Hneď dvoch nečakaných hrdinov mal hokejový turnaj na pekinskej olympiáde: okrem najlepšieho strelca turnaja Juraja Slafkovského aj najlepšieho brankára Patrika Rybára. Slovenský reprezentačný gólman je členom rebríčka Forbes 30 pod 30 za rok 2022.
Celý rebríček 30 pod 30 nájdete tu.
Ktoré slovenské športové rodiny majú doma v dvoch generáciách tri medaily? Rybárovci.
A ešte? Kto takú rodinu pozná, nech sa prihlási.
Bondrovcom sa to (zatiaľ) nepodarilo. Šťastným, iba ak zarátame Paulove medaily s tímom USA. Hossovci majú medaily dve: Marcel z roku 2012 a František ako tréner z roku 2003.
Patrik Rybár dokázal rodinný hetrik skompletizovať necelých devätnásť rokov potom, čo jeho otec Pavol získal svoju druhú medailu, bronz z roku 2003. Predtým bol aj pri prvej slovenskej hokejovej medaile, striebre z Petrohradu 2000.
K cenným kovom sa otec a syn dostali opačnou cestou: kým Pavol uvoľnil v Petrohrade miesto v bránke Jánovi Lašákovi (a v Ostrave 2003 odchytal iba jeden zápas), Patrik nastúpil do pekinského tímu ako trojka. Keď mu však tréneri v priebehu turnaja dali šancu, už ju nepustil.
Zázračný olympijský turnaj
Napokon odchytal takmer 350 minút, teda päť celých zápasov a jedno predĺženie, plus na úvod 40 minút, keď v základnej skupine nastúpil proti Švédom až po prvej tretine za stavu 0:3.
Patrik Rybár na tréningu slovenskej reprezentácie pred majstrovstvami sveta v Košiciach 2019. FOTO: TASR
Výsledky? Pripomeňme si: najprv štatistická „výhra“ 1:0, keďže z prehry 1:4 so Švédskom chytal iba za stavu 0:3 a 0:4. Ani ten posledný gól nedostal, padol totiž do prázdnej bránky, keď ho tréneri pred koncom odvolali.
Potom výhra 5:2 nad Lotyšskom a v osemfinále shutout proti Nemecku (4:0). Výhra po nájazdoch proti USA (3:2), prehra 0:2 s Fínskom v semifinále, keď dostal len jeden gól, druhý opäť padol do prázdnej bránky.
A na záver ďalší shutout, 4:0 proti Švédom v zápase o bronz.
Štatistiky? Extrémne dobré. Nevídaných 0,86 gólu na zápas, 141 úspešných zákrokov, teda úspešnosť 96,6 percenta. K tomu ešte štyri vychytané nájazdy Američanov z piatich (jeden hráč USA netrafil). Ocenenie pre najlepšieho brankára turnaja.
Žiadne emócie
„Je to divné, ale je to tak. Zatiaľ nemám žiadne emócie,“ hovoril v mixzóne po zisku medaily. „Ja sa väčšinou neviem tešiť z ničoho, teda samozrejme sa teším, len to neukazujem,“ dodal.
„Oslavujeme trochu decentne,“ reagoval otec Pavol. „Strašne ťažko sa mi hodnotí synov výkon. Myslím, že chytal veľmi dobre a v každom zápase dával tímu nádej na výhru.“
Zľava Juraj Slafkovský, Samuel Kňažko a Patrik Rybár s bronzovými medailami z Pekingu. Foto: TASR
Svoj najväčší úspech v kariére dosiahol Patrik Rybár, rovnako ako otec, vo veku 28 rokov. Spája ich aj Skalica, kde hokejovo obaja vyrastali. Na Slovane, ktorého legendou sa stal otec, odchytal Patrik iba jeden zápas.
Za reprezentáciu chytal prvý raz s tímom do 18 rokov v roku 2011, do prvej ligy sa po prvý raz dostal ako 20-ročný v Piešťanoch. Tam chytal dve sezóny, v rokoch 2014 až 2016. V tej druhej sa stal brankárom s najlepšími štatistikami v lige.
Duo otec a syn
Potom sa posunul do kvalitnejšej ligy, ďalšie dve sezóny strávil v Hradci Králové. Hneď v prvej (2016-17) pomohol tímu k bronzu v českej lige. „Je to zaujímavé,“ hovoril pre české médiá o tom, ako sa žije synovi známeho brankára.
„Ľudia nás porovnávajú, možno sa na mňa inak pozerajú. Má to kladné i záporné stránky, ale ja to beriem hlavne ako výhodu. Otec stojí pri mne, sleduje ma, dokáže mi vždy pomôcť, poradiť a ukázať mi chyby, ktoré som urobil.“
Platí to dodnes – aj počas olympijského turnaja preberali s otcom niektoré technické detaily práce brankára v zápase.
Svedomitosť pomáha
„Myslím si, že v pracovnom aj súkromnom živote mi pomáha zodpovedný prístup a sústredenie sa na seba. Či ide o bežný ligový zápas, zápas v play-off alebo reprezentačný, pripravujem sa rovnako svedomito,“ odpovedal na otázku Forbesu, ako sa pripravuje na svoju prácu.
