Súkromné lietadlá, diamanty, unikanie pred zákonom – to všetko je bežný deň v živote Simona Levieva, známeho ako „Tinder Swindler“, ktorý je hlavnou postavou kriminálneho seriálu podľa skutočnej udalosti na Netflixe. Údajne predstieral, že je synom izraelského magnáta Leva Levieva a oklamal množstvo žien, od ktorých vymámil odhadovaných 10 miliónov dolárov.
Simon Leviev, vlastným menom Shimon Hayut, si odsedel 5 mesiacov z 15-mesačného trestu v Izraeli za predchádzajúce obvinenia z podvodu (údajne bol v roku 2020 prepustený za dobré správanie). Zhruba pred týždňom bol zablokovaný na Tinderi a ďalších zoznamovacích aplikáciách.
V mnohých ohľadoch postava podvodníka z Tinderu odzrkadľuje bývalého miliardára Leva Levieva, ktorý mal byť podľa Simonových tvrdení jeho otcom.
Skutočný Lev Leviev a jeho miliardový biznis
V roku 2003 sa americký Forbes pripojil k Levovi a jeho bodyguardom na turné po Ukrajine, aby získali príbeh o tom, ako sa stal „kráľom diamantov“.
Aký bol jeho kľúč k úspechu? Úzke kontakty s Vladimirom Putinom či angolským prezidentom José Eduardom dos Santosom, ktoré mu pomohli získať drahokamy a zovrieť De Beers na trhu s diamantmi.
Inými slovami – majetok Leva Levieva, naposledy odhadnutý Forbesom v roku 2020 na takmer miliardu dolárov, je veľmi skutočný. Simon Leviev však nie je.
Minulý týždeň jeho spoločnosť LLD Diamonds vydala vyhlásenie, v ktorom sa uvádza: „Hneď ako sme sa o podvode dozvedeli, podali sme sťažnosť na izraelskú políciu a dúfame, že pán Hayut bude čeliť spravodlivosti, ktorú si zaslúži.“
Tu je príbeh Leva Levieva, ktorý vyšiel v septembri 2003 v americkom vydaní Forbesu:
Skutočný Leviev, keď bol v roku 2003 na obálke amerického Forbesu, jeho majetok bol odhadovaný na 2 miliardy USD. | Foto: Forbes US
Polícia čaká, kým lietadlo Gulfstream 2000 pristane v Kyjeve po trojhodinovom lete z Tel Avivu. Nejde však o zadržanie. Je to uvítací výbor vrátane limuzín a bodyguardov. Sprievod sa rúti ukrajinskými diaľnicami, okolo osamelých usadlostí a prašných ciest až do dediny Žitomir.
Leviev je miestny hrdina. Obnovil jedinú synagógu, ktorá sa v meste zachovala. Nacisti ju premenili na sklad zbraní a komunisti z nej urobili kino. Podobný scenár sa odohral v Rusku a bývalých sovietskych krajinách nespočetnekrát.
Ako sa stal kráľom diamantov
Leviev je izraelským občanom, ktorý sa narodil v Uzbekistane. Tento málo známy miliardár bol kedysi jedným z exkluzívnych priamych nákupcov neopracovaných diamantov od De Beers – obra, ktorý ťaží diamanty a obchoduje s nimi a je známy ako „Syndikát“.
Dnes je Leviev magnátom v opracovávaní, brúsení a leštení diamantov a drahých kameňov pre výrobcov šperkov na celom svete. Tí, ktorí sledovali jeho vzostup za posledné tri desaťročia, tvrdia, že ho poháňala nenávisť voči De Beers. Nenávidel ich zaobchádzanie s nákupcami.
„Vyrastal som v Sovietskom zväze. Viem, čo je to strach.“
Leviev otvorene svojho bývalého obchodného partnera z Južnej Afriky nekritizuje. Jeho odpor je však len málo maskovaný.
