Hysterickí muži
Ťahajú ženy aj v umení stále za kratší koniec?
Áno, jednoznačne.
Ako sa to prejavuje?
Tak, ako je to viditeľné aj v iných povolaniach, tak je to aj v umení. Ženy sú stále podceňované, nedoceňované sú aj finančne a musia vyvinúť omnoho viac úsilia, aby uspeli. Musia preukázať oveľa viac profesionality, zručnosti. Musia bojovať viac ako muži. Tak to vnímam.
A zároveň sú ich úloha aj postoje neustále zneisťované, či už cez emocionalitu – keď sa povie, že ženy sú hysterické – no pritom ja vidím všade aj veľa hysterických mužov. Nesie sa to našou históriou, nielen v umení, ale aj v iných oblastiach spoločenského i profesionálneho života, a je veľmi ťažké s tým bojovať.
To isté povedala aj moja profesorka z Hamburgu (Jutta Koether, pozn. red.), ktorá tým sama prešla, že na to, aby začala byť úspešná, uznávaná vo svojej krajine, musela najskôr odísť do New Yorku, až potom ju začali rešpektovať aj muži v nemeckom umení.
Čo sa jej stalo?
Predtým ju napríklad jej kolega z umeleckej školy Sigmar Polke označil len za akési za dievčatko, ktoré sa hrá so svojimi farbami a niečo si maľuje. Túto tému nerovnosti a trhu umenia rieši aj ona a moja skúsenosť bola vlastne dosť podobná.
Kvalitná škola „za rohom“
Je to v zahraničí z vášho pohľadu lepšie?
Na Slovensku aj v zahraničí pracuje v tejto brandži – na univerzitách, v umeleckých sférach – veľmi veľa žien, ale nedostávajú rovnaké ocenenie ako muži. Stále sú muži omnoho viac viditeľní, omnoho viac oceňovaní. To je fakt. Ale áno, v zahraničí je pozícia ženy umelkyne sebavedomejšia a rešpektovanejšia.
Ako vás obohatila skúsenosť zo štúdií vo Viedni a v Hamburgu? Ako vás to sformovalo po umeleckej stránke?
V prvom rade štúdium vo Viedni mi dalo emočný pokoj, psychickú pohodu, kedy som si začala všímať iné, nové veci. Napríklad tam som mala celý čas pocit, že som aj pre profesorov rovnoprávny člen akadémie.
A keď dostanete rešpekt, aj vy s rešpektom vnímate a prijímate vedomosti, ktoré vám odovzdávajú. To bolo vo Viedni skvelé, vyučujúci boli mimoriadne kvalitní odborníci, univerzita sa snaží pre študentov vytvoriť tie najlepšie podmienky.
Je, mimochodom, škoda, že viac našich študentov nevyužíva možnosti štúdia vo Viedni. Je to výborná škola, študentom dáva možnosť uplatniť sa na globálnom trhu a je len 55 kilometrov od Bratislavy.
Časť zo súboru diel „All blessed“. Foto: Leontina Berková
V čom sú jej hlavné prednosti?
Myslím si, že ľudia si vo všeobecnosti uvedomujú, akú to má výhodu, keď je človek absolventom alebo absolventkou škôl ako Harvard alebo Oxford. A viedenská akadémia hrá svetovú ligu v umeleckom svete.
A keď študent nemá dostatočné financie, aby si mohol zaplatiť štúdium na Goldsmiths alebo Central St. Martins v Londýne, tak práve Viedeň je pre nás zo Slovenska úplným požehnaním.
O živote mladých umelcov
Akým spôsobom vám to, čo ste sa naučili, pomáha presadiť sa na trhu ako umelkyňa? Dokáže vás tvorba uživiť?
Treba povedať, že začiatky sú pre umelcov všade veľmi ťažké. Študovala som vo Viedni osem rokov a asi prvých sedem rokov to bolo vyslovene odopieranie si vecí. Musela som sa naučiť nový jazyk, pochopiť nové pravidlá hry…
Umelci vo Viedni aj v Hamburgu majú rôzne programy, kam sa môžu hlásiť a kde dostávajú istú podporu od štátu alebo zo súkromných zdrojov, nadácií a mecenášov. Bez toho by umelci hlavne v začiatkoch mali veľký problém prežiť.
Prečo?
Pretože často tie prvé roky umelec nepredá nič, alebo veľmi málo, a môže sa ocitnúť v bludnom kruhu. Čelíte dileme. Na jednej strane chcete tvoriť umenie, to, čo je vo vás, no na druhej strane ste náchylní ulahodiť kupujúcim. A to je pre umenie zlé, lebo tak sa z tvorby vytráca experiment, poznávanie, ktoré tam patrí.
Umenie totiž nie je fast-fashion oblečenie. Aj preto je jeho cena niekde inde. Pretože to nie je cena za daný konkrétny kus, ale za to všetko, čo do toho umelec zo seba, zo svojej kreativity a skúseností dáva.
Bez galeristu
Poznajú vás na Slovensku, v Rakúsku, kde okrem iného patríte do zboru feministických umelkýň Rakúska (VBKÖ), pôsobíte aj v Hamburgu. Kam ďalej sa chcete posunúť?
Teraz by som bola rada, keby som si spravila meno aj tu v Paríži. Vďaka tomu sa aj môj okruh rozpoznateľnosti a predajnosti môže zväčšovať.
