Toto je príbeh o odvahe, odhodlaní, šťastí, dobrej povahe, ale aj o plyši, mohéri a korálkových očiach, ktoré hneď po svojom vzniku dokázali zarobiť miliardy dolárov.
Príbeh Margarete Steiff sa nezačína práve optimisticky. Narodila sa 24. júla 1847 v nemeckom Giengene ako tretie zo štyroch detí majiteľov miestnej stavebnej firmy. V osemnástich mesiacoch prekonala vážnu, pre deti často smrteľnú, detskú mozgovú obrnu. Margarete ju prežila, no ochrnula a do konca života bola pripútaná na vozík. Ťažko pohybovala aj pravou rukou.
V polovici 19. storočia bola takáto diagnóza v drvivej väčšine prípadov katastrofou. Znamenala život na okraji spoločnosti, bez vyhliadok na budúcnosť. Malá Margarete bola napriek tomu veselé a živé dievčatko s nebojácnou a temperamentnou povahou. Vďaka podpore troch súrodencov pre ňu nič nebolo nemožné. Bola kreatívna a mimoriadne obľúbená.
Vynaliezavé dieťa
V škole prekvapila výnimočným intelektom. Bola skvelá v matematike a geometrii. Má obchodného ducha, ale nechýbajú jej ani empatia a schopnosť vychádzať s ľuďmi. Aj s tými, ktorí sú v jej spoločnosti pre jej hendikep v rozpakoch.
Sama si vybaví pomoc, ktorá ju vynesie po schodoch v budove školy, bez váhania oslovuje okoloidúcich, prejavujú sa u nej bystrosť aj pozitívny prístup k životu. Od druhých nechce byť závislá viac, než je nevyhnutné. Už počas dospievania si preto začne zarábať – napríklad strážením detí, ktorých obaja rodičia potrebujú pracovať.
Margarete deti miluje a rada sa s nimi hrá. Rýchlo si vybuduje povesť najmladšej opatrovateľky široko-ďaleko. Zaujíma sa aj o hry a hračky. Mnohé jej prídu pre malé deti tvrdé a nepohodlné.
Margarete Steiff. Foto: archív Steiff
Nenechala sa odradiť
Rozhodne sa, že sa naučí šiť. Pre problémy s rukou ju od toho síce doma odhovárajú, no Margarete sa odradiť nenechá. Po kúpeľnom pobyte a liečbe na detskej klinike v Ludwigsburgu sa jej stav trochu zlepší. Oslabenú ruku sa jej podarí rozhýbať, čo jej cestu k šitiu otvorí.
Prihlási sa do kurzu šitia a za peniaze, ktoré zarába strážením detí, si kúpi prvý šijací stroj. Aby ho mohla energicky poháňať zotrvačníkom, sedí pri ňom opačne. Vďaka tomu pri práci zapája najmä silnejšiu ľavú ruku, slabšou pravou si len pomáha.
Keď rodičia vidia nadšenie a chuť do práce svojej dcéry, o ktorej si dovtedy nikto nemyslel, že by mohla byť sebestačná, začnú ju podporovať. Keď sa vyučí, pomôžu jej v ich dome zriadiť malý ateliér a obchod s krajčírskou dielňou.
Prekonávanie schodov
Na začiatku sa Margarete zameriavala na výbavu pre nevesty. Šila obrusy, posteľnú bielizeň, záclony aj závesy, dámske spodničky a s veľkou radosťou aj oblečenie pre bábätká, hoci vie, že pre svoj hendikep nikdy vlastné mať nebude. Čoskoro má viac zákazníkov, ako sama dokáže obslúžiť. Do dielne si preto najme krajčírky a ďalšie pomocníčky.
Vďaka svojej kreativite a talentu na techniku si skonštruuje prevratnú vymoženosť – rampu, vďaka ktorej sa dokáže sama pohybovať po schodoch.
Ihelník z časopisu
V sedemdesiatych rokoch 19. storočia je Margarete už úplne finančne nezávislá. Vďaka svojmu podnikateľskému talentu a ctižiadostivosti dokáže stále myslieť dopredu. Na radu bratranca otvorí vedľa dielne obchod s plstenými látkami a buduje si tak sieť obchodných kontaktov.
Jemná vlnená plsť je v tom čase mimoriadne obľúbeným materiálom. Šijú sa z nej módne odevy, ale aj dekorácie do domácnosti.