„Nedovolím nikomu inému, aby mi hovoril, ako mám viesť svoje podnikanie,“ hovorí. „Vyrastal som v Sovietskom zväze. Viem, čo je to strach. Pamätám si, ako som bol v škole pravidelne bitý a šikanovaný a povedal som si, že už sa nikdy nebudem nikoho a ničoho báť.“
V Rusku a v Angole prebral spoločnosti De Beers dva významné obchody – najväčších svetových producentov neopracovaných diamantov z hľadiska hodnoty.
Koniec s diamantovým kartelom
Leviev však nepokoril Syndikát sám. Jeho vzdor inšpiroval aj iných, ako napríklad majiteľa austrálskej bane Argyle – Ria Tinta, ktorý v roku 1996 po prvýkrát obišiel De Beers a predal svojich 42 miliónov karátov priamo leštičom v Antverpách.
Začiatkom 90. rokov začala ruská vláda predávať časť svojich zásob iným, aj keď dovtedy mala dlhoročnú exkluzívnu zmluvu s De Beers. Keď baníci objavili na severozápadných územiach Kanady obrovské zásoby diamantov, De Beers sa musel veľmi snažiť, aby z nich aspoň niečo získal. Jeho 80-percentný podiel na trhu s neopracovanými diamantmi spred piatich rokov sa znížil na 60 %.
Dôvod, prečo je Leviev takou hrozbou, je to, že hlboko otriasol tradičným obchodom s diamantmi. Až donedávna mala spoločnosť De Beers kontrolu nad svetovými dodávkami a určovala, kto môže nakupovať neopracované nerasty, v akom množstve a kvalite a ktoré centrá na ich spracovanie majú povolené prosperovať. Leviev skoncoval s kartelom a jednal priamo s vládami produkujúcimi diamanty.
Stal sa tiež prvým obchodníkom s diamantmi, ktorý bol zainteresovaný v každom aspekte výroby, od ťažby, cez brúsenie a leštenie až po maloobchod, pričom dosahoval zisky v každej fáze.
Bohatstvo Leva Levieva
Po tom, ako predbehol De Beers, stal sa boháčom:
- Vlastní 100 % svojho biznisu s diamantmi Lev Leviev Group,
- kontrolný podiel v Africa Israel Investments – izraelskom konglomeráte, ktorý vlastní komerčné nehnuteľnosti v Prahe a Londýne,
- Gottex – spoločnosť vyrábajúcu plavky,
- 1 700 čerpacích staníc Fina na juhozápade USA,
- 173 7-Eleven obchodov v Novom Mexiku a Texase,
- 33-percentný podiel v Cross Israel Highway – prvej spoplatnenej cesty krajiny
- a 85-percentný podiel vo Vash Telecanal – izraelskej televízie v ruskom jazyku.
Leviev vlastní aj zlatú baňu v Kazachstane, časti dvoch diamantových baní v Angole a ťažobné licencie na Urale a v Namíbii. Hodnota jeho majetku je asi 2 miliardy dolárov (článok je z roku 2003, pozn. ed.).
Časť tohto bohatstva pochádza z využívania politických konexií, čo vyvolalo podozrievavosť a nepriaťeľskosť. Keď napríklad Leviev pripravoval ponuku na 40 % austrálskej diamantovej bane Argyle, banky, ktoré ho podporovali, sa na poslednú chvíľu stiahli. Podľa zdrojov to bolo z dôvodu nedostatočnej transparentnosti v Levievovom podnikaní.
Dobré vzťahy s Putinom
Leviev má blízko k Putinovi. Jeho vzťah s ním sa datuje od roku 1992, keď prezident, vtedajší zástupca primátora v Petrohrade, povolil otvorenie prvej novej židovskej školy v meste (financovanej Levievom) polstoročie po tom, ako s tým primátor váhal.
