ale jednoducho musím. Je to „in or out“.
Máte teda pocit, že sa myslenie lokálnych manažérov posunulo?
Určite. Je veľký rozdiel v tom, ako sme hovorili o klíme pred piatimi rokmi a ako sa o nej rozprávame dnes. Tón sa výrazne zmenil. Kto sa tomu nebude skutočne venovať, toho to prevalcuje. Napríklad Česká banková asociácia vydala dokument, v ktorom sa na to snaží firmy pripraviť. Jasne hovoria, čo od firiem banky očakávajú, už o niekoľko rokov od nich budú chcieť reálne vyčísliť svoju uhlíkovú stopu. Ak ju nevyčíslia, budú mať problém s financovaním.
Ako by mala postupovať firma, ktorá chce brať tému ESG vážne?
V prvom rade musí hľadať obchodnú, prípadne výrobnú stratégiu, ktorá nejakým spôsobom prispieva k ochrane planéty. Pozrieť sa na odpad z výroby, či sa nedá zužitkovať, a svoj výrobný proces podrobiť kritickému pohľadu. Určite nesmie ísť o samoúčelnú likvidáciu prevádzok, pretože to nikto nebude robiť, keď pôjde len o dodatočné náklady. A práve na to potrebujete schopných finančníkov. Rovnako musia investori zmeniť systém odmeňovania vedenia firiem. Riaditelia sú často odmeňovaní v závislosti od dosiahnutého zisku, logicky teda nebudú implementovať nič, čo im zníži zárobok. Túto zmenu však neurobia samotní manažéri, musia s tým začať investori a majitelia firiem.
Takže firmy sa nezaobídu bez ekonomických špecialistov?
Bez odborníkov na financie môže zavedenie udržateľného prístupu do praxe zlyhať. Už teraz existuje viac ako šesťsto druhov výkazov tykajúcich sa ESG, každá́ burza má svoj vlastný. Integrovaný výkaz, finančné výkazy. Až budúci rok sa bude viac konať v téme zjednotenia na globálnej úrovni. Firmy riešia, či spomínaný výkaz má mať na starosti finančné oddelenie, marketing alebo niekto úplne iný. V konečnom dôsledku na konferencie o zelenej agende chodia predovšetkým ľudia z marketingu, pritom na pracovníkov z oblasti financií to dopadá oveľa viac. To by sa malo zmeniť. Firmy musia začať hľadať udržateľné riešenia, ktoré síce prispejú k ochrane klímy, ale zároveň nebudú mať negatívny dosah na ich dlhodobé finančné výsledky. Je absolútne nevyhnutné, aby sa na príprave stratégií okrem odborníkov na udržateľnosť podieľalo vrcholové vedenie vrátane finančných riaditeľov a ekonomických odborníkov.
Zdroj foto: ACCA
Nebude finančný manažér v tomto procese trochu brzdou? Agenda ESG je predsa čoraz viac idealistická než ekonomická, nemyslíte?
Ona nemôže byť idealistická, problém s klímou je realistický. Zároveň nemôžeme naraz povedať, že kapitalizmus končí a že ideme budovať systém na princípe ochrany prírody. Nie, musíme nájsť spôsob, ako tieto dva svety spojiť. Vytvárať zisk, ale spôsobom, ktorý bude pre planétu šetrnejší. A na to sú tu finančníci, ktorí to musia vedieť spočítať. Riešenia určite sú, len je potrebné sa o ne snažiť, premýšľať nad nimi. Nájsť taký výrobný program, výrobné portfólio, dodávateľský reťazec či výrobný postup, ktoré tomu budú zodpovedať. Nepôjde to, samozrejme, na sto percent, baňa zostane vždy baňou.
Ako sa na trend udržateľnosti pozeráte vy osobne?
Vyrastali sme po roku 1989, keď sme mohli niečo, čo sme dovtedy nemohli. Ale aj v Spojených štátoch boli deväťdesiate roky tzv. high days. Všetci chceli väčšie jachty, lietadlá, súkromné ostrovy. Každý, kto mohol, si doprial. A vo chvíli, keď si to chcú dopriať aj Indovia či Číňania, tak im to zakazujeme, pretože sme medzičasom zistili, že tento spôsob života ničí planétu. Na Západe si ľudia začínajú uvedomovať, že sú takí bohatí, že si aj tak toľko peňazí za život neužijú. Ale Indom môžeme ťažko niečo zakazovať. Musíme začať všetci u seba.
Akú rolu v tom môže hrať vaša organizácia?
Organizáciu založilo osem účtovníkov v roku 1904 s myšlienkou podieľať sa na všeobecnom blahu. A to tak, že každému, kto robí v oblasti financií, umožní rovnaký prístup k vzdelaniu a informáciám. V oblasti financií sa musíte neustále vzdelávať, pretože účtovník musí transakciu pochopiť, kým ju zaúčtuje. Našou úlohou je firmy a finančných profesionálov na nadchádzajúce zmeny pripraviť.
