Aj vy máte pocit, že ste neustále bombardovaní informáciami, príspevkami na sociálnych sieťach či požiadavkami od okolia? Väčšina ľudí sa dnes len zriedka stretne s tým, že by boli niekde úplne sami a mali čas v pokoji premýšľať. Výskumy však ukazujú, že čas osamote je prospešný nielen pre naše zdravie, ale aj spokojnosť či produktivitu v práci.
Priestor pre seba
Štvrtina žien a dve tretiny mužov by radšej podstúpili elektrický šok, akoby sa ocitli sami so svojimi myšlienkami, ukázal starší výskum americkej Virgínskej univerzity. Ničnerobenie spojené s koncentráciou na vlastné myšlienky je pre časť ľudí nepríjemná, čo potvrdzujú aj mnohí psychológovia.
„Preto sa neustále stimulujeme rôznymi podnetmi, zážitkami a všeličím možným, pretože byť sami len so svojím prežívaním, myšlienkami a pozorovať sa v tom, je pre nás nepríjemné. Spôsobuje nám to nepohodlie,“ vysvetľuje psychologička Lenka Uherová, ktorá dnešnú dobu nazýva prestimulovanou.
Sme nonstop dostihnuteľní, hocikedy nám môže niekto zavolať, napísať správu a neustále sa stretávame s inými ľuďmi – keď nie fyzicky, tak aspoň virtuálne. Náš mozog je tak bombardovaný niekoľkonásobne viac ako v minulosti, hoci funguje stále rovnako.
„My mu tým pádom musíme trochu pomôcť a vytvoriť mu priestor a čas, aby dokázal integrovať všetky stimuly, podnety a informácie zvonku,“ dodáva psychologička.
A (nielen) v tom môže pomôcť samota.
„Čas osamote znamená tiež, že svoje problémy a pocity nezdieľame ďalej, ale zdieľame ich so sebou – inak povedané, napájame sa na ne hlbšie. Samota môže umožniť uvoľnenie niečoho, čo človek nosí v sebe, alebo sa to v ňom ‚zbiera‘ preto, lebo do procesu spracovania emócií už nevstupujú ďalší ľudia,“ vysvetľuje psychológ Peter Gubiš.
Samota poháňa kreativitu
Rôzne štúdie pritom ukazujú, že ľudia, ktorí sa aktívne rozhodnú tráviť čas osamote, sú produktívnejší v práci a zažívajú väčšiu úľavu od stresu či relax.
To je aj prípad šéfa Martinusu Michala Meška, ktorý sa dlhodobo snaží vyvažovať tri piliere – naplnenie v práci, venovanie sa rodine a čas pre seba. „Samota mi dáva možnosť upokojiť sa. Pomáha mi prísť na iné myšlienky, napĺňať si vedierko ‚me time‘ a dopĺňať si energiu na ďalšie interakcie,“ hovorí.
Pravidelné „uzatváranie sa“ pred svetom pritom pozitívne vplýva aj na jeho prácu. Na mnohé nápady prišiel podľa vlastných slov práve v čase, keď bol odpojený od ľudí, aj od zariadení a online sveta.
„Ide o momenty, keď sa tá búrka v hlave postupne upokojí, myšlienky sa utriedia a ukazujú sa odpovede,“ vysvetľuje a jeho slová nepriamo potvrdzujú aj výskumy.
Michal Meško hovorí o dôležitosti samoty v jeho živote. Foto: archív Forbes
Trávenie času osamote totiž podľa nich vedie k zmenám v častiach mozgu, ktoré poháňajú kreatívny proces. Napríklad v štúdii z roku 2020 publikovanej v časopise Nature Communications vedci zistili, že sociálna izolácia počas pandémie viedla k zvýšenej aktivite v nervových obvodoch súvisiacich s predstavivosťou.
Ukazuje sa tak, že keď má mozog nedostatok sociálnej stimulácie, rozšíri svoje kreatívne siete, aby „vyplnil“ prázdnotu.
Nafičaný a netrpezlivý
Meško sa do svojich dní snaží zaraďovať pravidelné zastavenia sa a akési „sprítomnenia“. Má totiž odpozorované, že keď je toho priveľa alebo je „nafičaný“, stráca schopnosť byť trpezlivý.
„Mám síce pocit, že si idem na vlne, ale vtedy dostatočne nepočúvam, mám potrebu debaty rýchlo posúvať dopredu, rýchlo veci domýšľať a nehľadať spoločné tempo skupiny – čo mi je spätne vždy ľúto. Viem totiž, že tým ochudobňujem seba i iných o pohľady a nápady, ktoré tam spoločne máme, len kvôli mojej netrpezlivosti nestihnú zaznieť,“ tvrdí.
Hoci podnikateľ sa považuje za introverta a je teda prirodzené, že samota je pre neho užitočná, podľa psychológov vplýva rovnako pozitívne aj na extrovertov. Všetci potrebujeme na chvíľu vypnúť.
„Pre extroverta môže byť užitočný moment samoty, keď príde domov po práci alebo večer, introverta môže nabiť celý deň alebo dni osamote. Vo všeobecnosti platí, že tak, ako sa s ľuďmi potrebujeme spájať, sa potrebujeme prirodzene aj oddeľovať a definovať zvlášť,“ vysvetľuje Gubiš.