Stal sa tiež niečím ako spojkou medzi Izraelom a stredoázijskými krajinami, kde bojuje proti fundamentalistickým islamským teroristickým skupinám. Momentálne žije v Bnei Brak, ultraortodoxnej enkláve v Izraeli a je blízkym spolupracovníkom izraelského premiéra Ariela Šarona a prezidentov Kazachstanu a jeho rodného Uzbekistanu.
Medzi jeho priateľov v Afrike patria prezidenti Jose Eduardo Dos Santos z Angoly a Sam Nujoma z Namíbie.
Detstvo v Uzbekistane
Leviev vyrastal v hlavnom meste Uzbekistanu, v Taškente. Jeho rodina bola za komunizmu oddaná hnutiu Chabad Ľubavič a všetci muži, vrátane Levieva, sa naučili vykonávať rituálne obriezky v tajnosti.
Levievov otec Avner bol úspešným obchodníkom s textilom a zberateľom vzácnych perzských kobercov. V roku 1971 jeho rodina emigrovala do Izraela, pričom svoje bohatstvo premenila na 1 milión dolárov v surových diamantoch, ktoré prepašovali z krajiny. Keď sa ich však pokúsili v Izraeli vyložiť, povedali im, že diamanty majú nižšiu hodnotu, iba 200-tisíc dolárov. Vtedy 15-ročný Leviev sa zaprisahal, že napraví krivdu. Napriek otcovým námietkam sa dal na brúsenie diamantov.
Prvý biznis
V roku 1977 otvoril vlastnú továreň. Keď o tri roky neskôr skolaboval trh, banky prestali poskytovať úvery a mnoho tovární skrachovalo. Leviev nemal pôžičky a bol v dostatočne dobrej kondícii na to, aby sa v priebehu nasledujúcich piatich rokov rozrástol na 12 malých tovární.
V snahe nájsť dostatok neopracovaných diamantov často lietal do Londýna, Antverp, Johannesburgu a na Sibír. Začal tiež používať laserovú technológiu a získal brúsny softvér, čo bola v tej dobe revolučná inovácia. Neskôr boli jeho brúsiči schopní produkovať digitálne 3D modely rôznych diamantových brusov, berúc do úvahy nedokonalosti, veľkosť, hmotnosť a tvar predtým, ako sa kameňa dotkli.
„Časť jeho geniality je v tom, že spojil špičkové technológie presne s tým, čo chcel trh,“ hovorí Charles Wyndham, spoluzakladateľ WWW International Diamond Consultants a bývalý riaditeľ predajnej pobočky De Beers.
V roku 1989 ho požiadala ruská štátna skupina na ťažbu a predaj diamantov, teraz nazývaná Alrosa Levieva, aby jej pomohol pri zriaďovaní vlastných tovární na brúsenie diamantov, v spoločnom podniku. Dnes Leviev vlastní 100 % tejto spoločnosti, ktorá ročne obrúsi diamanty v hodnote 140 miliónov dolárov a prevádzky na ich leštenie, vrátane jednej v Perme v Rusku a ďalšej v Arménsku.
Dvere do Kremľa
Leviev si vytvoril blízky vzťah s Valerijom Rudakovom, ktorý viedol Alrosu počas vlády sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova. Toto partnerstvo otvorilo Levievovi dvere do Kremľa. „Nikdy som s Gorbačovom nehovoril o obchode,“ tvrdí Leviev. „Hovoril som s ním o otvorení židovských škôl tam, kde už 70 rokov žiadne neboli.“
Mnohí veria, že Leviev, ktorý možno predvídal odvetu Syndikátu, si už zabezpečil zásoby z Gokhranu, ruského úložiska drahokamov, zlata, umenia a starožitností, ktoré viedol Jevgenij Byčkov, kamarát Borisa Jeľcina.
Ruská vláda sa rozhodla vydať časť diamantov, ktoré dlhú dobu hromadila. Všeobecne sa verí, že Leviev sa stal primárnym likvidátorom zásob. Tieto zásoby obsahovali niektoré z najvzácnejších drahých kameňov na svete, 100- a viac karátových, hovorí Richard Wake-Walker, spoluzakladateľ WWW International Diamond Consultants.