Margarete má plnú podporu bratranca Adolfa, ktorý s textilom sám podniká. Veľmi obľúbené sú jej vankúšiky, organizéry, obliečky a rôzne dekorácie do domácnosti. Až raz v jednom módnom časopise objaví strih na slona z filcu. Figúrka vypchatá zostatkovou vlnou má slúžiť ako štýlový ihelníček pre krajčírky.
Pred medvedíkom bol slon
Margarete zistí, že filcový slon sa páči jej synovcom a neteriam. Do dielne za ňou totiž chodia dcéry aj synovia jej sestier, ako aj synovia jej brata Fridricha, ktorý Margarete s rastúcim podnikaním pomáha. Fritz má rovno šesť synov a v tomto príbehu zohrajú ešte veľmi dôležitú úlohu. Tetu Margarete všetky deti milujú.
Elefäntle, plstený slon, ktorého Margarete ušila v roku 1880 ako ihelníček, sa čoskoro stal obľúbenou detskou hračkou. Foto: archív Steiff
Na Vianoce 1880 ponúkne plstené slony ako hračky pre deti svojich zákazníkov. Obdaruje nimi aj všetky deti vo svojej rodine. A majú obrovský úspech. Mäkké „mojkacie“ hračky totiž na trhu úplne chýbajú. Sloník s dečkou v rôznych farbách sa tak stane hitom. Počas prvých troch týždňov z neho Margarete predá sto kusov.
Súrodenci mladú podnikateľku motivujú, aby sloníka uviedla na trh aj v neďalekom meste Heidenheim. Dva mechy hračiek sa tam predajú za jediný deň.
Neutíchajúci dopyt
Dopyt stúpa, a tak sa Margarete celkom preorientuje na hračky, ku ktorým má odjakživa blízko. Okrem slonov navrhla aj prototypy ďalších plstených zvieratiek – mačičky, psíky, koníky, ale aj exotickejšie tvory ako žirafy, ťavy, opičky a levy. Z malej dielne sa stáva továreň a Margarete, ktorá cíti úspech, zakladá firmu Margarete Steiff GmbH.
V roku 1883 sa už hračky predávali vo viacerých veľkých nemeckých mestách a dopyt po nich stále rástol. O tri roky neskôr nakupuje plsť za 1460 mariek, v roku 1888 za 2700 mariek a v roku 1890 už za 5070 mariek, čo v tom čase predstavovalo hodnotu menšieho majetku.
Dáma, ktorú detská mozgová obrna odsúdila na život v kolieskovom kresle, je symbolom sily a vynaliezavosti. Foto: archív Steiff
Továreň a prvý katalóg
Medzitým jej brat postavil veľký dom s továrňou a priestorom na bývanie. Miestnosti v ňom nemajú prahy, takže sa medzi nimi Margarete môže bezpečne pohybovať. Všade sú rampy a široké zárubne. Aj v dielni má medzi šijacími strojmi dosť miesta, aby sa tam s vozíkom mohla bezpečne pohybovať.
Je tam aj obchod s preskleným výkladom – prvým v meste. V roku 1892 už Margarete vydáva obrázkový katalóg, ktorý na 22 stranách obsahuje kompletnú ponuku 256 druhov hračiek značky Steiff, ktoré sa dajú objednať poštou.
O rok neskôr už je továreň zapísaná do obchodného registra ako Margarete Steiff Filzspielwaren fabrik Giengen/Brenz a jej výrobky boli predstavené aj na uznávanom veľtrhu priemyslu, obchodu a remesla v Lipsku.
Tržby firmy, ktorá v tom čase zamestnávala už niekoľko desiatok ľudí, boli na úrovni 12-tisíc mariek za filcové výrobky a 28-tisíc mariek za hračky.
Rodinná firma
Synovia Fridricha Steiffa dospeli a hneď piati z nich – Richard, Franz, Hugo, Otto a Paul – sa rozhodli do tetinej firmy nastúpiť. Najbližší vzťah má Margarete s Richardom. Vyštudoval umelecké remeslá na umelecko-priemyslovej škole v Stuttgarte, neskôr kresbu v Spojenom kráľovstve a od roku 1897 bol u Margarete zamestnaný ako hlavný dizajnér.
Richard má veľký talent nielen na kresbu, ale aj na konštrukciu prototypov. Počas štúdií v Londýne chodil kresliť zvieratá do miestnej zoo. Tieto kresby sú mu teraz skvelou inšpiráciou pri navrhovaní nových a nových prototypov. Okrem toho firmu obchodne zastupuje na veľtrhoch.
