Ukrajina čelí vojne, ktorá viedla k humanitárnej katastrofe. Na Slovensku sa zdvihla obrovská vlna sympatií, podpory a snahy pomôcť východným susedom. Výkonná riaditeľka Unicef Slovakia Mária Sliacka však upozorňuje, že pomoc vysídleným obyvateľom Ukrajiny bude potrebná aj o mesiac, keď eufória opadne a prídu vážne problémy.
Ruská agresia už podľa UNHCR vyhnala z domova milión Ukrajincov, na Slovensko prišlo za prvých sedem dní od vypuknutia konfliktu 80-tisíc ľudí a ich počet neustále rastie. Vy ste zažili humanitárnu katastrofu v roku 2014 na Donbase. Ako vnímate súčasnú situáciu?
Ak vojna prebieha podľa nejakých pravidiel, konflikt sa sústredí na boje medzi vojakmi. Je preto strašné vidieť, že boje sa rozširujú aj do obývaných oblastí a pribúdajú útoky na civilistov.
Na rozdiel od konfliktu na Donbase prichádzajú útoky z viacerých smerov, cielia na viaceré mestá, pohyby vojsk sa menia. Pre ľudí, ktorí chcú utiecť, je preto náročné určiť, ktorým smerom sa vybrať, aby sa dostali do bezpečia.
Mária Sliacka riadi Unicef Slovensko. Foto: archív Márie Sliackej
Čomu čelia ľudia na Ukrajine?
Sociálne siete sú plné videí a fotografií zničených domov, na hraniciach sa tvoria dlhé kolóny vozidiel s ľuďmi, ktorí sa snažia ujsť pred vojnou. Čo vidíte vy ako skúsená humanitárna pracovníčka?
Áno, čítame o civilných obetiach, vidíme, ako sa dospelí aj deti v ukrajinských mestách tlačia v podzemných úkrytoch alebo v pivniciach pri nejakej piecke, vidíme kolóny na hraniciach. To, čo nevidíme, je, že v oblastiach, kde sa strieľa, postupne dochádza k odstaveniu vody, elektriny a kúrenia.
Na hraničnom priechode Ubľa vyrástli priestory pre utečencov z Ukrajiny. Foto: AP/SITA
Domy, ktoré sú na prvý pohľad v poriadku, majú narušenú statiku, prederavené strechy, zatekajú alebo hrozí ich zrútenie. Ak sa niekde nedá pre boje dostať, postupne tam vzniká problém s nedostatkom liekov a zdravotníckeho materiálu. Na miestach, kde nie je pitná voda, pribúdajú ochorenia.
Pribúdajú podmínované oblasti, hrozí nebezpečenstvo, že ľudia čakajúci v kolónach si odskočia do poľa na potrebu a stúpia na mínu. Veľa ľudí nechodí do práce, prišli o finančný príjem, deti nechodia do školy, žijú v strachu, ľudia zažívajú traumy.
Takých, na prvý pohľad neviditeľných vecí, ktoré spolu vytvárajú humanitárnu katastrofu, je veľa a budú sa postupne nabaľovať.
Najlepšia pomoc je finančná
Na Slovensku vzniklo množstvo iniciatív na pomoc obyvateľom zasiahnutým vojnou. Ako je možné najúčinnejšie pomôcť?
Áno, je skvelé vidieť, aká veľká vlna solidarity sa medzi ľuďmi zdvihla. To, čo však ľudia väčšinou nechcú počuť, je, že najefektívnejšia pomoc je finančná.
Prečo?
Je úžasné, že ľudia chcú pomôcť a pomáhajú. Je tiež pochopiteľné, že chcú mať pocit, že pomohli hmatateľne a adresne konkrétnemu človeku. Tých problémov, ktoré bude potrebné postupom času riešiť, však bude oveľa viac. Je preto dôležité, aby sa zhromaždili finančné prostriedky teraz, kým ešte majú ľudia chuť prispievať, pretože vlna solidarity časom pominie.
Je dôležité, aby sa ľudia nevyčerpali materiálnou pomocou, karimatkami a pet fľašami s vodou dovezenou na hranice, aby si všetci nepovedali – veď už som pomohla.
Plánovanie opráv poškodených domov na Donbase (rok 2015), Foto: archív Márie Sliackej
Navyše, pri materiálnej forme pomoci vznikajú rôzne problémy – humanitárne organizácie ju už teraz nemajú kde skladovať, je zameraná na malú skupinu ľudí, ktorí prichádzajú na hranice a zatiaľ ich nie je veľa.
Aby dobročinnosť neprerástla do konfliktov
Na aký vývoj udalostí spojených s humanitárnou krízou sa teda treba pripraviť?
