„Systém na integráciu cudzincov na Slovensku neexistuje. Dlhé roky sme ho z politických vykalkulovaných dôvodov odmietali a teraz sa nám to vracia,“ hovorí Lukáš Osvald, odborník na globálne vzdelávanie z neziskovej organizácie Človek v ohrození.
„Možno to znie paradoxne, no Slovensko migráciu potrebuje a kvalita života u nás sa vďaka nej môže aj zlepšiť. Ak sa nám úspešne podarí zapojiť ľudí z Ukrajiny do nášho spoločenského a ekonomického života, môžeme tým vyriešiť viaceré problémy,“ dodáva Osvald.
V rozhovore sa dočítate:
- Aký je rozdiel medzi utečencami a migrantami?
- Ovplyvní utečenecká kríza náš bežný život?
- Ako u nás vyzerá proces integrácie utečencov z Ukrajiny?
- Na čo majú po príchode na Slovensko nárok?
- Čo robiť, aby sa podpora vojnových utečencov nezmenila na odpor spoločnosti?
Počas utečeneckej krízy v roku 2016 nebolo Slovensko pre väčšinu migrantov cieľovou krajinou. Ako je to pri vojne na Ukrajine?
V tom období na to utečenci mali niekoľko dôvodov. Najdôležitejším bola nepriateľská rétorika vládnych predstaviteľov, ale zavážili aj zložite azylové procesy. Chýbal aj systém podpory a integrácie pre ľudí z cudziny. Jednoducho sa im neoplatilo ísť na Slovensko, pretože v porovnaní s inými krajinami tu mali horšie vyhliadky na dôstojný život. Zároveň migračné trasy len okrajovo zasahovali naše územie.
Pri utečencoch, ktorí utekajú z Ukrajiny, je to úplne inak. Už v prvý mesiac prešlo našimi hranicami 250-tisíc ľudí , pričom približne 50-tisíc sa rozhodlo požiadať o dočasné útočisko. Znamená to, že väčšina ľudí odišla ďalej na západ a len malá časť zostala tu. Aj napriek tomu, je to pre nás veľká výzva. V modernej histórii sme podobnú situáciu doteraz nezažili.
Utečenec nie je migrant
Zo Slovenska sa teda stáva „migračný hotspot“. Ako to ovplyvní náš bežný život?
Možno to znie paradoxne, no Slovensko migráciu potrebuje a kvalita života u nás sa vďaka nej môže aj zlepšiť. Ak sa nám úspešne podarí zapojiť ľudí z Ukrajiny do nášho spoločenského a ekonomického života, môžeme tým vyriešiť problémy s nedostatkom pracovnej sily, zvýšiť našu ekonomickú produktivitu a priniesť nové talenty.
Je to však beh na dlhé trate, ktorí si vyžaduje naše veľké úsilie. Na Slovensku stále chýba systém podpory integrácie cudzincov.
Najmä počas spomínanej krízy sa pre vojnových utečencov začal často používať pojem „migranti“. Odborne to ale nie je synonymum. Aký je v tom rozdiel?
Slovo migrant v skutočnosti nemá žiadnu oporu v našej legislatíve. Je to zjednodušujúce pomenovanie človeka, ktorý migruje z rôznych dôvodov. To znamená, že sa dlhodobo alebo krátkodobo rozhodne žiť mimo svojho trvalého bydliska.
Často sa používajú ešte slová ako emigrant, pre človeka, ktorý opustil krajinu a imigrant, pre človeka ktorý prichádza do krajiny. Tieto dve slová vnímajú ako dôležitú perspektívu odchodu a príchodu.
Ktoré termíny sú teda správne aj z hľadiska legislatívy?
Cudzinec, utečenec a azylant. Tie nájdeme aj v medzinárodných dohodách. V kontexte ruskej invázie na Ukrajinu sa rozprávame o utečencoch, ktorých právna ochrana je založená na Dohovore o právnom postavení utečencov OSN z roku 1951 a následných doplneniach.
