Igor Buchman, miliardár, ktorý je spoluzakladateľom herného gigantu Playrix, má tisícky zamestnancov v Rusku aj v Ukrajine. Vojna vyvolala v jeho spoločnosti vnútorné boje a Buchman sa ocitá v strede.
Keď sa ráno 24. februára Igor Buchman zobudil vo svojom londýnskom dome, našiel si správu od manažéra ukrajinského štúdia Playrix: „Začalo sa to.“ Nasledovala fotografia manažérovej manželky so zbraňou v ruke a ich dcéry, ktorá sa ukrývala pred ruskými náletmi v pivnici.
Buchman zapol televízor a spravodajské aplikácie. Všade sa hovorilo o invázii. „Neverili sme, že sa to skutočne stane,“ hovorí Buchman, miliardár, ktorý sa narodil v Rusku a má tisícky zamestnancov, ktorí pracujú na mobilných hrách v Rusku a na Ukrajine. Zatiaľ čo on bol v šoku, jeho ukrajinské tímy sa rozbehli do akcie.
Na ich kanáloch Slacku (aplikácia slúžiaca na komunikáciu, pozn. ed.) zvyčajne prebiehali kolegiálne rozhovory s vtipnými obrázkami a aktualizáciami ohľadne projektov spoločnosti. Teraz sú plné rozhovorov o evakuácii a pomoci.
„Začali reagovať oveľa rýchlejšie než my,“ hovorí Buchman o svojich 1500 zamestnancoch vo vojnovej zóne. „Veril som, že to celé o pár dní skončí.“
Igor riadi firmu spolu s mladším bratom Dmitrim. Po tom, ako to vypuklo sa prechádzali historickými ulicami Londýna a vymýšľali plán. „Nie sme veľká spoločnosť. Máme veľké príjmy, ale sme len dvaja. Máme manažérov, no tí pracujú na hrách. Nemáme plán B,“ hovorí 40-ročný Buchman.
Medzi dvoma mlynskými kameňmi
Po niekoľkých hodinách od začiatku invázie dali bratia ukrajinským zamestnancom platené voľno. V ďalších dňoch zriadili horúce linky na pomoc zamestnancom s evakuáciou a o 48 hodín neskôr vyplatili všetkým 4000 zamestnancom, vrátane tých ruských, bonus vo výške mesačného platu.
Igor Buchman na obálke amerického Forbesu. Foto: Forbes.com
Buchman tvrdí, že vyplatený bonus uistil zamestnancov o stabilite spoločnosti a podporil nielen Ukrajincov v prvej línii, ale aj ruských zamestnancov zasiahnutých pádom rubľa.
Čoskoro však nastali ďalšie problémy. Medzi zamestnancami Playrixu vypukli na Slacku ostré hádky. Po niekoľkých vtipoch, ktoré si pracovníci vymieňali, napísal ukrajinský zamestnanec: „Pre vás je to možno jednoduché a zábavné… nezobudili ste sa o piatej ráno na neuveriteľný výbuch.“
Napätá situácia sa stupňuje
Počas nasledujúcich dní sa tieto hádky zmenili na „výbuchy nekontrolovanej nenávisti medzi zamestnancami“, hovorí Buchman. Bratia najskôr naliehali na ukončenie „politických“ diskusií, potom začali odstraňovať príspevky o vojne, až nakoniec úplne vypli komunikačné kanály na Slacku. Niektorí zamestnanci zúrili, minimálne jeden aj odišiel zo spoločnosti.
„Nikomu nezakazujeme verejne vyjadriť svoj názor. Žiadame len, aby aspoň niekoľko kanálov ostalo ako priestor pre obchodnú komunikáciu,“ povedal Buchman zamestnancom. „Sme doslova medzi dvoma mlynskými kameňmi. Je pre nás ťažké robiť rozhodnutia, no musíme ich spraviť.“
Playrix je v ťažkej situácii, no nie je jediný. Mnoho podnikateľov sa v posledných rokoch obrátilo na Rusko a Ukrajinu, aby využili ich talent za nízku cenu. Teraz sú ich podniky vo vojnovej zóne.
Ukrajinci Alex Ševčenko a Max Lytvyn, zakladatelia Grammarly | Foto: archív Grammarly
Prečítajte si viac o svetových spoločnostiach, ktoré pochádzajú z Ukrajiny a Ruska. Čo hovoria na súčasnú situáciu?
Buchman neplánuje odísť s Playrixom z Ruska ako mnohé iné spoločnosti, ale tvrdí, že pomohol asi 10 % jeho ruských zamestnancov presťahovať sa do zahraničia.
Z chudobnej rodiny k miliardárskemu životu
Asi 2400 kilometrov od Kyjeva ležia takmer opustené kancelárie Playrixu na dublinskom predmestí, zatiaľ čo vonku Íri oslavujú Deň sv. Patrika (rozhovor sa konal 17. marca, pozn. ed.). Buchman zatiahne žalúzie v zasadacej miestnosti, aby stlmil slnečné svetlo. „Niektorí z nás pracujú podľa ruského kalendára,“ pokrčí plecami.