Vypichnem pár oblastí, s ktorými sa spolu s pribúdaním vysídlených ľudí stretneme čoskoro aj na Slovensku. Napríklad bývanie. Po obsadení Krymu prišla na Ukrajine vlna eufórie a ľudia húfne poskytovali ubytovanie utečencom.
Po čase vyšlo najavo, že vysídlenie nebude dočasné a začali vznikať konflikty. Aj keby ste si s ubytovanými utečencami perfektne rozumeli, po istom čase si začnete vadiť.
To je prirodzené. Zrejme každý, kto chcel pomôcť, to vnímal ako prvú pomoc, kým si vysídlená rodina nenájde prácu a nájom, prípadne kým pomoc neprevezme štát, ktorý má iné možnosti ako jednotlivec.
Na Ukrajine sa toto neudialo. Ľudia očakávali, že o tri týždne sa všetko vyrieši, ale namiesto toho sa začalo bombardovanie Slavjanska a vysídlencov pribúdalo.
Štát nemal prostriedky na pomoc. Zo začiatku poskytujete pomoc bezplatne, ale postupne cítite zvýšené náklady na vodu a energie. Mnohé byty, chaty a domy boli odpojené od vody a elektriny pre nesplácané faktúry, pretože na platby už nemali domáci ani vysídlenci.
Ubytovne zase čelili problému, že s príchodom sezóny chceli priestory opäť komerčne využívať, ale vysídlenci nemali kam ísť. Ani dnes nevieme povedať, ako dlho bude pomoc potrebná, preto by malo byť dopredu jasné, na ako dlho a za akých podmienok pomoc poskytujeme.
Po prvej pomoci bude potrebné pomôcť ukrajinským deťom aj so vzdelávaním. Foto: AP/SITA
Po prvej pomoci by mala prísť dlhodobá podpora
Čo okrem bývania bude potrebné vyriešiť? Ako prvé zrejme prácu.
Máme skúsenosti, že vysídlení ľudia po čase upadli do depresie a letargie, nevideli žiadne východisko a nič neriešili. Viedli sme napríklad programy psychosociálnej pomoci vo forme masáží, aby sme ich dokázali „nakopnúť“. To isté sa môže stať tu.
Prečo vo forme masáží?
Chodiť ku psychológovi nie je úplne bežné ani u nás, rovnako na Ukrajine to ľudia zväčša odmietali. Keď sme ponúkli masáž, ľudia sa pri nej rozrozprávali a dokázali sme sa posunúť ďalej.
Niekedy stačilo, keď za nimi prišiel človek z úradu práce, ktorý im povedal, aké majú možnosti. Keď mali nádej, videli, že majú nejaké východisko zo zúfalej situácie.
Tých oblastí, v ktorých ľudia potrebujú podporu, je veľa, preto po vlne prvej pomoci musí prísť koordinovaný postup, ktorý zabezpečí všetky oblasti života zasiahnutých ľudí.
Koordinácia je dôležitá
Na hraniciach aktuálne pôsobia desiatky jednotlivcov, združení a iniciatív. Kto by ich mal koordinovať a ako by mala pomoc vyzerať, aby bola efektívna?
Organizácie, ktoré sa venujú pomoci, sa už začali koordinovať samy od seba, majú malé stretnutia na miestach, kde prichádzajú Ukrajinci. No prioritou je vytvoriť krízový štáb, ktorý potom pozýva jednotlivých aktérov pomoci a koordinuje ju tak, aby nedochádzalo k tomu, že všetci robia všetko, prípadne je pomoc náhodná.
Prieskum potrieb v kempovom tábore pre vysídlených ľudí na Ukrajine (rok 2014). Foto: A. Begas
Zväčša to zabezpečuje štát cez svoje inštitúcie, myslím, že práve dnes (2. 3.) o tom vláda rokovala v rámci spustenia hospodárskej mobilizácie. Prípadne si krajina pozve OSN a jej agentúry, ktoré s tým majú skúsenosti.
Nie je to neskoro, keď to vláda začala riešiť až po týždni od invázie?
Nie. Od začiatku boli na hraniciach policajti, postupne prichádzali ďalšie zložky – hasiči, vojaci, Červený kríž, zapájala sa samospráva. V prvých dňoch ľudí neprichádzalo veľa a väčšina sa len chcela dostať k rodine na Slovensku či v Česku.
Prípadne prechádzali do Poľska cez Slovensko, keďže tam je na hraniciach horšia situácia. Navyše, ešte sa neskončila pandémia a v Bratislave sú prázdniny, takže neviete za pár dní presunúť všetkých potrebných ľudí na východ.
Na čo všetko treba pamätať
Ako by mala vyzerať koordinovaná pomoc v najbližších dňoch?