Richardovi bratia, vyštudovaní konštruktéri, inžinieri a podnikový ekonóm, sa zasa uplatnili v obchodnej časti firmy.
Richard Steiff bol synovcom zakladateľky značky a tvorcom Teddyho. Foto: archív Steiff
Do celej Európy
Pätica bratov sa stane hybnou silou ďalšej expanzie rodinnej firmy. Inovujú výrobný závod, rozširujú fabriku, okrem predaja podporujú aj reklamu, produkciu a celkový chod továrne. V roku 1900 má Steiff obrat cez 90-tisíc mariek a ich katalóg obsahuje 500 druhov hračiek. Vychádza v nemčine, angličtine aj francúzštine. Nemecký závod z Giengenu posiela hračky do celej Európy.
Napriek tomu Margarete naďalej trvá na vysokej kvalite. Jej hračky sú precízne šité, ľahké, hebké, mäkké a čisté. Okrem ovčej vlny sa na ich výplň používa aj drevená vlna.
Richard v tom čase príde s prelomovým nápadom. Jedným zo zvieratiek, ktoré rodinná fabrika zatiaľ nevyrába, je medveď. Zviera, ktoré Richard miluje a v zoo ho skicoval najradšej.
Prvý plyšový medvedík
Replika prvého plyšového medveďa, ktorú vyrobili v roku 1980 na počesť stého výročia značky Steiff. Foto: archív Steiff
Margarete nápad osloví. Blíži sa ďalší ročník jarného veľtrhu v Lipsku 1902 a nové modely bude potrebovať. Spolu tak vytvoria aj úplne nový dizajn.
Medvedík má pohyblivé nohy a ruky upevnené na drôtoch. Margarete je z neho nadšená a navrhne, aby pri výrobe namiesto filcu použili mohérový plyš, ktorý sa jej nedávno podarilo vykúpiť za dobrú cenu.
Medveď zo zlatohnedého plyšu s pohyblivými labkami, očami zo sklenených korálikov s výškou takmer pol metra – to musí byť hit!
Na prahu neúspechu
Lenže pre nové výrobné metódy aj materiál je hračka pomerne drahá a v Lipsku ju prijímajú s rozpakmi. Už to vyzerá, že zostane len smutným mementom a výroba stovky medvedíkov na veľtrh sa do histórie zapíše ako chyba. No zasiahne náhoda a zdanlivý neúspech sa obráti na triumf.
V posledný deň veľtrhu sa pri Margaretinom stánku objaví obchodník. Veľkého a starostlivo ušitého medvedíka si obzrie… a kúpi celú stovku. K tomu si objedná ďalších tritisíc kusov.
Tento neznámy obchodník sa volá Hermann Berg a je obchodníkom veľkého amerického hračkárstva Borgfeld, ktoré je v rastúcom New Yorku v tom čase veľmi slávne. Berg, ktorý mal nemecké korene, dostal za úlohu na starom kontinente, známom výrobou luxusných hračiek, zohnať sortiment, ktorý ohromí aj nového amerického prezidenta. Na jeho počesť totiž chystali veľkú slávnosť.
Prezident a medveď
Tým prezidentom bol Theodor Roosevelt, medzi blízkymi známy ako Teddy. S jeho osobou sa spájala aj jedna v tlači dobre popísaná udalosť. Raz pri slávnostnom love odmietol zastreliť medvieďa, ktoré preňho chytil iný poľovník a pre pohodlie prezidenta ho uviazal dlhou slučkou.
Roosvelt ho však zastreliť odmietol a odsúdil strieľanie medveďov a medvedíc. Denník The Washington Post tomu venoval rozsiahlu reportáž, ku ktorej vznikla aj karikatúra od populárneho kresliča Clifforda K. Berrymana.
Ikonická karikatúra, ktorá priniesla prezývku aj plyšovému medvedíkovi. Zdroj foto: Wikimedia Commons/Clifford K. Berryman, voľné dielo
„Teddy“ Roosevelt je na nej zobrazený s medveďom a kresba sa stala ikonickým symbolom. K novému prezidentovi skrátka odvtedy patril medveď ako atribút jeho dobroty a priateľskej povahy.
Nová prezývka
Keď teda obchodník Hermann Berg v Lipsku v stánku firmy Steiff uvidel krásne plyšové medvede, bral to ako znamenie zhora. Čo iné predstaviť na slávnosti na počesť prezidenta Roosevelta ako plyšového medveďa?
