Putinove činy sú „začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu,“ reagoval na aktuálne dianie u našich východných susedov americký prezident Joe Biden. V utorok podvečer (22. 2.) Štátna duma schválila nasadenie ruských vojsk v cudzine v súvislosti so situáciou v Donbase, ešte predtým Moskva uznala nezávislosť separatistov na východe Ukrajiny – tzv. Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Lídri západných krajín označili konanie prezidenta Vladimira Putina za „jasné porušenie minských mierových dohôd“ a ohlásili prvé sankcie.
„Z táborov prúdi stále viac (ruských) síl a sú v bojových formáciách a pripravené zaútočiť,“ povedal povedal v utorok večer na tlačovej konferencii generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. „Všetko nasvedčuje tomu, že Rusko pokračuje v plánovaní celoplošného útoku na Ukrajinu,“ dodal.
Samotný Putin nehovorí o ofenzíve, ale o „vojenskej pomoci“ Donecku a Luhansku. „Keďže tam dochádza ku konfliktu, dávame jasne najavo, že v prípade potreby máme v úmysle splniť si svoje záväzky,“ vyhlásil na tlačovej konferencii v Moskve a dodal, že on „nepovedal, že ruské jednotky pôjdu do Donbasu hneď a zaraz“.
Západu odkázal, že súčasná Ukrajina by sa mala demilitarizovať a zdôraznil, že Ruská federácia je kategoricky proti jej prijatiu do NATO. Najlepším riešením by podľa Putina bolo, keby sa samotný Kyjev vzdal vstupu do aliancie.
Nord Stream 2 zastavili
Prvé sankcie ohlásil nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok popoludní – Nemecko až do odvolania zastavuje schvaľovací proces projektu Nord Stream 2. Plynovod, ktorým má po dne Baltského mora z Ruska do Nemecka prúdiť plyn, nemôže byť bez tejto certifikácie uvedený do prevádzky.
Podľa Scholza je pozastavenie tohto projektu len prvým konkrétnym krokom, za ktorým môže nasledovať aj zavedenie ďalších sankcií proti Rusku, napísala agentúra AFP.
Zastavenie projektu neovplyvní dodávky plynu do únie, ubezpečuje Európska komisia. „Nord Stream 2 zatiaľ nefunguje, nedodáva energiu do Európy. Nie je to iný zdroj energie, je to iný plynovod pre existujúceho dodávateľa. Na súčasnej situácii sa nič nemení,“ povedal hovorca Komisie na pravidelnom brífingu. Podľa analytikov však v EÚ vzrastú už aj tak dosť vysoké ceny plynu.
Potrestajú banky aj poslancov
V utorok večer šéf francúzskej diplomacie Jean-Yves Le Drian informoval, že ministri zahraničných vecí štátov EÚ sa „jednomyseľne zhodli na prvotnom balíku sankcií“. Rusko obvinil z „porušenia medzinárodného práva“ a „porušenia svojich záväzkov“.
Ekonomické sankcie EÚ sa týkajú ruských bánk financujúcich vojenské operácie na separatistických územiach a majú obmedziť prístup ruského režimu na finančné a kapitálové trhy EÚ.
Európska únia súhlasila aj so sankcionovaním 351 poslancov Štátnej dumy, ktorí hlasovali za uznanie samozvaných ľudových republík Donecka a Luhanska. Potrestá tiež 27 jednotlivcov a subjektov obvinených z destabilizácie Ukrajiny, vedenia dezinformačných kampaní a poskytovania finančnej podpory dvom separatistickým regiónom.
Podľa vyhlásenia sú mená na sankčnom zozname z politického, vojenského, obchodného a mediálneho sektora a budú podliehať zmrazeniu aktív a zákazu cestovania, čo znamená, že im nebude umožnený vstup na územie EÚ ani tranzit cez neho.
„Čo najviac sťažíme Kremľu presadzovanie jeho agresívnej politiky,“ uviedla v samostatnom vyhlásení von der Leyenová.
Ruský prezident Vladimir Putin na zozname nie je, povedal najvyšší diplomat EÚ Josep Borell, ktorý pripustil, že únia „mohla zájsť ešte ďalej“.
Plynovod Nord Stream 2 bol jednou z pák pri vyjednávaní USA a Ruska. Foto: SITA/AP
Reakcia USA
Americký prezident Joe Biden medzitým vydal exekutívny príkaz na zastavenie amerických obchodných aktivít v separatistických regiónoch a zakázal dovoz všetkých tovarov z týchto oblastí.
Američanom zakazuje nové investície v separatistických regiónoch Ukrajiny a priamy aj nepriamy dovoz akéhokoľvek tovaru, služieb alebo technológií z týchto oblastí. Príkaz tiež umožňuje uvalenie sankcií na akúkoľvek osobu odhodlanú pôsobiť v tejto časti Ukrajiny.
Po tom, čo na Ukrajinu začali prúdiť ruskí vojaci, Biely dom ešte pritvrdil. „Oznamujem prvú tranžu sankcií uvalených na Rusko v reakcii na ich včerajšie činy,“ povedal prezident Joe Biden. „Boli úzko koordinované s našimi spojencami a partnermi a budú pokračovať v eskalácii sankcií, ak Rusko eskaluje.“
Americký prezident tiež oznámil, že povolil dodatočné presuny amerických síl a vojenského vybavenia v Európe s cieľom „posilniť“ pobaltských spojencov v Estónsku, Lotyšsku a Litve.
