Invázia na Ukrajine: Kremeľ v stredu 16. marca uviedol, že v rámci mierových rokovaní s Ukrajinou diskutujú aj o otázke prípadnej ukrajinskej neutrality. Tá by mohla byť podobná statusu Rakúska či Švédska. Ukrajinský prezident vyhlásil, že rokovania s Ruskom už pôsobia realistickejšie. Americký Senát zároveň oficiálne označil ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnového zločinca.
Aktualizované 16. marca 13.00 hod. o vyjadrenie Ukrajiny k neutralite (na konci článku).
Podľa vedúceho ruskej vyjednávacej delegácie Vladimira Medinského Ukrajina navrhuje neutralitu na spôsob Rakúska či Švédska, no chce pritom mať vlastnú armádu a námorníctvo. Dodal, že prioritnou otázkou je status Krymu, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, a tiež donbaských republík, ktorým síce Rusko priznalo nezávislosť, Ukrajina ich však naďalej považuje za svoje územia.
„Rokovania nie sú z pochopiteľných dôvodov jednoduché. Existuje však šanca na kompromis,“ vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pre ruskú televíziu RBC.
Dodal, že hlavnými témami sú aktuálne bezpečnosť obyvateľov na východe Ukrajiny, demilitarizácia krajiny a ochrana rusky hovoriaceho ukrajinského obyvateľstva.
Ukrajina sa o prebiehajúcich mierových rokovaniach vyjadrila opatrne, no tiež v pozitívnom svetle. Je ochotná vyjednávať, no v žiadnom prípade sa nechce podrobiť ultimátam ruskej strany.
Mierové rokovania sú už realistickejšie
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj taktiež v stredu vyhlásil, že mierové rokovania s Ruskom pôsobia už realistickejšie, avšak na vzájomnú dohodu treba ešte viac času.
„Stretnutia pokračujú a bol som informovaný, že pozície počas rokovaní už znejú realistickejšie. Ešte je však treba viacej času na to, aby sa prijali rozhodnutia, ktoré budú v záujme Ukrajiny,“ uviedol Zelenskyj v stredajšom videu pred ďalším kolom rokovaní.
Zelenskyj predtým naznačil prípadný kompromis, že Ukrajina je pripravená prijať bezpečnostné záruky Západu, ktoré nezahŕňajú požiadavku členstva v Severoatlantickej aliancii.
Moskva totiž považuje členstvo Ukrajiny v organizácii NATO za hrozbu a trvá na tom, že Ukrajina nebude do tohto vojenského zoskupenia nikdy prijatá.
Moskva údajne zmiernila postoj
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v utorok oznámil, že mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom, ktoré sa uplynulé dva dni odohrávali virtuálne, budú pokračovať aj v stredu. Poznamenal však, že medzi oboma stranami jestvujú „zásadné rozpory“, no napriek tomu podľa neho existuje priestor na kompromisy.
Zástupca vedúceho kancelárie prezidenta Ukrajiny Ihor Žovkva pre agentúru AP zase uviedol, že Rusko v rozhovoroch o možnom urovnaní konfliktu „zmiernilo svoj postoj“. Rokovania medzi ruskými a ukrajinskými predstaviteľmi boli podľa neho „konštruktívnejšie“.
Moskva údajne od Kyjeva prestala žiadať, aby sa Ukrajina vzdala.
V dôsledku „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Moskva nazýva ofenzívu na Ukrajine, utiekli z Ukrajiny už tri milióny ľudí. Reuters konštatuje, že Rusku sa dosiaľ nepodarilo získať ani jedno z desiatich najväčších miest Ukrajiny.
Ukrajinskí predstavitelia tiež vyjadrili nádej, že vojna by sa mohla skončiť, skôr než sa očakávalo, a to prípadne už do mája.
USA označili Putina za vojnového zločinca
Americký Senát v utorok jednomyseľne prijal rezolúciu, ktorou označil ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnového zločinca. Podľa správy agentúry Reuters ide o vzácny prejav jednoty v americkom Kongrese, kde vládne hlboký rozkol.
Rezolúcia, ktorú predstavil republikánsky senátor Lindsey Graham a podporili ju senátori z oboch politických táborov, nabáda Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu i ďalšie štáty na vyšetrovanie ruskej armády pre vojnové zločiny počas invázie na Ukrajine.
„My všetci sme sa v tejto komore spojili, demokrati a republikáni, aby sme povedali, že Vladimir Putin nemôže ujsť pred zodpovednosťou za zločiny spáchané na ukrajinskom ľude,“ uviedol v prejave pred hlasovaním líder demokratickej väčšiny v Senáte Chuck Schumer.
Rusko svoje kroky na Ukrajine nazýva „špeciálnou vojenskou operáciou“ zameranou na „demilitarizáciu“ a „denacifikáciu“ Ukrajiny, pripomína Reuters.
Putin tiež Ukrajinu označil za americkú kolóniu s bábkovým režimom, pričom vyhlásil, že nemá žiadnu tradíciou nezávislej štátnosti.
Moskve sa doposiaľ nepodarilo obsadiť žiadne z desiatich najväčších miest na Ukrajine po vojenskej invázii, ktorá sa začala 24. februára. Ide o najrozsiahlejší útok na európsky štát od roku 1945, píše Reuters.
Neutralita Ukrajiny
Ukrajina nebude neutrálna po vzore Rakúska či Švédska, vyhlásil v stredu poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak s tým, že mierové rokovania s Moskvou by mali byť zamerané na „bezpečnostné záruky“. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP.
Podoľak, vedúci vyjednávač ukrajinskej strany, tak reagoval na vyjadrenie z Kremľa, že neutralita Ukrajiny po vzore Rakúska a Švédska je predmetom diskusií.
„Toto je možnosť, o ktorej sa teraz diskutuje a ktorú možno považovať za kompromis,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého cituje denník The Guardian.
„O neutrálnom štatúte momentálne prebiehajú vážne diskusie,“ zdôraznil Peskov s tým, že súčasťou rozhovorov sú, „samozrejme, (aj) bezpečnostné záruky.“
„Ukrajina je teraz v priamom vojnovom konflikte s Ruskom. V dôsledku toho môže byť model len ‚ukrajinský‘ a postavený na právne overených bezpečnostných zárukách,“ reagoval Podoľak.
Informuje o tom TASR na základe správy agentúry Reuters.
