Vo väčšine tímov sa vždy nájde hŕstka vystresovaných pracantov, ktorí robia 70 hodín týždenne, zatiaľ čo ostatní zamestnanci sa zdajú byť relatívne šťastní a majú oveľa ľahšiu prácu.
Priznajme si to, niektorí zamestnanci sú vnútorne vedení k tomu, aby sa za každých okolností snažili zapôsobiť a berú si na plecia stále viac a viac. A manažéri majú tendenciu sa na nich spoliehať, pretože sú vždy ochotní. Títo zamestnanci nakoniec robia neprimerane veľa, až kým nevyhoria.
Chce to guráž, aby ste dokázali povedať: „Nie, so všetkým, čo mám na stole, toto reálne nedokážem urobiť včas.“ Niekedy si dokonca vyžaduje odvahu povedať už aj „možno“, pretože mnohí z nás sa obávajú, že by sme mohli prísť o prácu.
Váš deň je ako nákladné auto
V knihe Anxiety at Work (Úzkosť v práci) doktorka Rita McGrathová z Columbia Business School ponúkla metaforu, ktorú možno použiť, keď sa už cítite preťažení: „Váš deň je ako nákladné auto a každá hodina je jedna debna“. „Keď vás niekto niečím poverí, jasne mu vysvetlite, že z nákladiaku sa bude musieť jedna debna vyložiť, aby sa do nej zmestila nová.“
Odmietnutie úloh navyše môže zvyšovať úzkosť najmä u ľudí s nižším postavením, príslušníkov menšín alebo mladších pracovníkov. „Je takmer nelojálne povedať, že som preťažený,“ hovorí McGrathová.
„Je preto dôležité, aby manažéri pracovníkom vysvetlili, že je v poriadku hovoriť o tom a aby si lídri pamätali, že čím vyššie je ich postavenie vo firme, tým viac sú ich návrhy vnímané ako príkazy.“
McGrathová si spomína na obdobie, kedy bola doktorandkou na Whartone. Riadila výskumné centrum, manažovala študentov a dokončovala vlastné vzdelávanie, do práce dochádzala hodinu a okrem toho sa starala o dve malé deti.
„Jedného dňa ma vedúci nášho centra zoznámil s hosťujúcim profesorom zo Singapuru. Chcel, aby som profesora celý deň sprevádzala. V súkromí som mu povedala, že ak si myslí, že to je najlepšie využitie môjho času, urobím to. Ale upozornila som ho na všetky veci, ktoré sa v ten deň neuskutočnia. Oči sa mu rozšírili a priznal sa, že netušil, koľko toho musím spraviť.“
Nesnažte sa o dokonalosť
McGrathová mala odvahu hovoriť so svojím nadriadeným a viesť otvorený dialóg o prioritách, pretože v ich vzťahu existovala dôvera. Ale čo tí, ktorí majú pocit, že jednoducho nevedia šéfovi povedať nie?
V poslednom období počúva skratku: GEPO („good enough, push on“, vo voľnom preklade „dosť dobré, ideš ďalej“). GEPO nám pripomína, aby sme sa nezdržiavali hľadaním dokonalých výsledkov, ale aby sme sa sústredili na poskytovanie uspokojivej služby alebo produktu a posunuli sa k ďalšiemu projektu. Pamätajte, že dokonalosť je nepriateľom dokončovania vecí.
Sústreďte sa na svoju víziu
Majitelia malých firiem majú často vo zvyku nechať sa vyviesť zo svojho kurzu potenciálnymi zdrojmi príjmov, ktoré však celkom nezodpovedajú ich modelu, prípadne sa dajú zlákať rôznymi biznisovými výstrelkami.
Lisa Nirellová zo spoločnosti Energize Growth priznáva, mnohí podnikatelia často podľahnú „syndrómu lesklých mincí“.
Sama ako majiteľka malého podniku priznáva, že voči tomu nie je imúnna: „Páči sa mi myšlienka vyzerať zaneprázdnene, prinášať nové nápady a pridávať si ich do svojho zoznamu úloh – ako do prasiatka.“
„Na každom chodníku sa dajú ľahko nájsť centy, aj keď sú prakticky bezcenné. Mnoho podnikateľov zaobchádza s novými príležitosťami rovnakým spôsobom. Možno nemajú potuchy, či táto príležitosť prinesie návratnosť investície, ale len milujú vzrušenie z nájdenia toho lesklého centu,“ vysvetľuje Nirellová.
Svojim klientom radí, aby sa zamerali hlavne na to, čo vedia najlepšie, a spýtali sa sami seba: „Ako to podporí alebo poškodí dosiahnutie nášho firemného a môjho osobného cieľa a vízie?“
Autorom tohto článku je prispievateľ amerického Forbesu Adrian Gostick.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