„Tá neuveriteľná kvalita, ktorú sme videli, nemohla pochádzať z ročnej ťažby,“ hovorí Barry Berg, viceprezident medzinárodného predaja pre William Goldberg Diamond, manhattanskej firmy, ktorá využila túto jedinečnú záplavu. Do roku 1997 sa značná časť z týchto zásob minula.
Bola všetka tá likvidácia legálna? „Na to slúžia štátne rezervy,“ hovorí Rudakov, ktorý je dnes predsedom jednotky Norilsk Nickel. „Keď je krajina v núdzi, môže tieto rezervy predať.“
Nelegálne výnosy
Zjavne však existovali aj menej legitímne použitia. „Existoval minimálne jeden kremeľský fond a boli porozdeľované rôzne sporné výhody,“ hovorí John Helmer, americký veterán obchodnej korešpondencie v Rusku. „Časť výnosov išla na volebnú kampaň, časť na offshorové účty a časť do individuálnych vreciek.“
V roku 1998 svedčil Thomas Kneir, vtedajší zástupca riaditeľa FBI, pred bankovým podvýborom Snemovne reprezentantov o pašovaní výnosov z predaja ruských štátnych aktív vrátane diamantov na zahraničné účty v časoch raného kapitalizmu.
Kneir hovoril o afére Golden ADA, v rámci ktorej boli z Ruska odoslané neopracované diamanty v hodnote 170 miliónov dolárov do závodu v San Franciscu, kde mali byť obrúsené a vyleštené. Matthew Hart, autor knihy Diamond, však hovorí, že drahokamy aj peniaze cestou zmizli, minuli sa na luxusné domy a politické odmeny.
Leviev popiera akúkoľvek úlohu pri likvidácii ruských zásob. „Sú to lacné klebety,“ tvrdí.
Počas Jeľcinových rokov sa držal v úzadí. Nechcel byť spájaný so skupinou magnátov, ktorí sa pokúšali premeniť svoj ekonomický vplyv na politickú moc. Šikovný krok, lebo keď sa Putin stal prezidentom, marginalizoval niektorých z nich. Leviev udržiaval s Putinom úzke vzťahy a po prvýkrát sprostredkoval stretnutia medzi novým ruským prezidentom a prominentnými izraelskými politikmi.
Problémy De Beers
Kým De Beers sa v polovici 90. rokov snažil vysporiadať s Levievom v Rusku, mal aj ďalší problém. Tým boli krvavé diamanty, ktorými sa platilo za nože a zbrane.
Angolu, tretieho najväčšieho producenta neopracovaných diamantov na svete, zaplavili povstalci, ktorí bojovali proti prezidentovi Dos Santosovi. Rebeli ovládli diamantové územia a zaplavili trh diamantmi v hodnote až 1,2 miliardy dolárov ročne. De Beers podľa londýnskej skupiny Global Witness nemal inú možnosť, ako si ich kúpiť alebo riskovať stratu kontroly nad cenami.
V roku 1998 Organizácia spojených národov uvalila sankcie na nákup angolských diamantov od rebelov a v správe od Global Witness sa uvádzalo, že De Beers obchoduje mimoriadne nezodpovedne. Pod tlakom Syndikát zatvoril svoje nákupné kancelárie v Angole a vo vojnou zmietanej Demokratickej republike Kongo.
Leviev sa v Angole presadil už v roku 1996, keď prekonal investíciu vo výške 60 miliónov dolárov, výmenou za 16 % najväčšej diamantovej bane v Angole, po tom, čo ju vláda zobrala rebelom.