Zameriava sa na svoj výkon. „Aj keď nie sú okolnosti priaznivé, snažím sa od toho abstrahovať, ísť si za svojím cieľom a nevnímať vonkajšie vplyvy, ktoré sú aj tak mimo môj dosah,“ hovorí Patrik Rybár.
Vďaka dobrým výkonom z domácich líg prepracoval na post tretieho brankára seniorskej reprezentácie na majstrovstvách sveta v roku 2017 a na olympiáde v roku 2018.
Na vrcholnom turnaji napokon za Slovensko debutoval v roku 2018, teda už ako brankárska dvojka na majstrovstvách sveta. Na šampionáte opäť chytal aj v roku 2019.
Patrik Rybár po olympijskom zápase s Fínskom. Foto: TASR
USA-Fínsko-Bielorusko
V tom druhom prípade už mal za sebou sezónu v zámorí, v drese Grand Rapids Griffins, farmárskeho tímu Detroitu. Kontrakt s legendárnym klubom NHL podpísal ako 24-ročný nedraftovaný voľný hráč v lete 2018.
Do prvého tímu Detroitu sa však za rok neprebil a hoci mu Red Wings ponúkli predĺženie zmluvy, rozhodol sa radšej vrátiť do špičkovej európskej ligy.
V kariére pokračoval v poprednom tíme fínskej ligy Kärpät Oulu, kde odchytal dve pandemické sezóny. Počas prvej ho o play-off pripravila prvá vlna covidu: keď sezónu ukončili, bol Kärpät na prvom mieste tabuľky.
V druhej vypadol tím vo štvrťfinále play-off a Rybár v lete podpísal kontrakt s klubom KHL Dynamo Minsk.
A možno opäť USA?
Parádny olympijský turnaj oživil aj záujem zo strany zámoria, ako napísal tradične dobre informovaný kanadský portál Hockey News. „Po neuveriteľnom turnaji so Slovenskom si zaslúži druhú šancu (zabojovať) o miesto v NHL,“ napísali Hockey News.
Pripomenuli tiež, že ako 28-ročný má Rybár desať rokov skúseností s hokejom „a nie je to nejaký mladý talent, ktorý potrebujete najprv vychovávať.“
Čo to vlastne znamená príprava špičkového brankára? „Tvrdé tréningy na suchu, na ľade s tímom, samostatne s trénerom brankárov, tréningy postrehu, videoprípravy, ale, samozrejme, aj oddych a regenerácia,“ približuje Patrik Rybár pre Forbes.
„Môj život však nie je iba o hokeji. Rád čítam, vzdelávam sa, dokončujem si druhý stupeň vysokej školy, snažím sa mať všeobecný prehľad,“ zdôrazňuje.
Príklad, ako sa okľukou dostať do NHL
Príkladom, ako sa do NHL môže dostať aj zrelý brankár, pokračuje Hockey News, by mohol byť český gólman Pavel Francouz. Ten sa po vydarenom olympijskom turnaji v Soči 2014 dostal po ďalšom dobrom roku na farme ako náhradný brankár do NHL. Nemenovaný skaut dokonca pre Hockey News dodal, že verí, že Rybár bude náhradným brankárom v NHL.
„Mojím aktuálnym cieľom je kvalitne sa pripraviť fyzicky aj silovo na ďalšiu sezónu,“ povedal pre Forbes po skončení play-off v KHL. „Hra sa neustále zrýchľuje, čo mi dáva menej priestoru reagovať. Dlhodobým cieľom je stále posúvať svoje limity, vždy byť pre svoj tím oporou a podávať stabilné výkony počas celej sezóny.“
Začiatky Patrika Rybára v roku 2015 v slovenskej lige v drese Piešťan. FOTO: TASR
Budúcnosť: otvorená
Na druhej strane, konkurencia na letnom globálnom trhu s kvalitnými hokejistami bude tento rok vysoká, keďže z Ruska odchádza pre vojnu na Ukrajine veľká skupina zámorských a západoeurópskych hráčov.
„Aktuálne dianie má rozsiahly vplyv na mnoho sfér nášho života a neobišlo ani svet športu,“ hovorí hokejista pre Forbes. „V posledných štyroch rokoch som preferoval uzatvoriť s klubmi, v ktorých som mal možnosť pôsobiť, ročný kontrakt. Začiatkom roka preto vždy prebiehali s agentom diskusie týkajúce sa môjho budúcoročného angažmánu a tento rok to nebolo inak.“
Zvažovali viacero možností, vrátane KHL, nakoľko, ako hovorí, „patrí k najlepším ligám na svete“. „Finálne rozhodnutie však závisí od viacerých kritérií a tento rok ich je o niečo viac ako obyčajne.“
Športová kariéra Patrika Rybára je príbehom o vytrvalosti. V najlepšom hokejovom veku, 28 rokov, je opäť raz voľným hráčom. Jeho individuálna budúcnosť je opäť otvorená, s národným tímom však už dnes dosiahol viac, ako mohol ktokoľvek čakať.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
