Psychológ Martin Miler poskytuje už niekoľko rokov okrem klasického individuálneho poradenstva aj terapie počas chôdze či koučing pri chôdzi. So svojimi klientmi sa prechádza okolo mestského jazera Kuchajda a hovorí, že ľudia, ktorí s tým začnú, si to žiadajú opakovane.
V novej epizóde podcastu Nevyhorení hovoríme s terapeutom o filozofii chôdze, o tom, ako prebieha takáto terapia, či ako nám tento typ pohybu dokáže pomôcť a prečo je skvelým únikom zo sveta zameraného na výkon.
Sila chôdze
Už v starovekom Grécku v štvrtom storočí pred Kristom sa Aristoteles a neskôr jeho žiak Theofrastos z Eresu rozhodli pri filozofovaní rozpohybovať. Využili človeku najprirodzenejší pohyb – chôdzu. A tak vznikla peripatetická škola filozofie.
Táto myšlienka nadchla aj psychológa Martina Milera v čase, keď bol v psychoterapeutickom výcviku. „Po rokoch som si o tom začal viac študovať a zistil som, že to je veľký fenomén,“ hovorí Miler.
Zaujalo ho, ako k chôdzi pristupovali mnohí filozofi, myslitelia aj veľké mozgy súčasnosti. Ako príklad uvádza psychológa a nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Daniela Kahnemana, ktorý deklaruje, že na najlepšie nápady a riešenia prišiel počas rozhovorov na prechádzkach so svojím kolegom Amosom Taverskym.
Friedrich Nietzsche, veľký zástanca chôdze, zase napísal, že ľudia by mali sedieť tak málo, ako je len možné. Podľa neho netreba veriť žiadnej myšlienke, ktorá sa nezrodila na otvorenom priestranstve a pri slobodnom pohybe.
Aj Steve Jobs často využíval chôdzu, aby si vyčistil hlavu a dosiahol takzvaný „aha“ moment. Známe sú jeho brainstormingy na prechádzkach so zamestnancami, počas ktorých diskutovali o nových produktoch Apple. Tak sa zrodili porady počas chôdze.
„Povedal som si, že to by stálo za to vyskúšať aj takúto terapiu. Dal som ju do ponuky na prelome rokov 2015/2016 a stále si to nachádza záujemcov,“ dodáva.
Únik zo sveta výkonu
S rýchlosťou nášho života sa nám môže zdať, akoby rýchlejšie plynul aj čas. Filozof Frederic Gros píše, že keď sa pohybujeme rýchlo, prestávame vnímať svet okolo seba a možno niekam dorazíme skôr, ale aj čas plynie rýchlejšie.
„Len to samotné rýchle tempo pridáva často množstvo ťažkostí do nášho prežívania. A hoci nevieme ovplyvniť fyzikálny čas, môžeme ovplyvniť naše prežívanie času. V tom nám môže pomôcť práve chôdza,“ dodáva Miler.
Tá je aj podľa viacerých filozofov prepojená s celkovým spomaľovaním a zjednodušením života. A na rozdiel od iných typov športov v sebe väčšinou nenesie výkonnostný rozmer, napríklad meranie času, pretekanie, porovnávanie sa a podobne. „Chôdza môže byť akýmsi únikom od sveta výkonu, v ktorom žijeme,“ vraví psychológ.
Terapia počas chôdze
Psychológ Miler sa s klientmi prechádza okolo bratislavského jazera Kuchajda a hovorí, že ľudia, ktorí s tým začnú, si to žiadajú opakovane. „Často sa dynamika problému, ktorý človek rieši, výrazne odzrkadľuje aj na jeho chôdzi, napríklad veľmi zrýchli, spomalí, alebo dokonca zastaví. Aj na tom sa dá pozorovať, ako veľmi je naša psychika prepojená s motorikou,“ vysvetľuje psychológ.
Počas chôdze je tiež človek v oveľa väčšom kontakte so svojím telom, čo nám dnes chýba. „Často sa mi aj počas klasickej terapie stáva, že keď sú niektoré veci pre klienta až priveľmi búrlivé, potrebuje sa napríklad postaviť, alebo prejsť po pracovni,“ opisuje.