Kľúčovou legislatívnou úpravou je však aktuálne poskytovanie dočasného útočiska pre ľudí, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine. To je len dočasné riešenie, pretože jeho platnosť je obmedzená do konca roka 2022 pre Slovensko, lepšie povedané tri roky pre EÚ.
Potrebujú utečenci pas?
Pred pár týždňami bol aj u nás obrovský záujem o vybavenie cestovných dokladov. Potrebujú utečenci pas?
Pas je určite užitočný a mnoho vie zjednodušiť. Ak sa bavíme o utečencoch z Ukrajiny, stačí im preukázať svoju totožnosť akýmkoľvek dokladom s fotografiou a rodným listom. Ich cestovný doklad dokonca môže byť aj neplatný.
Ženy, ktoré utekajú pred vojnou, sa boja, kto sa postará o ich deti, keď sa zamestnajú. Foto: Tomáš Halász
No stále k nám utekajú aj ľudia zo Sýrie, Afganistanu, ale napríklad aj z Turecka, Bieloruska alebo Ruska. Tým sa pas určite hodí. No získať ho v niektorých krajinách je takmer nemožné. Títo ľudia sú často perzekvovaní práve mocou, ktorá doklady a potvrdenia vydáva.
Čo utečencov čaká po prekročení našej hranice?
Tí ľudia na naše hranice prichádzajú v hroznom stave. Sú veľmi unavení, traumatizovaní a nevedia, čo ďalej. Mnohí museli na Ukrajine nechať svojich manželov, synov, bratov, rodičov… Na slovensko-ukrajinskej hranici dostanú základné informácie o možnostiach ďalšieho presunu. Môžu sa občerstviť a na chvíľu si oddýchnuť.
Traumy a neistota
A potom?
Potom musia spraviť rozhodnutie, či zostanú na Slovensku, alebo pôjdu ďalej. Mnohí potrebujú viac času na rozmyslenie.
Tí, ktorí sa rozhodnú zostať, sú prevezení do veľkokapacitných centier najmä v Humennom a v Michalovciach. Zároveň mnohých vezú jednotlivci, skupiny a rôzne iniciatívy.
Vo veľkokapacitných zariadeniach môžu požiadať o akýkoľvek typ ochrany, najčastejšie o dočasné útočisko. Vďaka tomu im vzniká nárok aj na sociálnu podporu.
O útočisko nemusia žiadať držitelia biometrického pasu. V takom prípade u nás môžu zostať najviac 90 dní, ale nárok na podporu nemajú. Potom si hľadajú, alebo im je pridelené ubytovanie od súkromných bytov cez hotely až po štátne a inštitucionálne zariadenia. A tu nastáva tá najzložitejšia časť.
Aká?
Z utečencov opadne prvotný šok a začnú sa u nich prejavovať traumy, ktoré cestou prežili. Zároveň sa snažia nestratiť kontakt s blízkymi doma, takže neustále kontrolujú svoje mobily, sledujú, ako sa situácia vyvíja. Okrem toho ich prepadne obrovské vyčerpanie, sú hladní a bezradní. Nevedia, čo bude ďalej.
Nájdem si tu prácu? Akú? Ako dlho tu budem? Kam dám dieťa do škôlky? Ako môžem ísť pracovať, keď tu mám so sebou svoju mamu, o ktorú sa niekto musí starať? Z čoho prežijem najbližšie dni? Kto mi pomôže? Na aký úrad mám ísť, kam mám zavolať?
Kde zoženiem lieky? Budem pokračovať v liečbe? Potrebujem ubytovanie na týždne, mesiace? Alebo sa vrátim o pár dní naspäť? Tých otázok je veľmi veľa a práve tu chýbajú jednotné systémy podpory, ktoré by koordinoval štát.
Zamestnanie a sociálne dávky
Mnohí k nám prídu s jednou taškou vecí a peniazmi na pár dní. Aké sú ich možnosti pri hľadaní práce?