Playrix sa od roku 2013, keď sa presťahovali do bezpečného Dublinu (s nižšími daňami), považuje za medzinárodnú spoločnosť, aj keď prevažne rusky hovoriacu. Ich pohodlné luxusné kancelárie majú dnes za susedov spoločnosti ako Microsoft Ireland. Tento svet je veľmi vzdialený od pôvodného Playrixu, ktorý vznikol v spálni dvoch bratov, keď vyrastali vo Vologde – malom ruskom meste asi 480 kilometrov severovýchodne od Moskvy.
Ich otec sa vyučil za veterinára, no pracoval ako ochrankár. Matka bola náborovou manažérkou u veľkého miestneho zamestnávateľa – továrne na guľôčkové ložiská. Mali čo robiť, aby uživili rodinu, hovorí Buchman. „Vždy sme mali jedlo, ale na konci mesiaca neostali žiadne peniaze.“
Keďže vyrastal v jednej z mála židovských rodín v tomto odľahlom meste, ktoré aj Rusi poznajú najmä z popovej piesne zo sovietskej éry, Buchman sa cítil ako outsider. „Svojím spôsobom som sa necítil ako Rus,“ hovorí.
Bolo pre mňa ťažké verejne povedať, že som Žid, aj keď sme osobne nikdy nečelili žiadnemu priamemu druhu antisemitizmu, ale od našich rodičov a starých rodičov sme počuli, že by sme si mali dávať pozor.“
Začiatky veľkého biznisu
Buchman začal kódovať v roku 2001 počas štúdia aplikovanej matematiky na univerzite v jeho rodnom meste. Igor zapojil aj svojho mladšieho brata Dmitriho, ktorý bol ešte na strednej škole.
Spolu začali vytvárať hry a šetriče obrazovky. Pracovali na počítači s procesorom Pentium 100, ktorý im dal starý otec. „Samozrejme, nemali sme dosť peňazí na to, aby sme si sami kúpili počítač,“ hovorí. „Keď sme začali zarábať peniaze, jedným z našich prvých nákupov bol ďalší počítač, ktorý našu produktivitu zdvojnásobil.“
Bratia Igor (vľavo) a Dmitri Buchman sa v roku 2016 vrátili do rodného mesta v Rusku osláviť úspech svojej spoločnosti.
| Foto: archív Igora Buchmana
V roku 2004 bratia formálne založili Playrix a začali zamestnávať vývojárov a umelcov v rodnom meste. Spoločnosť prešla od vytvárania jednoduchých logických hier pre domáce počítače na budovanie sociálnych hier na Facebooku, aby mohla konkurovať vtedy populárnemu Farmville od spoločnosti Zynga. Počas tejto cesty uskutočnili niekoľko akvizícii samostatných herných štúdií na Ukrajine.
Hry od Playrix ako Homescapes či Township sú stálice na zozname najsťahovanejších aplikácií podľa dát App Annie. Ich hry sú bezplatné, hráči však platia v priemere 5 dolárov mesačne v „mikrotransakciách“, aby odomkli nové úrovne či získali iné bonusy. Väčšina príjmov Playrixu, vo výške 2,7 miliardy dolárov, pochádza od hráčov v Amerike, no hrám sa darí aj v Číne.
Problémy s ruskou pôdou a odchod do bezpečia
Mikrotransakcie pomohli bratom naštartovať podnikanie bez nutnosti vonkajších investícií. Už dlho sa túžili odsťahovať zo svojho rodného mesta, no pred desiatimi rokmi sa táto otázka stala naliehavou, keď sa v ich kancelárii objavila ruská polícia s otázkami o financiách. Ukázalo sa, že im predal pozemky niekto, kto ich nevlastnil.
„Nie je to o peniazoch. Stratil som vieru v systém a pocit, že môžeme byť v bezpečí,“ hovorí Buchman.
Spolu s Dmitrim emigroval v roku 2016 do Izraela. Potom sa v roku 2020 presťahovali do Londýna. Tak ako niekoľko ďalších miliardárov narodených v Rusku, požiadali Forbes, aby boli v rebríčku miliardárov uvedení ako Izraelčania, nie Rusi. V prípadoch ľudí, ktorí sa presťahovali už dávno, Forbes súhlasil.
Playrix zaznamenal počas pandémie boom a tržby vyskočili o 53 % vďaka dôvtipnému marketingu, ktorý prilákal hráčov uväznených koronou medzi štyrmi stenami. Teraz sú štvrtou najväčšou svetovou spoločnosťou v oblasti mobilných hier (podľa tržieb) po čínskych Tencent, NetEase a Activision. Čistý majetok bratov Buchmanovcov, ktorí spolu vlastnia 96 % spoločnosti, sa od roku 2020 viac než zdvojnásobil.