Pomoc Angole
„Dos Santos povedal, že som jediný, kto jeho krajine pomohol,“ hovorí Leviev, ktorý svoje bane strážil bývalými agentmi izraelskej tajnej služby. Leviev sa tiež ponúkol, že vytvorí viac štátnych príjmov a sľúbil, že obmedzí nelegálny vývoz.
Angolskej vláde dal 51-percentný podiel v Angola Selling Corp., alebo Ascorp, výhradnom nákupcovi angolských surových diamantov. (Zasvätenci tvrdia, že Isabella Dos Santos, prezidentova dcéra, má samostatný podiel v Ascorp, Leviev však tvrdí, že o ničom nevie.)
V tomto príbehu je toho ešte oveľa viac, Leviev však o tom nechce hovoriť. Jeho priateľ, Arcady Gaydamak, údajný obchodník so zbraňami s izraelským a ruským občianstvom, bol poradcom Dos Santosa. (Vo Francúzsku ho hľadá polícia za nezákonné obchodovanie so zbraňami.)
Podľa Centra pre verejnú integritu vyjednal Gaydamak v polovici 90. rokov odpustenie angolského dlhu Rusku výmenou za zbrane. V januári 2000, mesiac po tom, ako Ascorp získal exkluzívnu ponuku na angolské diamanty, kúpil Gaydamak 15 % akcií v Levievovej spoločnosti Africa Israel Investments. Do roka Gaydamakov podiel odkúpil Leviev späť.
„Ponúkol mi akcie za dobrú cenu,“ hovorí Leviev. „Bolo to predtým, než mal pán Gaydamak problémy so zákonom.“ Hoci títo dvaja už nie sú obchodnými partnermi, ostávajú kamarátmi.
Nekontrolovateľné pašovanie
Leviev dodržal slovo, ktoré dal Dos Santosovi. Dane z predaja diamantov minulý rok vyskočili na 62 miliónov dolárov z 10 miliónov dolárov v roku 1998. Oveľa viac diamantov však bolo z krajiny prepašovaných, tvrdí Even-Zohar.
Nákup angolských surových diamantov v hodnote miliardy dolárov ročne zaťažoval Levieva, ktorý bol pod neustálym tlakom, aby nerasty rýchlo vyložil. Nedokázal stále ponúkať baníkom najlepšie ceny. „Baníci vedeli, že môžu za diamanty dostať oveľa viac, čo viedlo k nekontrolovateľnému pašovaniu,“ hovorí Even-Zohar.
To by mohlo vysvetľovať, prečo Leviev prišiel toto leto o svoju angolskú exkluzivitu. Keď sa ho na to pýtame, len pokrčí plecami: „Ešte ma neodpisujte.“
De Beers tvrdí, že zmluva Levieva s Ascorpom z roku 1998 je neplatná a snaží sa získať späť svoje angolské práva a 92 miliónov dolárov, ktoré mu údajne dlhuje Dos Santosova vláda.
Syndikát má dôvod bojovať. Dohoda s Ascorpom znamenala, že by De Beers musel po prvýkrát predať produkciu svojich vlastných baní niekomu inému – v tomto prípade svojmu úhlavnému nepriateľovi. Do mája 2001 spoločnosť úplne opustila Angolu.
Namíbia a ďalší dobrý krok
Ďalším ohniskom je Namíbia. Krajina bohatá na diamanty, ktoré tu De Beers ťaží od čias, keď Ernest Oppenheimer kúpil koncesie po 1. svetovej vojne. Ale podobne ako Rusko, aj Namíbia chcela spracovávať vlastné horniny, a tak v roku 2000 prinútila výrobcov predávať bežnú zásobu neopracovaných diamantov domácim brúsičom. De Beers sa zdráhal, ale nakoniec ustúpil a postavil továreň na brúsenie v Namíbii. Zásobuje ju však surovým materiálom z vlastných londýnskych kancelárií.