OSN má osvedčený systém, podľa ktorého je potrebné ošetriť každú oblasť základných ľudských potrieb – vodu, jedlo, bývanie, sanitáciu, hygienu, zdravie, výživu, prácu, vzdelávanie a telekomunikáciu. Pomoc je potrebné koordinovať medzi štátom a organizáciami, aby bolo jasné, kto bude mať čo na starosti, v ktorom regióne a pre aký počet ľudí.
Potrebujete registráciu, aby mali všetci zapojení prehľad o ľuďoch, ktorí potrebujú pomoc a o už poskytnutej pomoci. Musíte vyriešiť, kde a ako bude prebiehať registrácia ľudí, ako sa zabezpečí GDPR, ako budú dostávať informácie o svojich možnostiach.
Kde tí ľudia dostanú jedlo a pitie, hygienické balíčky, kto zabezpečí ubytovanie, latríny, kto sa bude venovať aktivitám na zabavenie detí – a to sa bavíme stále len o hraniciach.
Potom sú dlhodobé otázky.
Ako bude poskytovaná zdravotná starostlivosť pre chorých a zranených, ako bude zabezpečená komunikácia zdravotníkov a lekárov v ukrajinčine alebo ruštine.
Opravená strecha vojnou poškodenej budovy na Donbase. Foto: archív Márie Sliackej
Vzdelávanie – treba vyriešiť školu pre deti, ktoré ostanú na Slovensku. Ako sa budú zapájať do vyučovania, aby neostali mesiace bez vzdelávania. Budú sa pre nich tvoriť samostatné triedy alebo školy? Máme učiteľov hovoriacich v rodnom jazyku, alebo budú musieť prejsť na slovenčinu? A ako na to pripravíme učiteľov?
V kolektívnych zariadeniach by mali vznikať recepcie, kde im pomôžu s hľadaním práce, vzdelávaním, strážením detí, keď pôjdu rodičia na pracovný pohovor.
Podobné výzvy budú pribúdať a tieto témy treba nastoliť od začiatku, pretože treba počítať aj s konfliktmi, ktoré vyvolajú. Ak im vláda napríklad prizná finančnú dávku, ozvú sa ľudia, že im vysídlenci berú prácu a ešte k tomu dostávajú príspevok, možno dokonca vyšší ako oni mzdu.
Ako nenaletieť podvodníkom
Ktorej organizácii prispieť na pomoc pre Ukrajinu?
Na Slovensku pôsobí množstvo etablovaných organizácií, primárne by som sa možno zamerala na tie, ktoré pomáhali na Ukrajine od začiatku vojny. Okrem Unicefu napríklad Človek v ohrození, Slovenská katolícka charita, Adra Slovensko…
Na hraniciach veľmi dobre pomáhajú lokálne organizácie ako Občianska agentúra komunitného rozvoja 1317 v Humennom, v ktorej pracujú ľudia so skúsenosťami z humanitárnej pomoci na Ukrajine od začiatku konfliktu, vedia poskytovať priestory a logistiku v meste a hovoria po ukrajinsky aj po rusky.
Ako nenaletieť podvodníkom, ktorí vyhlasujú zbierky na sociálnych sieťach s cieľom obohatiť sa?
Ministerstvo vnútra vedie verejne dostupný register mimovládnych organizácií, kde si ľahko overíte, či neziskovka existuje a čomu sa venuje. Etablované organizácie majú tiež webstránku či výročné správy s históriou o doposiaľ poskytnutej pomoci a aktivitách.
Ak chcem poskytnúť pomoc priamo na hraniciach, koho mám kontaktovať a aké sú pravidlá?
Všeobecná rada znie – nechoďte tam, ak nemáte dopredu dohodnuté, komu pomoc poskytnete alebo odovzdáte. Humanitárne organizácie a neziskovky pôsobiace na hraniciach majú na webe registračné formuláre, cez ktoré sa môžete prihlásiť ako dobrovoľník alebo uviesť ako viete pomôcť. Povedia vám čo a ako ďalej.
Mária Sliacka (41)
Výkonná riaditeľka slovenskej pobočky medzinárodnej organizácie Unicef. Má desaťročné skúsenosti z humanitárnych misií vo svete, po anexii Krymu v roku 2014 pôsobila dva roky na Ukrajine, kde koordinovala humanitárnu pomoc.
Pôsobila v organizáciách Človek v ohrození či ADRA Slovensko. Viedla misiu na turecko-sýrskych hraniciach pre ľudí vo vojnou zasiahnutých oblastiach Sýrie. Pracovala ako dobrovoľníčka v Keni, podieľala sa na koordinácii projektov v Keni, Južnom Sudáne, na Haiti, v Afganistane či v Gruzínsku.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