Myslím si, že väčší kontext pôsobenia dáva umelcovi väčší trh, kde môže pôsobiť a umiestňovať svoje diela. Aj tu sa potvrdzuje, aké dôležité sú jazyky. Vďaka tomu, že viem aj po francúzsky, dvere sa mi otvárajú rovnako ako vo Viedni.
Detail zo súboru diel „All blessed“. Foto: Leontina Berková
Ako predávate svoje diela? Máte galeristu alebo sprostredkovateľa, ktorý vám pomáha s predajom diel?
Exkluzívnemu kontraktu s galeristami sa vyhýbam, pre mňa je to momentálne nevyhovujúce pre podmienky, ktoré považujem za neadekvátne tomu, čo od galérie a galeristov ako protislužbu očakávam. Ako umelec si totiž dávam záležať na tom, aby som mala svoju slobodu.
Ako sa teda kupci dostanú k vašim dielam?
Mám sprostredkovateľov, ktorí mi s predajom pomáhajú. Často sa musím na tých predajoch viac zúčastňovať, ale dáva mi to dostatočnú slobodu, ktorú pre seba potrebujem. Je to, samozrejme, časovo náročné, napríklad keď musím organizovať logistiku mojich obrazov z Hamburgu cez Dánsko do Viedne.
Ale zároveň musím povedať, že mám za sebou istý „backup“, mecenáša, ktorý mi pomôže v ťažšej situácii a garantuje mi nezávislosť. Umenie nie je práca od-do, nikdy neviete celkom isto povedať, či niečo predáte, za koľko to predáte. Je to náročná pozícia a dávam si veľmi záležať na tom, aby moje dielo bolo vždy autentické a vierohodné, žiadne podliezanie vkusu kupujúcich sa tam nevyskytuje.
NFT je „the next big thing“
Sú pre vás dôležité sociálne siete? Ako s nimi pracujete?
Je to možnosť mať bezprostredný kontakt s divákom, ale berie to strašne veľa času a energie. Pred covidom som Instagram začala poctivejšie sledovať, sledovala som viacerých ľudí, ktorí ma zaujali. Napríklad známi galeristi, ktorí počas pandémie tiež hľadali spôsoby, ako umenie šíriť medzi publikum.
V tom čase krachovali veľké firmy, padli veľké značky a negatívne to postihlo aj umelcov a umelecký svet. Jeden galerista, ktorého som sledovala, robil živé online diskusie s ľuďmi, s umelcami, ktorí jeho livestream sledovali v reálnom čase.
Vtedy sa začali vo veľkom rozoberať aj kryptomeny, NFT, ktoré aj ja pripravujem… Prišlo mi to celé omnoho osobnejšie, ako sledovať napríklad televíziu. Je to aj preto, že smartfóny sú už dnes akýmsi predĺžením človeka. Vždy ich máme pri sebe. V podstate sme už cyborgovia, je to elektronika, ktorá je už našou súčasťou, ako povedal Elon Musk.
Zaujala ma zmienka, že chystáte NFT. Myslíte si, že sú tou „ďalšou veľkou vecou“ v umení?
Áno, mám rozbehnutú spoluprácu s istým človekom v Paríži, ktorý zase spolupracuje s iným umelcom, bohužiaľ, nemôžem ho menovať. S ním by som mala vydať moje NFTs. No mám toho momentálne veľa, takže som sa tomu ešte nemala čas venovať. Ale pracujem na sérii troch NFT, ktoré chcem publikovať na mojej webstránke.
Niektorí ľudia tvrdia, že NFT je len módna záležitosť, ktorá rýchlo pominie. Vy si teda myslíte opak?
Som presvedčená o tom, že to je tá „ďalšia veľká vec“ v umení. Aj na burze je to silné, kupci o to majú obrovský záujem. A každý deň si búcham hlavu, že to ešte nemám hotové.
Kto je Èv van Hettmer
Rodáčka z Nitry v roku 2020 ukončila štúdiá na Akademie der bildenden Künste vo Viedni. Na tie nadviazala v roku 2018 v nemeckom Hamburgu v rámci ročného štipendijného pobytu. V roku 2020 získala certifikát Art School Alliance za študijné úspechy na Hochschule der bildenden Künste Hamburg.
Počas viedenských štúdií prešla ateliérmi kresby a maľby pod vedením Jutty Koether a Anselma Reyleho, ateliérom nových médií pod vedením Simon Denny a ateliérom fotografie u dvojice Broomberg a Chanarin.
V roku 2017 hosťovala v Ateliéri performatívneho umenia a sochy u Monicy Bonvicini vo Viedni. V rokoch 2012 až 2020 študovala kontextuálnu maľbu u queer umelkyne Ashley Hans Scheirl vo Viedni, kde ukončila svoje štúdium magisterským diplomom v roku 2020.
Bakalársky titul získala na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení na Katedre maľby a iných médií. Okrem Ceny Oskára Čepana za rok 2021 získala aj viacero ocenení v rámci súťaže VÚB Maľba. V roku 2019, 2020 a 2021 bola ocenená dvakrát druhým a jedenkrát tretím miestom. Je členkou feministického zdraženia VBKÖ vo Viedni a umeleckého spolku Unverzollt, e.V. v Hamburgu.