Leviev opäť využil situáciu. V roku 2000 zaplatil 30 miliónov dolárov za 37-percentný podiel v spoločnosti Namibian Minerals Corp. (Namco), offshorovej spoločnosti na ťažbu diamantov. V rámci dohody súhlasil s otvorením továrne na leštenie diamantov na namíbijskom pobreží. Neskôr, keď sa pokazilo banské zariadenie v Namco, Leviev sa pohádal so svojimi partnermi, ktorí odmietli dať viac peňazí na opravy. Priviedol teda spoločnosť do bankrotu, a potom kúpil všetky jej ťažobné koncesie za babku – odhadom za 3 milióny dolárov.
Levievove partnerstvá v Rusku, Angole a Namíbii predstavujú časť jeho hry o priame vlastníctvo dodávok – geopoliticky diverzifikovaných. Nedávno kúpil časť spoločnosti Camafuca na severovýchode Angoly a licenciu na prieskum diamantov v ruskom Urale. Ak by sa privatizovala ruská Alrosa, ktorá je stále štátnym majetkom, Putinov kamarát Leviev by bol určite na užšom zozname potenciálnych kupcov.
Spojenie so spoločnosťou LVMH
Strata dominancie spoločnosti De Beers na trhu ju posunula do maloobchodu. Vytvorila spoločný podnik s LVMH Moet Hennessy Louis Vuitton, predstavený v roku 2000, s cieľom vytvoriť luxusnú značku. Každý partner vložil 200 miliónov dolárov v nádeji na také marže, ktoré by kompenzovali stratu podielu v ťažbe. Zatiaľ však spôsobila len kolaterálne škody.
Bernard Arnault, najbohatší Európan a šéf luxusného giganta LVMH. Foto: Jamel Toppin pre Forbes.com
De Beers LV, ako je toto partnerstvo známe, neprinieslo očakávaný rozruch. Napriek tomu sa trend značky riadený spoločnosťou De Beers vznietil.
Belgická značka Pluczenik Group sa spojila s módnym domom Escada, aby vytvorili líniu šperkov. Leo Schachter Diamonds so sídlom v Tel Avive minul najmenej 5 miliónov dolárov na propagáciu svojho 66-fazetového diamantu Leo v časopisoch ako People a Vanity Fair.
A zatiaľ čo Tiffany patentovala diamant Lucida, 50-fazetový štvorcový výbrus, William Goldberg z New Yorku vyrobil starožitne vyzerajúcu verziu Ashoky.
Vlastná línia šperkov a rozvoj nehnuteľností
Dokonca aj Leviev uvádza na trh vlastnú líniu šperkov, zvanú Vivid Collection, v ktorej sú najlepšie kúsky v cene od 50-tisíc do niekoľkých miliónov dolárov.
V posledných štyroch rokoch financuje Leviev tiež rozvoj nehnuteľností v Rusku v hodnote 1 miliardy dolárov, vrátane troch kancelárskych budov v centre Moskvy a plánuje vyčleniť podobnú sumu na kancelárske a obytné komplexy v New Yorku, Dallase a San Antoniu.
„Chcem ostať verný odkazu môjho otca.“
V júni sprostredkoval v Moskve stretnutie medzi Putinom a americkými židovskými lídrami, vrátane Jamesa Tischa, generálneho riaditeľa Loews Corp., s cieľom prediskutovať americko-ruské vzťahy.
V poslednej dobe rozšíril svoje Chabad iniciatívy, kedysi obmedzené na Rusko a iné bývalé sovietske republiky, na západ. Tento rok zakladá školu v Drážďanoch, aby učila nenáboženských židovských emigrantov o viere.
Minulý rok otvoril školu v Queens v New Yorku s kapacitou 350 židovských študentov, ktorých rodiny predtým žili v Uzbekistane a Tadžikistane.
„Chcem ostať verný odkazu môjho otca,“ hovorí. „Jediné, čo chcem, je, aby ľudia na týchto miestach vedeli, že sú Židia.“
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je redaktor Chase Peterson-Withorn.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
