Popularitu získal vďaka víťazstvu v česko-slovenskej speváckej súťaži Superstar. Jeho kariéra sa však zaujímavo rozbiehala už predtým. Adam Pavlovčin študoval hudobnú kompozíciu a spev na British and Irish Modern Music Institute v Londýne, so svojou kapelou vystupoval v britských kluboch a na festivaloch.
Venoval sa aj modelingu či tancu, pri ktorom sa objavil na jednom pódiu aj s Robbiem Williamsom, Nicole Scherzingerovou či Leonou Lewisovou. Teraz sa však člen rebríčka 30 pod 30 koncentruje na jediný cieľ: vydať svoj prvý sólový album.
Celý rebríček 30 pod 30 ročník 2022 nájdete tu.
Po víťazstve v Superstar sa mladý spevák nesie na vlne záujmu a popularity. Čo je podľa vás najdôležitejšie, aby sa z jedného úspechu stala aj úspešná kariéra?
Je toho viac, samozrejme, ale v prvom rade nezaspať na vavrínoch. Najťažšia práca sa totiž začína až po súťaži. Ste pod určitým tlakom očakávaní, s čím prídete, aká bude vaša tvorba, ako dokážete komunikovať či s ktorými značkami nadviažete spolupráce. Je to komplexné. Mám šťastie, že ma vycvičilo aj štúdium a život v Londýne, viem sa už trochu hýbať v hudobnom priemysle.
Prekrývanie dvoch svetov
Aká teda bude vaša tvorba?
Nepôjde o žiadny veľký odklon od štýlu, aký mohli diváci odo mňa počuť v súťaži. V Superstar som si vyberal umelcov, ktorých mám rád, ako je Duncan Laurence či Rag’n’Bone Man. Skladby trochu komerčnejšie, aby sedeli do formátu, no zároveň mi boli niečím blízke.
Aj na prvom albume pôjdem komerčnejšou cestou, než som bol v minulosti zvyknutý, keďže s mojou kapelou Pace sme hrali alternatívnejšiu hudbu. Hľadám však určité prekrývanie sa týchto dvoch svetov.
Pôjde o rýdzo váš autorský album? Alebo ste si niekoho prizvali na spoluprácu?
Skladby aj texty sa do veľkej miery snažím písať sám. Do tvorivého procesu sa však zapájajú aj moji producenti Oliver Fillner a Tomáš Lobb zo štúdia LVGNC. Album by mal vyjsť do konca roka a piesne na ňom budú len v angličtine.
Lákajú ma síce aj tie so slovenskými textami, no až neskôr. Navyše už nebudem vystupovať ako Adam Pavlovčin, ale na scénu príde moje nové alter ego. Nechcem ho ešte prezrádzať, podľa neho však bude pomenovaný aj celý album.
So svojou kapelou Pace vystupoval aj v britských kluboch a na festivaloch. Foto: archív Adama Pavlovčina
Život medzi Bratislavou a Prahou
Predpokladám, že to alter ego bude anglicky znejúce, keďže máte ambície presadiť sa aj v zahraničí. Spomenuli ste, že chcete raz vystúpiť na Eurovízii a vaším snom je objaviť sa v rebríčku Billboard Hot 100.
Áno, o tom snívam a tá zmena s tým súvisí. Chcel som niečo viac medzinárodné. Pavlovčin je fajn na Slovensku a v Česku, v zahraničí by fungoval oveľa ťažšie.
Album nahrávate v Bratislave, ale žijete v Prahe. Je v hre aj návrat do Londýna?
Budem rád, keď sa do Londýna vrátim koncertovať. Plán je však ostať žiť v Prahe, je to môj druhý domov, kultúrne mesto, ktoré ponúka veľa príležitostí. Teraz som veľmi často aj na Slovensku, keďže tu mám svoj kreatívny tím a cestujem do Bratislavy takmer každý týždeň. Čoskoro chceme pred vydaním albumu predstaviť aj prvý singel.
Študentské časy v Londýne
Ako ste sa rozhodovali, že pôjdete študovať hudobnú kompozíciu a spev na British and Irish Modern Music Institute v Londýne?
Na Slovensku nemáte veľa možností, kde by ste na univerzite mohli študovať modernú hudbu. Po maturite som sa preto najskôr presťahoval do Prahy, kde som dokonca chvíľu aj váhal, či si na vysokej škole vyberiem umelecký smer.
Uvažoval som nad psychológiou, krátko som si vyskúšal aj štúdium kurátorstva. Lenže nebolo to pre mňa. Potom sa ukázala jasná voľba: Londýn je mesto hudby a ak chcem študovať hudbu, tak jedine tam. Išlo o trojročný bakalársky program, v magisterskom štúdiu som už nepokračoval.
Čo ste sa v Londýne naučili?
Celý študijný systém je tam inak nastavený. Na Slovensku dostanete veľa zadaní, ktoré musíte vypracovať v stanovenom termíne. V Londýne nemáte toľko vyučovacích hodín, dajú vám priestor a čas, prvý rok som mal pocit, že sa až flákam.
Pracuje sa s vašou samostatnou motiváciou, otvoria vám dvere ku kontaktom či možnostiam ísť na rôzne festivaly. Je tam však najmä strašne veľa talentovaných ľudí, ktorými ste obklopený a dodávajú vám drajv, inšpiráciu. Iná vec je, že ide o drahé mesto, takže som popri škole chodil do niekoľkých zamestnaní.
