Ruská centrálna banka plánuje odkúpiť vojnou znehodnotené akcie, ktoré sa obchodujú na moskovskej burze. Vyčlenila si na to rezervy vo výške jedného bilióna rubľov (8,93 miliardy eur) a podľa potreby môže rubeľ dotlačiť.
Prevažnú väčšinu ruských akcií pritom vlastnia zahraniční investori: ku koncu minulého roka držali 86 percent v hodnote 78,46 miliardy eur. Z veľkej časti však išlo o miestnych hráčov, takže krok centrálnej banky bude tiež nedobrovoľne dobrovoľné znárodnenie.
Odštartuje ho znovuotvorenie moskovskej burzy a predovšetkým zrušenie zákazu predávať ruské aktíva cudzím entitám. Tie sa s najväčšou pravdepodobnosťou budú chcieť zbaviť znehodnotených a prakticky nepredajných titulov hneď, ako to bude možné.
Nie je potrebné špekulovať nad tým, či ide o vopred premyslený krok, podobne ako vytvorenie systému paralelného bankovníctva a platobných kariet, v reakcii na ekonomické sankcie Západu. Aktuálne dianie ide v každom prípade proti logike, pretože zahraničné investície sú pre rozvoj Ruska zásadné.
Dlhodobý dopad
„Aj keby invázia na Ukrajinu skončila hneď teraz, budú škody na ruskej ekonomike citeľné ešte veľmi dlho. Investori a firmy, ktoré odišli a ešte odídu, sa hneď tak nevrátia, na to je geopolitické riziko pri Rusku príliš vysoké,“ zdôrazňuje hlavný ekonóm Deloitte David Marek.
„Kým sa situácia nestabilizuje, budú ruské cenné papiere pre investorov toxické a následky Rusko pocíti ešte roky,“ súhlasí Jana Brodani, kapitálová riaditeľka Asociácie pre kapitálový trh ČR.
Celý svet pozoruje prepad ruských akcií takmer na nulu. Uzavretím moskovskej burzy sa Putin vzdal možnosti nasadiť páky Ruskej centrálnej banky.
Situácia po otvorení burzy bude veľmi pravdepodobne odrážať prepad ruských titulov listovaných na burzách v zahraničí – ako sa to stalo v Londýne.
Napríklad energickí giganti Gazprom a Rosnefť, ktorí sú z polovice vlastnení zahraničnými investormi, od začiatku invázie odpísali 93 percent.
Stámiliardy v hre
Najväčší ruský producent zlata Polyus, ktorý je z troch štvrtín vlastnený Saidom Kerimovom, dokonca stratil 96 percent. Podľa výpočtu agentúry Bloomberg sa z 23 kľúčových ruských akciových titulov vyparila hodnota zodpovedajúca sedemnásobku tohtoročného rozpočtu Českej republiky – 13 230 miliárd korún (513,64 miliardy eur).
Aj na ruskej burze možno teda po jej znovuotvorení počítať s prepadom trhovej hodnoty ruských akcií rádovo vo vyšších desiatkach percent. Kým však nebudú môcť zahraniční investori opäť voľne disponovať so svojimi ruskými akciovými titulmi, celkové reálne škody nemôžeme určiť.
„Reakciu domácich investorov možno ťažko odhadovať, ale vzhľadom na ich minoritný podiel na objeme ruských voľne obchodovateľných akcií nie je nijako zásadný,“ vysvetľuje Petr Bártek, šéfanalytik Českej sporiteľne.
„Rozhodujúca bude reakcia cudzích investorov, najmä veľkých zahraničných fondov. Kým im vláda neumožní zbaviť sa svojich znehodnotených aktív, pôjde o umelé kurzy,“ hovorí a predpokladá, že po umožnení predaja cudzincom dôjde pravdepodobne k prepadu o vysoké desiatky percent.
„Ruské akcie boli medzitým vylúčené zo svetových akciových indexov MSCI a FTSE a pre veľkých zahraničných investorov sú tak neinvestovateľné. Budú sa ich zbavovať za akúkoľvek cenu,“ očakáva Bártek.
Dobrovoľné znárodnenie
Rusko chce na nákup tuzemských akcií použiť bilión rubľov (asi desať miliárd dolárov) zo svojho štátneho fondu. „V prípade potreby má právomoc vytlačiť toľko rubľov, koľko bude na odkup potrebné. Išlo by de facto o dobrovoľné znárodňovanie majetku predávajúceho do rúk ruského štátu za relatívne malú protihodnotu,“ hovorí Bártek.
Podľa Jany Brodani pristúpili inštitucionálni investori typu globálnych investičných fondov k situácii rôzne. „Niektorí pozastavili odkupy a predaje, niektorí rovno ruské investície odpísali. Všeobecne, čím väčšia expozícia na Rusko, tým väčšia nutnosť vyčkávať. A naopak malinké expozície sa dali odpísať ihneď.“
Škody pocítia aj držitelia zahraničných akcií obchodovaných na moskovskej burze. Tu sa dá ale vývoj horšie odhadovať – múdrejší budeme až vo chvíli, keď moskovská burza znovu otvorí. A kedy k tomu dôjde?
Brodani sa domnieva, že nie skôr, kým nebude existovať aspoň náznak riešenia konfliktu. „Historicky došlo aj k dlhším uzatváraniam búrz ako len jeden týždeň,“ pripomína.
Rubeľ pokračuje v páde
Ruský rubeľ pokračuje v zahraničnom obchodovaní vo voľnom páde aj na začiatku nového týždňa a jeho kurz sa dostal na nové rekordné minimum. Ruský trh zostáva zatvorený minimálne do 9. marca, informuje agentúra Reuters.
V pondelok (7. 3.) sa podľa údajov Refinitiv oslabil na 133,5 RUB/USD, v piatok (4. 3.) uzavrel na 121,037 RUB/USD. Na obchodnej platforme EBS ruská mena padla až na 141 RUB/USD.
Cenové rozpätia medzi cenou ponuky a cenou dopytu (bid/offer spreads), teda rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou, dosiahli 10 až 15 centov, čo signalizuje, že trh je čoraz viac nelikvidný.
Od začiatku roka sa rubeľ voči doláru oslabil o viac než 40 %, jeho pád sa výrazne zrýchlil po tom, ako Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu.
Článok vyšiel na Forbes.cz, autorkou je Alena Burešová. Doplnené o správu TASR.