Firma Steiff nielenže stihla v termíne odovzdať tri tisícky medvedíkov na americký kontinent, súhlasila aj s tým, aby sa v USA medvedíkovi začalo hovoriť „Teddy bear“ podľa prezidenta Roosvelta. Ten s tým tiež pobavene súhlasil.
Plyšového medvedíka si neobľúbili iba Rooseveltovi prívrženci, v Amerike sa stal hitom. Steiff čakala za oceánom jazda, o akej rodinná firma ani nesnívala.
Príležitosť pre samoživiteľky
V roku 1904 vyhral Teddy Bear hlavnú cenu Grand Prix na prestížnej americkej súťaži v St. Louis. Za jediný deň sa tu predalo 12-tisíc medvedíkov.
Medzi rokmi 1903 a 1907 vyrobila firma Steiff pre celý svet 1,7 milióna hračkárskych zvieratiek. Plyšové medvedíky jednoznačne prevládali. Miliónteho ušili už v roku 1907.
V továrni je zamestnaných 400 ľudí, ďalších 1800 šije medvedíky doma. Zamestnankyňami sú najmä znevýhodnené ženy a matky samoživiteľky s malými deťmi. Margarete im rada dáva pracovnú príležitosť. V Giengene tiež vznikla nová moderná továreň s väčšími priestormi.
V roku 1925 zaviedli v podniku pásovú výrobu. Foto: archív Steiff
Ten s gombíkom v uchu
Obrovská popularita plyšových medvedíkov, samozrejme, nedá spávať konkurencii a plyšové hračky začali rýchlo vyrábať aj iné firmy. V Steiffe sa ale voči nekalej, často oveľa lacnejšej, konkurencii vyzbrojili ochrannou známkou „Knopf im Ohr“, teda gombík v uchu.
Značkové medvedíky od firmy Steiff majú dodnes v uchu umiestnený nit s logom firmy. Zaviedli ho v roku 1904 a dodnes vyzerá rovnako.
Vo firme pracuje takmer celá rodina. Margaretini súrodenci, ich deti aj deti ich detí. V novom storočí má firma filiálky nielen v Spojených štátoch, ale po celej Európe – od Portugalska po Švédsko, od Londýna cez Florenciu, Amsterdam, Lisabon, Viedeň a ďalšie metropoly.
Margarete Steiff z vozíka riadi firmu s pomocou príbuzných až do svojej poslednej chvíle. Umiera nečakane 9. mája na zápal pľúc v 61 rokoch. Firmu aj naďalej vedú jej synovci v čele s Richardom a neskôr ich potomkovia.
Hviezdne spolupráce aj vlastné múzeum
Firma Steiff prežila všetky finančné a politické krízy 20. storočia a dodnes funguje vo viac ako 50 krajinách sveta. V posledných dekádach spolupracovala s viacerými módnymi značkami ako Louis Vuitton, Karl Lagerfeld a Swarowski a prepojili sa aj s populárnymi filmovými licenciami ako Disney a Paddington. Firma dodnes zostala v rodinných rukách.
Od roku 2005 v Giengene funguje aj zážitkové múzeum tejto značky. Hračky firmy Steiff sú tiež zaujímavou investičnou príležitosťou. Zberatelia po celom svete vyhľadávajú špecializované aukcie popredných aukčných domov v snahe získať jedného z najstarších medveďov tejto značky do svojej zbierky.
Módna ikona Karl Lagerfeld sa dočkal aj plyšovej podoby. Foto: archív Steiff
V roku 2022 si pripomíname nielen 120. výročie vzniku prvého plyšového medvedíka „Teddy beara“, ale aj 175. výročie narodenia Margarete Steiff a 145. výročie narodenia jej synovca a nasledovníka vo vedení firmy Richarda.
Príbeh Margarete Steiff je príbehom pevnej vôle, trpezlivosti, odhodlania a ctižiadostivosti. No aj pozitívneho a optimistického prístupu k životu. Žena, ktorej život na začiatku neponúkal takmer žiadne vyhliadky, sa stala zakladateľkou jednej z najúspešnejších podnikateľských dynastií v Európe.
Okrem toho bola aj jednou z prvých skutočne „self-made“ žien. A úplne prvá, ktorá svoj skvele rozvíjajúci sa biznis riadila z invalidného vozíka.
Článok vyšiel pôvodne na Forbes.cz. Jeho autorkou je redaktorka Irena Cápová.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