Roky rýchleho rastu však boli slabou prípravou na súčasnú krízu. Mladé technologické spoločnosti zvyčajne netrávia veľa času vytváraním geopolitických pohotovostných plánov. Napriek tomu sa niektoré startupy v tichosti pripravovali na to najhoršie. Medzi najlepšie pripravených patrili tí, ktorí majú korene v krajinách konfliktu.
Zakladatelia v strede konfliktu
Verejná pozícia Buchmanovcov sa od začiatku vojny výrazne zmenila. Keď Dmitri prvýkrát oslovil zamestnancov po invázii 24. februára, vyhlásil Playrix za apolitickú spoločnosť. O štyri dni neskôr, keď oznámili dodatočné výplaty pre svojich zamestnancov, vyhlásili bratia vo verejnom príspevku na Facebooku vojnu za „veľkú tragédiu pre všetkých, vrátane našej spoločnosti“. Vyzvali na jej ukončenie, čím sa stali jednými z prvých ruských miliardárov, ktorí vystúpili proti invázii a napísali, že „násilie nikdy nemôže byť riešením problému“.
Niektorým ich zamestnancom to nestačilo, pretože vyhlásenie označili za príliš slabé a príliš neskoro. „Päť dní Playrix ani len nevyslovil, že to, čo sa deje, je vojna,“ hovorí jeden z ukrajinských zamestnancov, ktorý hovoril len pod podmienkou anonymity. „Som veľmi nahnevaný, že spoločnosť nechce nazývať veci pravými menami.“
Hoci to bolo zamýšľané ako krok k zmiereniu, zrušenie kanálov na Slacku len vystupňovalo frustráciu zamestnancov. Pre mnohých ukrajinských zamestnancov bol Slack jediným spôsobom kontaktu s kolegami v Rusku a Írsku.
Producent Playrixu, ktorý zostal vo svojom rodnom meste Charkove aj napriek neustálemu ruskému bombardovaniu, hovorí, že sa „triasol od hnevu“, keď sledoval, ako spoločnosť vymazáva príspevky od ukrajinských zamestnancov. Chápal, prečo chce Playrix obmedziť politickú diskusiu, „ale jedna vec je politický názor a druhá vec je vojna,“ dodáva. Nakoniec na protest z Playrixu odišiel.
Jedna dlhoročná zamestnankyňa Playrixu, ktorá sa rozhodla ostať na Ukrajine počas vojny, sa rozhodla odísť hneď, ako to skončí. „Postoj spoločnosti je jasný: Dostaneme vás von z krajiny, ale ak niekto chce ostať a pomáhať alebo bojovať za svoju slobodu, nečakajte žiadnu pomoc.“
Zodpovednosť voči všetkým
Zakladatelia uznali spätnú väzbu od zamestnancov, že by mali verejne zaujať jasnejší postoj. „Na sociálnych sieťach sme s [Dmitrim] vyjadrili podporu Ukrajine slovami, ktoré sme mohli použiť,“ napísal Igor zamestnancom 4. marca. „V Rusku však máme 16 kancelárií a 1500 zamestnancov… Nemôžeme zaujať otvorenú pozíciu, pretože máme zodpovednosť voči našim zamestnancom a rodinám.“
Ruské zákony teraz kriminalizujú dokonca aj označovanie invázie za vojnu a vyhrážajú sa ruským občanom obvinením z vlastizrady, ak poskytnú Ukrajine „materiálnu pomoc“. Na začiatku konfliktu tieto obavy veľmi zavážili.
Playrix teraz pôsobí vo svojom postoji sebavedomejšie. Po tom, ako pôvodne odrádzali zamestnancov od posielania peňazí na Ukrajinu a znepokojovali sa nad udeľovaním dodatočných šekov zamestnancom vo vojnovej zóne, 11. marca po vzore Revolutu oznámili, že darujú 500-tisíc dolárov Ukrajinskému Červenému krížu. Jeden hromadný kanál na Slacku bol opäť otvorený a pravidlá sa uvoľnili.
Veci sú však ďaleko od dokonalosti. Buchman, ktorý má stále mnohých zamestnancov v Rusku, očakáva, že viacerí odídu. Jeho manažéri dokonca pracujú na vymýšľaní spôsobov, ako minimalizovať komunikáciu Ukrajincov s rusky hovoriacimi ľuďmi v Playrixe, vrátane samotného Buchmana. Nie je to recept na harmóniu, ale žiadať teraz harmóniu by bolo asi priveľa.
„Nebudeme môcť pokračovať v práci tak ako predtým,“ hovorí Buchman. „Ale myslím si, že budeme môcť pokračovať v práci na Ukrajine.“
Článok vyšiel na Forbes.com. Autormi sú redaktori Iain Martin a Jemima McEvoy.
