Nie je to vždy iba o krásnych domoch, luxusných dovolenkách a drahých súkromných školách. Keď synovia a dcéry z bohatých rodín zdedia majetky, často to so sebou prináša dramatické vedľajšie efekty. To zapríčinilo, že mnohí miliardári už viac premýšľajú o tom, čo a komu za sebou zanechávajú.
„Pracovala som s deťmi z bohatej rodiny, ktorí mi hovorili: ‚Prečo by som mali ísť na univerzitu, aký to má zmysel? Nikto nebude ohúrený tým, čo robím, pretože moji úspešní rodičia už dosiahli v živote všetko.‘“
Predstavte si, že vám od mladosti dajú všetko, čo si len môžete priať. Najlepšie vzdelanie, luxusné dovolenky a drahé domy. Nikdy nemusíte pracovať, pretože vaša rodina má peňazí viac ako dosť.
Pre niekoho je to sen. Ale zvyčajne to má aj „vedľajšie účinky“: život v bohatstve totiž oberá deti o motiváciu. Poradcovia sa zhodujú na tom, že čím viac peňazí majú ľudia od útleho veku k dispozícii, tým menej majú vášne a ambícií.
Bez zmyslu života
„Pracovala som s deťmi z bohatej rodiny, ktorí mi hovorili: ‚Prečo by som mali ísť na univerzitu, aký to má zmysel? Nikto nebude ohúrený tým, čo robím, pretože moji úspešní rodičia už dosiahli v živote všetko,‘“ spomína Lucy Birtwistle, vzťahová manažérka, ktorá poskytuje služby rodinným firmám.
Jej práca zahŕňa aj stretnutia s demotivovanými deťmi bohatých rodín, ktoré sa často snažia nájsť svoju víziu a zmysel života. „Každý človek potrebuje mať nejaký cieľ, dôvod, prečo ráno vstať z postele,“ hovorí.
„Ak nevstaneš z postele, musí to mať nejaké následky,“ súhlasí Sandy Loder, ktorý je presvedčený, že „väčšina týchto problémov začína u rodičov“. Jeho spoločnosť pomáha rodinným firmám viesť nasledujúce generácie správnym smerom.
Dodáva, že ich správanie pravdepodobne pramení z nedostatku lásky v detstve. Ale niektorí sú jednoducho len rozmaznaní: „Mali príliš veľa peňazí, drog a nikdy nezažili žiadny tlak na to, aby si našli prácu,“ hovorí Loder.
Čo to spraví v kombinácii so sociálnymi sieťami..
Keď k tomu pridáte sociálne médiá, problémy sa ešte zhoršia. Obrázky na Instagrame znamenajú, že snaha udržať krok s bohatými deťmi je už virálnou záležitosťou. Populárny instagramový účet Rich Kids of The Internet či televízna relácia Rich Kids Of Instagram ponúkajú taký obsah, že aj tie najbohatšie deti blednú závisťou.
„Mám klientku, ktorá má nutkanie každú minútu si kontrolovať telefón. Musel som jej povedať, aby si vypla sociálne siete,“ opisuje Loder jednu so svojich klientiek, ktorá má podľa jeho slov „toľko peňazí, že nevie, čo s nimi“.
Takéto problémové prípady spôsobujú, že bohaté rodiny od základu prehodnocujú plánované nástupníctvo v ich firmách.
Pred niekoľkými rokmi britský miliardár John Caudwell oznámil, že namiesto toho, aby všetko odkázal deťom, venuje 70 percent svojho majetku na charitu. „Ak vaše majetky dosahujú miliardové hodnoty, prečo nerozdať väčšinu z toho a nechať deťom len pár stoviek miliónov? Stále budú nechutne bohatí a stále si môžu zničiť život,“ povedal pre Daily Mirror.
Trend, ktorý sa šíri medzi boháčmi
Medzi miliardármi to vôbec nie je nová myšlienka. Mark Zuckerberg a jeho manželka Priscilla Chan sa rozhodli, že až 99 percent svojich akcií vo Facebooku (teraz Meta, pozn. ed.) venujú na „posilnenie ľudského potenciálu a pestovanie rovnosti pre všetky deti novej generácie“.
Zuckerberg a Chan sú signatármi kampane s názvom Giving Pledge, v rámci ktorej sa boháči a ich rodiny zaviazali, že venujú viac ako polovicu svojho bohatstva na filantropiu alebo charitatívne účely, či už počas svojho života alebo v závete.
Keď ti peniaze nikdy nechýbali, nikdy si ich nebudeš vedieť vážiť. Podľa tejto idey sa už riadia aj niektorí miliardárski rodičia. Foto: Freepik/Halayalex
Aj Alex Shih, syn hongkonského realitného magnáta Wing-Ching Shiha, uvidí len málo z bohatstva svojho otca. Ten sa totiž rozhodol darovať celý svoj 45-percentný podiel v rodinnom podniku na charitu.
„Akceptujem to,“ povedal pre Bloomberg 32-ročný Shih . „Otec nám to povedal ešte v čase, keď sme boli malí a nemali sme na výber. Hovoril, že je lepšie nemať príliš pohodlný život. Všetko si budete ceniť viac, ak to budete získavať postupne.“
Aj menej solventní ľudia majú podobný názor
Nielen miliardári odkazujú svoje bohatstvo na charitatívne účely namiesto toho, aby ho odkázali deťom. „Poznám príklady, keď deti dostali obnos, ktorý sa považuje za dostatočný na to, aby s ním dokázali spokojne žiť, ale zvyšok majetku nie,“ hovorí James Fleming, generálny riaditeľ rodinnej kancelárie Sandaire.
Prieskum, ktorý uskutočnil správca aktív Canada Life v Spojenom kráľovstve, zistil, že jeden z piatich britských milionárov vo veku nad 45 rokov neplánuje zanechať dedičom nič. Takmer polovica z tisícky opýtaných uviedla, že by svoje peniaze minula ešte pred smrťou a deväť percent opýtaných by svoje majetky darovalo charite.
Ide síce o drastické kroky zo strany rodičov, ale ak by niečo mohlo u detí prebudiť motiváciu, potom je to strach z nedostatku peňazí.
Tento jav je ešte výraznejší medzi bohatými potomkami, ktorí sa v drvivej väčšine vôbec nemuseli starať o peniaze. Loder to nazýva konzekventné vzdelávanie – snaha ukázať deťom nevyhnutné dôsledky ich životného štýlu – nedostatok peňazí.
Autorom pôvodného článku je prispievateľ Ollie A. Williams z Forbes US.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk