Západ sa snaží zastaviť Rusko historicky najsilnejšou vlnou sankcií, zintenzívňuje ich takmer každým dňom. Opatrenia, ktoré Západ zaviedol, dali celému svetu jasne najavo, že pojem peniaze a bankovníctvo dokážu byť veľmi abstraktné. Prečo?
V článku sa dočítate:
Čo je SWIFT a prečo sa prostredníctvom neho peniaze nikam nepresúvajú?
Čo znamená odpojenie ruských bánk od tohto systému?
Prečo Rusku nepomáha, že má veľa zlata?
Akú úlohu môže v tejto situácii zohrať krypto?
Jedným zo samoľúbych vyhlásení, ktoré prívrženci krypta radi kričia do sveta je, že svoje peniaze v skutočnosti nikdy nevlastníte, pretože všetky fiat peniaze a konvenčné finančné produkty, ktoré sú na nich postavené, sú len imaginárne pôžičky – sieť koordinovaných dohôd o tom, kto dlží komu a koľko.
„A veď to by nemusel byť problém,“ poviete si. „Komu to prekáža?“ Pokiaľ všetky strany splácajú dlh, dodržiavajú dohody a dôverujú systému, tak všetko funguje tak, ako má. Až na to, že niekedy sa dohody porušia a celý systém sa rozsype.
Pre svet kryptomien sú finančné sankcie Západu proti Rusku veľkým momentom. Po prvýkrát je všetkým naozaj jasné, že existuje veľký rozdiel medzi skutočne vlastneným majetkom (čítaj hotovosť v ruke, zlato v zásuvke a bitcoiny v hardvérovej peňaženke) a aktívami držanými v tradičnom finančnom svete postavenom na sieti sprostredkovateľov, ktorí sa zo dňa na deň môžu rozhodnúť, že ste zlý.
Ak chceme pochopiť prečo sú peniaze len sieťou imaginárnych protistojných pôžičiek, mali by sme začať vysvetlením toho, čo znamená odpojenie ruských bánk od SWIFT-u.
Áno, aj na koni
Keď si predstavíte, ako funguje medzinárodné bankovníctvo, možno sa vám vyjaví nejaký obrovský mechanizmus, ktorý hýbe peniazmi po celom svete. Ale tak to nie je. S peniazmi v skutočnosti nikdy nikto nehýbe – teda až na (z pohľadu globálnych financií) mikroskopické výbery hotovosti z bankomatov a podobne.
Banky po celom svete majú medzi sebou bankové účty, na ktorých si raz za čas vyrovnávajú platby a príjmy vo veľkých objemoch. Takže keď pošlete niekomu v USA 100 dolárov z vašej nemeckej banky, žiadne peniaze sa v skutočnosti nikam nepohnú. Namiesto toho sa nemecká banka dohodne s americkou, že má na jej účte o 100 dolárov menej (pretože sa vášmu príjemcovi v USA pripísali na účet).
Takto funguje bankovníctvo už po stáročia a tento mechanizmus vyrovnávania platieb dokáže vykonávať pomocou internetu, telegrafu či posla na koni. Je to jedno.
Čo je SWIFT?
SWIFT (Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication) je len niečo ako textová služba, ktorú banky používajú na to, aby vedeli, o koľko viac majú alebo o koľko viac dlžia protistojnej banke, keď niekto pošle medzinárodnú platbu.
Každá banka má jedinečný SWIFT (alebo BIC – bankový identifikačný kód), takže pri posielaní peňazí sa systém nemôže pomýliť. A len aby sme to povedali ešte raz a úplne jasne: SWIFT nepresúva peniaze. S peniazmi SWIFT nič nerobí, peniaze prostredníctvom neho necestujú. Rovnako, ako by necestovali prostredníctvom listu, ktorý by jedna banka zaslala druhej, aby vedela, že na jej účte je viac alebo menej peňazí.
Správy SWIFT majú formát MT 103 (MT znamená typ správy), ktorý priradí všetkým potrebným informáciám pre transfer kód, ktorý potom systémy prijímajúcej banky vedia prečítať a vykonať na ich základe zmenu na účtoch. Tie kódy sú vždy rovnaké, všade na svete. To je hodnota SWIFT-u.
Pred založením SWIFT-u v 70. rokoch fungovali medzinárodné bankové prevody tak, že ľudia posielali z banky správy pomocou telexu. Zamestnanci prijímajúcej banky museli tieto správy prečítať a pochopiť, čo druhá strana chcela, čo, samozrejme, viedlo k chybám a nezrovnalostiam.
Čo znamená odpojenie ruských bánk od SWIFT?
Odpojenie ruských bánk zo SWIFT-u znamená, že finančné transakcie s niektorými ruskými spoločnosťami, jednotlivcami (oligarchami) a inštitúciami sa síce zo dňa na deň stali enormne otravnou činnosťou, avšak stále sú možné.
Banky na oboch stranách majú aj naďalej medzi sebou účty a môžu si vymieňať informácie, ako je to vysvetlené vyššie. Avšak musia na to použiť nejakú primitívnu metódu z dôb pred SWIFT-om.
Podobne ako v prípade sociálnej siete alebo blockchainu, hodnota SWIFT-u narastá s množstvom bánk, ktoré sa na neho spoliehajú a ktoré ho používajú.
Odstránenie Ruska zo SWIFT-u je priamym príkladom toho, ako „potrubie“, na ktorom funguje tradičný finančný svet, absolútne nie je neutrálne a akékoľvek tvrdenie opaku je bludom, ktorého obeťou sa stal aj samotný SWIFT, keďže používa slovo „neutralita“ vlastnom opise toho, ako funguje.
A keď už hovoríme o neutralite, tak ďalšie opatrenie, ktoré spočíva v zákaze transakcií s ruskou centrálnou bankou, je priamym útokom na stovky rokov medzinárodne uznávaný predpoklad, že všetky centrálne banky sú neutrálne a nezávislé od svojich vlád.
Prečo je táto sankcia pre Rusko ničivá?
Aby sme mohli pochopiť, prečo je táto sankcia spomedzi všetkých ostatných pre Rusko najničivejšia, musíme vysvetliť, akú funkciu vykonáva ruská centrálna banka.
Ruská centrálna banka si nazhromaždila stovky miliárd dolárov, eur a iných mien do rezerv, aby mohla v prípade, že rubeľ začne príliš kolísať, intervenovať na devízovom trhu (teda predávať alebo kupovať rubeľ v obrovských množstvách) a udržať tak rubeľ na určitej stabilnej úrovni.
Samozrejme, že (v súlade s tým, čo sme vysvetlili vyššie) ruská centrálna banka drží tieto rezervy v zahraničí na účtoch zahraničných bánk. Keď sa rubeľ prepadol a banka ruska ho chcela podržať, potrebovala svoje rezervy držané v cudzích menách predávať, aby za ne mohla nakupovať rubeľ. To však zrazu a v momente, keď to bolo najviac potrebné, nemohla. Západné finančné inštitúcie mali totiž zákaz s ňou vykonávať transakcie.
Prepad rubľu bol masívny a dopad na ruské hospodárstvo je a bude kritický.
Zostáva len zlato
To jediné, čo ruskej centrálnej banke zostalo, je rezerva fyzického zlata v hodnote 132 miliárd dolárov, ktorá je držaná priamo v Rusku (opäť, sankcie proti Rusku všetkým objasnili, aké je dôležité mať aktíva vo vlastnej úschove). Tá však Rusku veľmi nepomôže, keďže (ako vysvetľuje tento príspevok na Twitteri) je prakticky absolútne nemožné, aby Rusko predalo čo i len 5 – 10 % tejto masívnej rezervy zlata behom, povedzme, jedného mesiaca.
Trh s fyzickým zlatom je malý. (V zásade, ak hovoríme o veľkých množstvách zlata, nakupujú ho len centrálne banky iných krajín.) Povedané jednoducho, nebolo by dostatok kupcov a trhy by sa zatvorili.
Jednou z možností, ktoré Putinovi zostali je, že by si začal od iných krajín požičiavať a dávať svoje zlato ako istinu. Je však nepravdepodobné, že sa nájde veľa krajín (takých, ktoré ho nepokladajú za nepriateľa) s dostatočne hlbokými vreckami.
Keď sa v Európe naposledy viedla veľká vojna, medzinárodný finančný systém ešte do istej miery spočíval v presunoch ton zlata medzi krajinami. Odvtedy sme však prešli desaťročiami financializácie a sekuritizácie. Hodnota sa pretransformovala na komplexné finančné produkty, ktoré síce vlastníte, ale v skutočnosti ich nevlastníte – ak sa vaše protistrany dohodnú, že ste zlí.
Ako si vziať ruskú jachtu
Napriek snahe vyhnúť sa v tomto článku politike, dnes vyzerá byť jasné, že v tejto vojne je Putin jednoducho zlý. Avšak finančné zbrane, ktoré na neho Západ namieril, sú slabé nástroje a trpieť budú opäť len ľudia.
Kongres uvažuje o možnosti, že povolí ľuďom zhabať jachty ruských oligarchov, či správy o skutočne zabavených jachtách
Aj keď správy o tom, ako Kongres uvažuje o možnosti, že povolí ľuďom zhabať jachty ruských oligarchov, či správy o skutočne zabavených jachtách, sú veľmi zábavné, ozajstné bohatstvo oligarchov je chránené komplexnými právnymi štruktúrami. Sú rozložené na mnoho firiem v mnohých jurisdikciách. A bude si vyžadovať veľa času a práce, kým sa k nim úrady dostanú, ak vôbec, keďže jedna vec je istá: Západ rešpektuje zákony.
Digitálna doba
Žijeme v dobe, v ktorej sme všetko, čo má hodnotu, pretransformovali na zmluvy. A nakoniec kvôli efektívnosti na digitálne nuly a jednotky (keďže obchodovanie s číslami na obrazovke je neporovnateľne jednoduchšie, než presúvanie napr. zlatých tehličiek). Tento efektívny digitálny systém nás však núti spoliehať sa na obrovské množstvo sprostredkovateľov a na „poctivosť“ našich protistrán.
V tomto ohľade je blockchain (a tu máme na mysli predovšetkým bitcoin, ako prvú a zároveň jedinú skutočne decentralizovanú kryptomenu) naozaj nespochybniteľným vynálezom.
Bitcoin kombinuje efektivitu digitálneho prenosu s dostatočnou mierou decentralizácie. Takže žiadna protistrana nemôže ovplyvniť jeho presun alebo to, kto ho vlastní.
Akú úlohu zohráva bitcoin
Bitcoin je nadradenou formou finančnej rezervy. A zároveň by v budúcnosti dokázal lepšie vykonávať funkciu „potrubia“, na ktorom stojí a funguje finančný systém.
Povedané inak, bitcoin nahrádza tisíce excelovských tabuliek udržiavaných a porovnávaných mnohými finančnými sprostredkovateľmi a protistranami za jednu excelovskú tabuľku, ktorá je jedinou verziou pravdy (detailnejší článok na túto tému si môžete prečítať tu).
Z tohto dôvodu by rapídna adopcia a akceptácia bitcoinu ako rezervy mala aj naďalej pokračovať. Teraz viac ako kedykoľvek predtým dáva zmysel alokovať aspoň malý zlomok portfólia do bitcoinu. Avšak treba to robiť v malých prírastkoch a počas dlhého časového obdobia. Volatilita bitcoinu je totiž aj naďalej veľmi vysoká.
George Salapa pôsobí ako investičný poradca, je spoluzakladateľom bitcoinového sporenia Finstora., v minulosti pracoval v konzultingu v Spojenom kráľovstve a vo Viedni. Jeho články sa v minulosti objavili v americkom Forbese, Venturebeat, World Economic Forum a Worth a jeho blog môžete čítať tu.
