Pokiaľ vám príde nepatričné, že sa začínajú olympijské hry v krajine, ktorá pácha genocídu na Ujguroch a systematicky sleduje každú živú dušu, potom protivariantom bola krajina, kde sa strieľa do ľudí.
Toto je pohľad do alternatívnej športovej histórie: Stačilo, aby v roku 2015 traja delegáti hlasovali inak a olympiádu by dnes organizoval Kazachstan, kde v januári režim nariadil potlačiť demonštrácie kvôli zvyšujúcim sa cenám paľbou ostrými.
Peking vtedy zdolal Alma-Atu 44 : 40, a tak sa teraz stáva prvým mestom v dejinách, ktoré k letným hrám pridalo aj tie zimné. Budú veľkolepé, kontroverzné a drahé.
Prečo zase v Číne?
Keď sa pred siedmimi rokmi volilo, zažívali olympiády ešte väčšiu krízu než dnes. V tom zmysle, že od nich dávali vyspelé ekonomiky ruky preč. Zúfalo sa totiž obávali predražovania a odporu občanov.
Preto zostala iba susedská dvojica Čína a Kazachstan. Zo súťaže postupne vycúvali Krakov, Štokholm a Oslo, ktoré bolo považované za najväčšieho favorita.
„Nórsko je bohatá krajina, ale nechceme plniť šialené požiadavky aparátčikov z Medzinárodného olympijského výboru, ktorí majú pocit, že sa s nimi má jednať ako s kráľmi Saudskej Arábie. To sa s nórskym pohľadom na svet nestretáva,“ napísali vtedy noviny VG.
Naopak, pre Čínu sú vynaložené prostriedky (o nich už o chvíľu) druhoradé, zásadná je prestíž. „Hry budú fantastické, mimoriadne a excelentné,“ vyhlásil prezident Si Ťin-pching, hoci vtedy netušil, že vinou z Číny uniknutého vírusu to budú predovšetkým hry pandemické.
V každom prípade, končí sa nimi unikátna ázijská šnúra v zložení zimný Pchjongčchang 2018, letné Tokio 2020 (ktoré sa pre odklad uskutočnili až vlani) a zimný Peking 2022.
Aj vďaka zmenám, ktoré umožňujú rozložiť hry medzi viac miest a snažia sa ísť proti megalomanstvu, sa teraz olympiáda vráti na západ. Konkrétne v tomto poradí: letný Paríž 2024, zimné Miláno a Cortina D’Ampezzo 2026, letné Los Angeles 2028 a s veľkým predstihom pridelené letné Brisbane 2032.
Koľko to stojí?
Veľa. A rozhodne omnoho viac, ako Čína tvrdí. Oficiálna suma síce „vyrástla“ z troch miliárd dolárov na štyri, lenže podľa investigatívy webu Business Insider súdruhovia skôr zabudli pridať nulu – reálnu sumu odhadujú novinári na 38,5 miliardy dolárov.
Čo za tým stojí? Predovšetkým to, že Peking prefíkane vyňal z nákladov peniaze vynaložené na infraštruktúru, pričom len trate rýchlovlakov do dvoch horských stredísk mali stáť prinajmenšom deväť miliárd dolárov. Olympijská dedina a nová olympijská linka metra pridáva ďalšie štyri miliardy. A k tomu sú tu obrovské náklady na bezpečnosť a protipandemické opatrenia. Aj tak je to však menej ako 42 miliárd za letné hry v roku 2008.
Kto na tom zarobí?
Organizovanie hier je zásadným príjmom Medzinárodného olympijského výboru, ktorý následne časť ziskov presúva národným olympijským výborom a tie zase jednotlivým zväzom. Olympiády sú vyživujúcim „peňazovodom“ globálneho športu.
Zásadným zdrojom sú televízne práva a príspevky sponzorov, hlavne ústrednej trinástky v zložení Airbnb, Alibaba, Allianz, Atos, Bridgestone, Coca-Cola, Intel, Omega, Panasonic, Procter & Gamble, Samsung, Toyota a Visa.
Tu prichádza veľký paradox, lebo ich PR oddelenia tentokrát o olympiáde prevažne mlčia. A keď ich ohľadom prázdneho priestoru na sociálnych sieťach oslovilo BBC, neprišla žiadna konkrétna odpoveď.
Je však zrejmé, že veľké korporácie nechcú príliš hlasito spájať svoje značky s autoritárnym režimom, ktorý počúva kritiku zo všetkých strán. Ticho je až ohlušujúce, obzvlášť od značiek typu Coca-Cola.
Kto na tom nezarobí?
Tí, ktorí stavili na peniaze od turistov a fanúšikov. Zahraniční diváci do krajiny nemôžu a dokonca ani rezidenti si nemohli vstupenky len tak zakúpiť, aj do hľadiska vyberá ľudí vláda. Čo podľa reportáže AP mrzí aj samotných Číňanov.
V Tokiu odhadovali organizátori straty za nepredané vstupenky na zhruba 800 miliónov dolárov, no letné hry sú vždy väčšie než tie zimné. Kým do Číny mieria necelé tri tisícky športovcov zo zhruba 90 krajín, na olympiáde v Tokiu sa zúčastnilo vyše 11-tisíc zástupcov viac ako dvoch stovák krajín.
V takmer 40-miliardových nákladoch by strata aj tak nebola natoľko boľavá ako pre Japoncov.
Kto hry bojkotuje?
Predovšetkým politici. Do Číny nepriletia spomedzi hviezd len tie, ktorým to neumožňujú pozitívne testy. Bojkot zo strany športovcov sa nekoná. No USA, Kanada, Austrália a ďalšie krajiny vyhlásili, že sa na olympiáde nezúčastnia ich politické špičky. A tento postoj zaujíma aj väčšina Európskej únie.
Či také konanie môže mať aj isté ekonomické dôsledky, ako sa vyhrážal čínsky režim, sa ešte len ukáže.
Rezervované zostávajú krajiny ako Južná Kórea. Bohatý štát má s čínskym susedom už aj tak komplikované vzťahy a je natoľko závislý od vzájomného obchodu, že sa k diplomatickému bojkotu nepripojil.
