Proti ruskej agresii treba bojovať sankciami, je však jasné, že budú mať negatívny dopad nielen na Rusko, ale aj na Európsku úniu. Preto by sme si nemali vystrieľať všetky náboje hneď prvý týždeň po invázii. Odniesli by si to európske domácnosti na čele so Slovenskom.
Negatívne očakávania si vyberajú svoju daň
Rozhodnutie o odstrihnutí časti ruských bánk od platobného systému SWIFT už bolo komunikované, no ešte k nemu nedošlo. Už teraz však spôsobuje problémy na európskom energetickom trhu.
Uralská ropa sa dnes predáva v porovnaní s ropou Brent so zľavou takmer 25 dolárov. Pre Slovensko, ktoré kupuje ropu, je to dočasne dobrá správa, no v prípade uvalenia plných sankcií by to znamenalo katastrofu.
Podľa analytika Michaela Hsueha z Deutsche Bank by sa totiž cena ropy Brent mohla po úplnom embargu na ruskú ropu vyšplhať až na 170 dolárov.
Skutočným problémom je pritom zemný plyn. Ten tvorí až 40 percent európskej spotreby. Prerušenie jeho dodávky by preto spôsobilo problémy vo vykurovaní európskych domácností.
Náklady na oboch stranách barikády
Politici sa zhodujú v tom, že Vladimira Putina treba za inváziu na Ukrajinu potrestať. Sú si však vedomí, že to bude mať negatívny dopad na západnú a strednú Európu.
„Rusko napadlo Ukrajinu, čo je vážna hrozba pre svetovú demokraciu. Bojovať proti tomu však nie je možné bez nákladov na oboch stranách,“ upozornila Cecilia Rouse, predsedníčka Rady ekonomických poradcov pre združenie NPR.
„Západné krajiny by mali nechať Putinovi únikovú cestu pre prípad, že by sa rozhodol de-eskalovať napätie,“ dodal Henning Gloystein, riaditeľ konzultačnej firmy Eurasia Group. Svetoví lídri by sa teda podľa neho nemali so sankciami ponáhľať.
V hre je napríklad zákaz dovozu uhlia a ocele. Ropa je v rukách západných lídrov tým najcennejším tromfom, ktorý by si mali nechať na neskôr, hovorí Gloystein.
Ohrozené Slovensko
Rusko vyváža 2,5 milióna barelov ropy do EÚ a pol milióna barelov do USA denne. Už dnes vysoké svetové ceny ropy sa môžu stiahnutím ruskej ropy ešte viac zvýšiť. Riešením by bolo nahradenie výpadku surovinou z iného zdroja, napríklad z krajín OPEC.
Takáto náhrada sa však neponúka v prípade zemného plynu. Ak sa uzavrú ruské kohútiky, budú čeliť nedostatku mnohé európske domácnosti. Plyn môže byť „na prídel“, čo je situácia, akú väčšina domácnosti nikdy nezažila.
Jednou z najviac ohrozených krajín je pritom Slovensko. Ruský zemný plyn u nás tvorí viac ako 90 percent spotreby, čo Slovensko radí medzi najviac zraniteľné krajiny v Európe. Ohrozený je popri domácnostiach aj priemysel.
Nie je to zbabelosť, ale pragmatická otázka
„Nie je to otázka zbabelosti, ale pragmatický problém – ako vykurovať v týchto krajinách,“ hovorí Daniel Tannebaum partner v konzultačnej spoločnosti Oliver Wyman.
„Sankcie boli doteraz uplatnené tak, aby vytvárali na Rusko tlak, no na druhej strane tak, aby nepodkopali domácu podporu verejnosti,“ hovorí James Angel, profesorka McDonough School of Business na Georgetown University.
„Vidíme postupné sprísňovanie. Nemali by sme si vystrieľať všetky náboje naraz. Ak by sme úplne zavreli kohútiky dovozu ropy a plynu, Európa by mrzla, čo by znamenalo stratu podpory pre ďalšie sankcie,“ dodáva.
Ropný priemysel pritom už sám začal Rusko trestať. Minulý týždeň zmrazili alebo ukončili svoje investičné projekty v krajine firmy ako BP, Shell, Equinor alebo ExxonMobil. Pracovali na nich dekády. Len samotný Exxon sa v Rusku sťahuje z projektu v hodnote štyri miliardy dolárov.
Od organizácie SWIFT sa odpojí sedem ruských bánk
Spoločnosť pre celosvetovú výmenu finančných informácií (SWIFT) je pod dohľadom belgickej centrálnej banky. Organizácia vznikla v roku 1973 a prepája viac ako 11-tisíc finančných inštitúcií po celom svete. Denne spracuje zhruba 42 miliónov informácií. Rusko z nich predstavuje 1,5 percenta.
Embargo sa v tejto chvíli vzťahuje na sedem ruských bánk: VTB, Bank Otkritie, Novikombank, Promsvyazbank, Bank Rossiya, Sovcombank a VEB. Sberbank a Gazprombank zostávajú nedotknuté. Práve tieto dve banky totiž sprostredkúvajú platby za dodávky plynu.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je Jason Bisnoff s prispením Forbes Slovensko.