Tie veci sa síce samotnou chôdzou nestratia, ale pohybom sa dokážeme zbavovať stresu a prebytočnej emocionálnej energie,“ hovorí Miler a dodáva, že niektoré emócie je vhodné dať do pohybu. Napríklad taký hnev.
Práve s ním sa spája aj tradícia Inuitov, ktorých poznáme ako Eskimákov. Ak sa u nich niekto nahnevá tak, že sa prestane kontrolovať, vyberie sa na cestu a kráča, kým sa hnev neprejde. Tam, kde sa upokojí, zapichne tyč, aby všetci videli, aký veľký bol jeho hnev. Potom sa otočí a vráti sa späť do svojej komunity.
Vplyv na pamäť aj lepšie riešenie problémov
Takmer každý sa niekedy cíti, že prešľapuje na mieste a potrebuje novú energiu. Z takéhoto „zacyklenia“ nás môže vytrhnúť práve prechádzka.
Okrem jej významného vplyvu na mentálne zdravie (znižovanie stresu, elimináciu úzkostných stavov ši upokojenie časti mozgu, ktorá je zodpovedná za negatívne myšlienky), má veľký vplyv aj na našu pamäť či pozornosť. Počas chôdze dokonca i lepšie premýšľame, čo spôsobuje tzv. bilaterálna stimulácia.
Ide o to, že počas chôdze striedame pravú a ľavú nohu, čím stimulujeme obe časti mozgu. Predpokladá sa, že ak spracovávame informácie a zároveň bilaterálne stimulujeme mozog, maximalizujeme svoju kapacitu spracovania. Teda myslenie a riešenie problémov je efektívnejšie, keď kráčame.
„Netreba od toho očakávať zázraky, napríklad, že človek s traumou sa párkrát poprechádza a je vyliečený, ale môže to byť preňho dobrá pomôcka. V rámci chôdze dokáže do istej miery spracovávať aj ťaživé zážitky,“ dodáva Miler.
Odpútanie vs spracovávanie
Podľa psychológa je viacero možností, ako pristupovať k chôdzi ako pomocníkovi – môže byť užitočná nielen na odpútanie od myšlienok, ale aj ich spracovávanie.
Prvá z možností je spojená s relaxáciou, či akýmsi druhom meditácie. „Napríklad sa idem prejsť do prírody a rozhodnem sa naozaj vnímať len okolie. Sústredím sa na obrazy, vône a snažím sa byť ‚tu a teraz‘. V takejto chvíli vypínam myšlienkový okruh v hlave, ktorý nikam nevedie. Ide o takzvané odpútanie sa od toho, čo ma ťaží,“ vysvetľuje Miler.
Ak však chcem problém spracovávať a snažím sa o nájdenie nejakého východiska, vtedy je podľa terapeuta najlepšie prizvať si spoločníka, napríklad priateľa, a počas chôdze o tom hovoriť. „Keď už je človek vytrénovaný, tak to dokáže robiť aj sám. No musí byť schopný rozdeliť si to na viacero častí a pozrieť sa na ne izolovane,“ dodáva psychológ.
Rozhovor so psychológom Martinom Milerom si môžete vypočuť v novom diele podcastovej série Nevyhorení.
Vašu spätnú väzbu na podcast, odkazy alebo tipy na témy či hostí môžete posielať na zuzana.matuscakova.forbes.sk.
O podcaste Nevyhorení
Duševné zdravie, well-being, osobný rozvoj či zdravé pracovné prostredie. To sú oblasti, ktorým sa venuje prvá podcastová séria magazínu Forbes a úspešného projektu Nevyhorení. Pri každej časti nájdete aj dodatočné zdroje k téme či tipy na zaujímavé čítanie, pozeranie a počúvanie od autorky aj odborníkov, ktoré budeme posielať tiež formou nášho newslettera Nevyhorení.
Ak chcete dostávať tieto informácie a zostať s nami v kontakte, môžete sa prihlásiť na odber tu.
Podcast Nevyhorení vám prinášame každý druhý utorok na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Ďakujeme partnerovi podcastu TITANS freelancers.