Áno, navyše s peniazmi, ktoré je veľmi ťažké zameniť za eurá. Možnosti hľadania práce sú pre každého iné. Sú profesie v IT sektore alebo nadnárodných firmách, kde sa môžu zamestnať relatívne rýchlo, pretože Slovensko dlhodobo pociťuje nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
Okrem bezprostrednej humanitárnej pomoci musíme podľa odborníka vytvoriť aj komplexný integračný systém. Foto: Tomáš Halász
Pre mnohých ľudí je to však omnoho náročnejšie. Problémy sú s neuznávaním vzdelania a diplomov alebo s rôznymi administratívnymi obmedzeniami, ako je napríklad výpis z registra trestov. To sa už pomaly rieši a postupne v praxi objavujeme aj mnohé ďalšie prekážky.
Ale aj jazyková bariéra alebo starostlivosť o deti a starších, sú výzvou. Väčšinou k nám totiž prichádzajú ženy s deťmi a starší ľudia. Aby ženy mohli ísť pracovať, potrebujú mať najprv istotu, že sa niekto iný postará o ich deti a rodičov.
Nezabúdajme, že títo ľudia čelili traumatickým skúsenostiam, ich rodiny sú často stále vo vojnovom konflikte, v ktorom môžu kedykoľvek zomrieť. Ich domov, sny a plány na budúcnosť sú zničené. Pritom všetkom je veľmi ťažké myslieť na prácu, na budúcnosť.
Už ste spomenuli, že tí, ktorí získajú štatút dočasného útočiska, majú nárok na sociálne dávky. Aké?
Ide o dávky v hmotnej núdzi. Ich výška je 68,80 eura mesačne, ak ide o jednotlivca. Matky s deťmi majú nárok na 130,90 eura na mesiac. Okrem toho môžu požiadať o dotáciu na stravu v škôlke a na základnej škole. Ľudia, ktorí pre zdravotné problémy nemôžu pracovať, a tehotné ženy môžu požiadať aj o ďalšie prídavky, ktorých výška však nepresahuje 70 eur.
Nie je to žiadne terno. Tieto dávky navyše dostávajú až po prvom mesiaci, takže sú pod obrovským tlakom. Aj keď dostanú napríklad ubytovanie, zabezpečiť si základnú výbavu napríklad na varenie alebo pre bábätká je pre nich veľmi náročné. Nemajú prehľad o našich cenách, čo a ako funguje, často nakupujú neefektívne, robia chyby.
Dočasné útočisko nie je azyl
Jedným z negatívnych dôsledkov takýchto kríz sú aj opustené deti, ktoré na hranice prichádzajú bez sprievodu. Ako sa o nich staráme?
To je veľmi dobrá otázka, pretože deti sú veľmi zraniteľné a sú ich už stovky. Práve preto sa o ne starajú štátne inštitúcie, konkrétne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré ich umiestňujú do centier pre deti a rodinu. Tam by malo byť o ne postarané. Mali by mať zabezpečené základné materiálne potreby, psychologickú podporu, ale aj prístup k vzdelaniu.
Na hraniciach niektorí utečenci strávia hodiny. Foto: Peter Vološčuk
Kľúčové je získať kontakt s rodinou, ak to je možné. Deti sa zatiaľ nedávajú bez rozhodnutia súdu do rodín, pretože sa s tým spájajú veľké riziká.
Hovorili sme o štatúte dočasného útočiska, ktorý platí do konca roku 2022. Môžu utečenci sa Slovensku dostať aj azyl?
Slovensko historicky udeľuje smiešne čísla azylu. Za posledných 10 rokov to bolo 357 azylov z 4376 žiadostí. Dlhodobé čísla od vzniku Slovenskej republiky sú okolo 1,5 percenta. Pre ľudí z Ukrajiny je dočasné útočisko lepšia voľba.
Azylový proces trvá dlho, nikdy sa neudeľuje automaticky. Navyše núti utečencov len nudne prežívať, pretože počas neho nemôžu ani pracovať a integrovať sa do spoločnosti.
Silnejšie a rešpektovanejšie Slovensko
Už dnes začínajú rezonovať aj názory, že nie sme taký bohatý štát, aby sme si mohli dovoliť pomáhať ukrajinským utečencom. Ako sa podľa vás bude vyvíjať nálada v spoločnosti?