Biden ohlásil tieto konkrétne kroky americkej administratívy voči Rusku:
- „Zavádzame úplnú blokádu na dve veľké ruské finančné inštitúcie: VEB a ich vojenskú banku (PSB, pozn. red.).“
- „Zavádzame komplexné sankcie na ruský štátny dlh. To znamená, že sme odrezali ruskú vládu od západného financovania. Už nemôže získavať peniaze od Západu a nemôže obchodovať so svojím novým dlhom ani na našich, ani na európskych trhoch.“
- „Tiež uvalíme sankcie na ruské elity a ich rodinných príslušníkov. Majú podiel na korupčných ziskoch politiky Kremľa a mali by sa podieľať aj na bolesti.“
- „Spolupracovali sme s Nemeckom, aby sme zabezpečili, že Nord Stream 2 sa nepohne vpred.“
Zmrazené aktíva oligarchov
Prvé sankcie voči Rusku ohlásilo v utorok aj Spojené kráľovstvo. Premiér Boris Johnson oznámil, že cielia na päť ruských bánk: Rossiya, IS Bank, General Bank, Promsvyazbank a Black Sea Bank. Predseda vlády tiež uvalil sankcie na troch mocných podnikateľov blízkych Kremľu: Gennadija Timčenka, Borisa Rotenberga a Igora Rotenberga.
„Akýkoľvek majetok, ktorý majú v Spojenom kráľovstve, bude zmrazený, dotknutým jednotlivcom bude zakázané sem cestovať a všetkým jednotlivcom a subjektom Spojeného kráľovstva zakážeme s nimi obchodovať,“ cituje Johnsona portál BBC.
Pokiaľ bude Rusko v „dobývaní“ Ukrajiny pokračovať, Británia podľa Johnsona sankcie ešte pritvrdí. „Toto je len prvá várka toho, čo sme pripravení urobiť. Sme pripravení nasadiť ďalšie sankcie,“ dodal.
Nálada na trhoch
Kurz rubľa oproti doláru dosiahol v utorok nakrátko 80,5825, čo bola najnižšia hodnota ruskej meny od 2. novembra 2020. Neskôr sa stabilizoval a posilnil na 79,64 RUB/USD, informovala agentúra Reuters.
Európske akcie v utorok spočiatku rástli. Nádeje na diplomatické riešenie sa však v priebehu dňa rozptýlili a paneurópsky akciový index STOXX Europe 600 klesol najnižšie za posledných 7 mesiacov. Odpísal si 1,7 percenta. Najvýraznejšie straty zaznamenali akcie automobiliek a technologických firiem.
Európske akciové trhy uzavreli v utorok zmiešane, keď po počiatočnom výraznom poklese neskôr v priebehu obchodovania zmazali straty. Wall Street sa večer pohybovala v negatívnom pásme. Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average sa o 19.01 h SEČ nachádzal so stratou 1,06 % na 33.617,86 bodu. Širší S&P 500 klesol o 0,97 % na 4306,51 bodu a technologický Nasdaq Composite o 1,50 % na 13.345,19 bodu.
Ceny zemného plynu v Európe sa po udalostiach na východe Ukrajiny zvyšujú. Severomorská ropa Brent dosiahla 97,49 dolárov (85,99 eura) za barel (159 litrov), čo znamená zvýšenie o vyše 2 doláre. Trhy sa obávajú zhoršenia dodávok komodity po prudkom zhoršení situácie na Ukrajine a vyčkávajú, či v prípade uvalenia sankcií sa tieto dotknú aj ropy a plynu.
Bitcoin padal, zlato a nikel stúpali
Zaujímavá je aj situácia na kryptotrhoch – bitcoin klesol najnižšie za tri týždne. Jeho cena na znížila na 36 376,99 dolára, neskôr časť strát zmazal a za posledných 24 hodín strácal zhruba 2 %.
Napriek názoru, že digitálne meny by mohli byť bezpečným útočiskom pre investorov v období neistoty, sa ukazuje, že aj oni čelia tlaku pre napätie na Ukrajine.
Cena bitcoinu teda skôr kopíruje vývoj na akciových trhoch, než vývoj cien stále bezpečného zlata. To v utorok vzrástlo na najvyššiu úroveň za takmer deväť mesiacov. Spotová cena zlata v utorok ráno nakrátko dosiahla 1913,89 dolára (1688,03 eura) za troyskú uncu (31,1 gramu), neskôr sa c mierne korigovala a klesla pod 1910 dolárov za uncu.
Rástli aj iné kovy: cena niklu sa v utorok dostala nad hranicu 25.-tisíc (22 042 eur) za tonu prvýkrát od roku 2011. Dôvodom je znižovanie globálnych zásob a obavy, že ukrajinská kríza môže narušiť dodávky z Ruska, ktoré je kľúčovým producentom tohto priemyselného kovu, informovala agentúra Bloomberg.
Takéto sankcie nemusia stačiť
Analytici Capital Economics v utorok pre CNN uviedli, že najčastejšie diskutované sankcie by mohli znížiť hrubý domáci produkt Ruska o 1 %, ale agresívnejšie opatrenia, ako napríklad zablokovanie Ruska v globálnom platobnom systéme SWIFT, by mohli znížiť ekonomickú produkciu o 5 %.
Podľa Capital Economics je Rusko v lepšej pozícii na to, aby odolalo ekonomickému šoku ako v roku 2014, keď západné sankcie a prepad cien ropy spolu zrazili zhruba 2,5 % z HDP krajiny a vyvolali finančnú krízu. Rusko má viac devízových rezerv, jeho vonkajší dlh je nižší a jeho finančné prepojenia s veľkými ekonomikami sú menšie.