Aj vo veľkom prieskume z roku 2016 známom ako The Rest Test sa ukázalo, že ľudia si vedia najlepšie oddýchnuť pri sólo aktivitách: napríklad pri čítaní alebo pri jednoduchom trávení času osamote. Zaujímavosťou je, že odpovede introvertov a extrovertov sa takmer úplne zhodovali.
Stigma okolo samoty
Túlanie sa osamote (a je úplne jedno, či je to hlboko v lese alebo len po prázdnej izbe), keď môžete nechať mozog premýšľať, je skvelou očistnou kúrou aj od každodenného stresu. Samota tiež podľa psychológa Gubiša necháva priestor vnútru rezonovať a necháva ozývať sa to, čo je podstatné.
Prečo sa jej teda tak veľmi bojíme? Podľa Gubiša s tým súvisí aj stigma a prezentovanie samoty ako niečoho zlého.
„Možno práve tlakom sociálnych sietí prežívame spojenie s ostatnými na povrchnejších úrovniach a človek, ktorý pri sebe práve nikoho nemá, môže byť vnímaný ako ochudobnený o akýsi aspekt. Myslím, že pre dnešnú dobu môže byť zložité chápať, že človek je so svojimi pocitmi sám a rád,“ hovorí.
Ukazuje sa, že ľudia si vedia najlepšie oddýchnuť pri sólo aktivitách. Foto: Freepik
Byť sám však nemusí nevyhnutne znamenať byť osamelý. Podľa psychologičky Martiny Bačovej sa bojíme ticha, pretože sa bojíme prázdnoty, ktorú so sebou môže priniesť.
„Najhoršie, čo sa nám však môže stať, je, že sa v tichu stretneme sami so sebou. A to predsa vôbec nemusí byť zlé. V tichu budeme počuť svoje myšlienky,“ hovorí.
Ak máme v hlave rôzne obavy či starosti, vytvoríme si tak priestor sa s nimi popasovať. V tichu však môžu prísť aj rôzne nápady a kreatívne riešenia. V tichu sa podľa psychologičky môžeme dotknúť svojho prežívania.
„A nakoniec, práve v konfrontácii s pocitom prázdnoty máme možnosť dať svojmu životu autentickú odpoveď. Teda odpoveď na otázku: Čo a ako chcem žiť, čím chcem naplniť svoj život?“ hovorí Bačová.
Ako začať?
Pred blížiacim sa momentom samoty sa môže vyplaviť obava, čo spravíme s časom a ako to „prežijeme“ bez ostatných. Podľa Gubiša patrí k prvému kroku aj istá dávka odvahy. Prežiť seba a svoje pocity je dôležitý moment, ktorý nás so sebou veľmi prepája.
„Aj keď to znamená, že sa spojíme s našimi každodennými obavami, ktoré často pracujú akoby viac na pozadí, môže to nakoniec aj tak vzísť v dôležitý moment úľavy a potvrdenia toho, že sme ľuďmi aj sami so sebou, so svojimi pocitmi, bez ostatných, osamote, a že sa v tom niekde rozpoznávame a je nám to prirodzené. Sme to my a iba my,“ uzatvára.
Koľko práce je dosť ?
Michal Meško o ničnerobení a výčitkách, ktoré ho (občas) sprevádzajú:
Pri oddychu často rozmýšľam, či je to zmysluplne strávený čas. Racionálne tomu rozumiem: aby človek podával skvelý výkon napríklad v behu, jeho tréning často pozostáva najmä z nudných, pomalých behov, potom z krátkych a rýchlych intervalov, no absolútne kľúčová je práve regenerácia – nerobiť nič, respektíve venovať sa úplne inej činnosti.
Rovnako by to malo fungovať aj pri práci – pri tej fyzickej to býva ľahšie, tam proste „padla“ a človek ide domov. Lenže hlava sa vypína akosi ťažšie.
A hoci aj z vlastných skúseností viem, že chvíle oddychu a vypnutia veľmi pomáhajú, napriek tomu mám počas nich neraz výčitky a roztočí sa ten škrečok v hlave, ktorý radšej niečo robí ako by nerobil nič. Nemám na to zaručený recept, lebo sa vo mne bije rácio, ktoré hovorí jasnou rečou (aj) v prospech oddychu a nepráce, pokojne i cez pracovnú dobu, a emócia, ktorá pramení z X ľudí okolo mňa, ktorí makajú.
Takisto do toho vstupuje ego, ktoré by chcelo predsa len robiť veci ešte o kus lepšie. A napokon, aj ja sa ešte niekedy prichytím, že vypĺňanie času je motivované prokrastináciou voči nejakej inej práci, ku ktorej sa neviem dokopať. Diskusia pod príspevkom, ktorý som o tom nedávno napísal na Facebook, ukazuje, že je to výzva pre mnohých ľudí.
Najlepšie funguje, ak vytrváte v pozorovaní samého seba. Dostať sa do stavu vyrovnanosti, pochopenia, že nikdy neurobím všetko, čo by sa dalo, vždy sa bude dať niečo lepšie. Upokojovať sa a pripomínať si, že je to len v hlave. Mnohé z toho sú podvedomé vzorce získané z okolia, často je to len tlak zvonku.
Pomáha mi neustále si pripomínať – „si produktívny, alebo len zaneprázdnený?“. Pripomínať si, kde mám najväčšiu páku a sústrediť sa primárne na tie úlohy. A že ak nemám na stole nič s dostatočnou pákou, tak radšej nerobiť nič a využiť čas na regeneráciu.