Tu veľmi záleží, čo myslíme pod pomocou utečencom. Či ide len o pomoc tým, ktorí prechádzajú našim územím ďalej, alebo aj tým, ktorí sa tu rozhodnú zostať týždne, mesiace, roky.
Prechádzajúci potrebujú pomôcť na ceste, pár dní bezpečie a idú ďalej. Tí, ktorí sa tu rozhodnú zostať, potrebujú, samozrejme, omnoho viac podpory – bývanie, prácu, vzdelanie, sociálnej podpory a mnohé ďalšie formy integrácie. Tie na Slovensku nie sú nastavené a pripravené. Dlhé roky sme ich z politických vykalkulovaných dôvodov odmietali a teraz sa nám to vracia.
Na druhej strane, ak to zvládneme, Slovensko z tejto krízy môže vyjsť ekonomicky silnejšie, odolnejšie a rešpektovanejšie. A to najdôležitejšie je, že v tom nie sme sami. Máme veľmi silných partnerov v Európskej únii a ďalších medzinárodných inštitúciách, ktoré nám v tom budú pomáhať, budú nás podporovať. To je úplne kľúčové a dáva nám to šancu to zvládnuť.
Netreba zabúdať ani na problémy našincov
Ako predísť tomu, aby odpor voči utečencom prerástol do takých rozmerov, ako pri kríze v rokoch 2015-2016?
To záleží na každom z nás. Na mediálno-informačnom prostredí, na tom, ako budeme komunikovať. Či budeme dávať priestor politikom, alebo expertom a utečencom. Či budeme zdôrazňovať bezpečnostný a legálny rozmer, alebo ľudský a viac vysvetľovať, zdôrazňovať kontext a dôvody, prečo sa niektoré udalosti dejú.
Musíme zdôrazňovať, že ľudia z Ukrajiny potrebujú našu pomoc, ale taktiež potrebujeme riešiť problémy, ktoré trápia ľudí na Slovensku.
Tieto problémy nezmizli a mnoho ľudí u nás tiež potrebuje podporu, či už to sú ľudia v generačnej chudobe, ľudia na hranici chudoby, matky samoživiteľky, starší ľudia, ľudia so zdravotnými problémami, zle platení zamestnanci a mnohí ďalší. To všetko budeme musieť riešiť paralelne s podporou utečencov.
Zároveň je dôležité strážiť naratívy a vnímanie skutočnosti. Často sa stáva, že fakty a dáta popisujú realitu, ktorá je však pocitovo vnímaná úplne inak. A to ju robí vo svojich dôsledkoch pravdivou.
Pri riešení utečeneckej krízy by sme podľa odborníka nemali zabúdať ani na problémy Slovenska. Inak budú čoraz viac terčom kritiky. Foto: Peter Vološčuk
Pekne to ilustruje aj spomínaná utečenecká kríza. Vtedy sa nás fyzicky netýkala, ale pocitovo sme ju vnímali ako veľmi dôležitú. A aj preto chýbala debata o migrácii, ktorá je pre Slovensko skutočná.
Riziká slabej migračnej politiky
Akú migráciu myslíte?
Predovšetkým emigrácia ľudí zo Slovenska, naša silná migračná skúsenosť, pracovná migrácia. Jednoducho bola naša pozornosť zameraná na druh migrácie, ktorý nemal nič spoločné s naším životom, zatiaľ čo chýbal dôraz na tú, ktorá sa nás bezprostredne dotýka.
Táto nezodpovednosť nás dostala do bodu, v ktorom dlhé roky systémovej práce budovania migračnej politiky musíme vyriešiť za pár týždňov. To so sebou prináša riziká, ktoré si musíme uvedomiť a pracovať s nimi.
Bude to veľmi náročné, ale ak nám posledný mesiac ukázal niečo pozitívne, tak to je tvár Slovenska, ktoré pomáha, spolupracuje a vie sa chopiť veľkej výzvy. Týmto smerom sa potrebujeme rozvíjať aj naďalej.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