Akých napríklad?
Zo začiatku to boli brigády v oblasti gastronómie či au-pair. Neskôr som dával súkromné hodiny spevu, učil aj na škole, s kapelou hrával po kluboch a brával aj prácu v modelingu.
Modeling ako koníček
To viem, spolupracovali ste s módnym domom Alexander McQueen v Miláne, predvádzali na móle londýnskeho Fashion Weeku a boli aj tvárou niekoľkých kampaní lokálnych dizajnérov. Neuvažovali ste, že uprednostníte modeling?
Nie, nechcel som sa mu venovať na sto percent. Bol to svojím spôsobom taký koníček, kde som si občas fajn privyrobil. Pohodlná a príjemná práca, niekedy až príliš pohodlná, pri ktorej nie ste súčasťou kreatívneho procesu.
Mojím najsilnejším hoby v detstve pritom bol tanec (stal sa aj niekoľkonásobným majstrom Slovenska v disciplíne disco dance), až potom sa k nemu pridal spev.
Pochodil som s tanečným súborom kus sveta, ale tiež som videl, že okolo mňa je veľa lepších tanečníkov. Svoj potenciál som nevidel ani v tanci, ani v modelingu, ale v hudbe.
Bolo zložité o vašom speváckom potenciáli presvedčiť majiteľov londýnskych hudobných klubov?
Chvíľu to trvá, samozrejme, musíte si vybudovať kontakty. Mne pomohlo, keď sa mi po hádam troch rokoch podarilo spojiť s promotérmi zo spoločnosti Sofar Sounds, ktorí majú podchytených veľa klubov a na začiatku kariéry napríklad pomáhali aj Billie Eilish.
Koľko sa v tých kluboch platí muzikantom za vystúpenie?
Je to rôzne, niekde vám zaplatia podľa zaplnenej kapacity, inde máte fixne stanovený honorár. Za večer sme si ako štvorčlenná kapela vedeli zarobiť 150, 200, ale aj 500 libier. Ale nebolo to pravidelne. S mojou kapelou Pace sme však vystupovali aj na niekoľkých britských festivaloch či ako predskokani speváčky Grace Carter.
Šanca robiť hudbu vo väčšej mierke
Do Superstar ste sa prihlásili, aby ste mali šancu ukázať sa širšiemu publiku?
Presne tak. Aj bez Superstar by som teraz pracoval na svojich skladbách, snažil sa koncertovať, ale zrejme by som mal iba malý dosah. Zásluhou súťaže mám možnosť robiť hudbu vo väčšej mierke.
A tiež vďaka prémii vo výške dva milióny českých korún, ktorú ste za výhru získali.
Určite. Peniaze investujem do nahrávania albumu, do klipov a tiež do stylingu, keďže preferujem osobitý štýl obliekania. Mám tak ekonomický kapitál, aby som mohol rozvíjať svoju kariéru a možno o dva-tri roky vystúpil aj na spomínanej Eurovízii.
Z vystúpenia v Londýne, kde s kapelou boli predskokanmi speváčky Grace Carter. Foto: archív Adama Pavlovčina
Uživí vás už hudba?
Už áno. Mám finančné prostriedky z výhry, za nejaké koncerty, ale aj zálohy od vydavateľstva na nový album.
Splnil sa mi sen, že robím hudbu na plný úväzok.
Na Instagrame máte 72-tisíc fanúšikov, tiež to pre vás môže byť kanál, ako získavať financie?
Môže, samozrejme. Zásluhou Superstar som získal veľa fanúšikov a vysoké čísla followerov potrebuje umelec nielen kvôli zárobku z Instagramu, ale aj pre určitú kredibilitu. Ak s niekým idete do spolupráce, tak druhá strana zohľadňuje, aký je váš dosah na sociálnych sieťach. Čím je väčší, tým viac dverí vám otvára, aj k spoluprácam s etablovanými umelcami.
Veľkí sponzori pre Eurovíziu
Ako si vyberáte reklamné spolupráce?
Hneď na začiatku som si povedal, že sa budem snažiť zachovať si integritu speváka, umelca a nie influencera. Je to tenký ľad a nerád by som si svoj profil zahltil spoluprácami s rôznorodými značkami. Mnohé ponuky som preto odmietol. Snažím sa vyberať len tie, ktoré mi dávajú zmysel a ktoré sám používam, napríklad z oblasti stylingu či módy.
Koľko ponúk od firiem ste už dostali?
Len na reklamnú spoluprácu ich prišlo vyše tridsať. Priam denne teraz dostávam ponuky aj na rôzne vystúpenia, konferencie, firemné večierky, ale pri nich musím myslieť na to, že momentálne mám priority inde. V prvom rade musím nahrať album a potom s ním vyraziť na vlastné turné.
Črtá sa aj nejaký veľký sponzor, ktorý by vaše turné podporil?
Črtajú sa dvaja, ale obaja sú v procese, ešte prebiehajú rokovania. Išlo by o sponzorov s významnou podporou, ktorých by som chcel mať za sebou aj pri mojej snahe dostať sa na Eurovíziu. Takže by malo ísť o dlhodobejšie spolupráce, lebo cestu na takú významnú medzinárodnú súťaž si treba roky premyslene pripravovať. Nedostanete sa tam ľahko, je za tým veľa práce.
