Vegetatívny nervový systém ľudského tela je priamo ovplyvňovaný slnkom – od čoho závisí aj naša fyzická a psychická stabilita a výkonnosť. Po stereotypnom zimnom období zrazu „precitáme“. Vďaka slnečným lúčom cítime príval energie a chuti púšťať sa do nových výziev. Zároveň však musíme počítať s fenoménom jarnej únavy.
Než sa telo zastabilizuje
Jarná únava je u zdravého človeka fyziologická reakcia organizmu na konci zimného obdobia, ktorá môže trvať pár týždňov. Únava, ktorá trvá dlhšie obdobie, už signalizuje prejavy vážnejšieho ochorenia.
V zime je hormonálna nerovnováha spôsobená poklesom sérotonínu (hormón šťastia) a zvýšenou hladinou melatonínu (spánkového hormónu). V jarnom období sa sérotonín začne vďaka slnku zvyšovať a melatonín klesať. Tieto výkyvy spúšťajú pocity ochabnutosti a vysilenosti organizmu. Pridá sa k tomu bilancia s nedostatkom pohybu počas zimných mesiacov, nevyvážené zloženie stravy, menší prísun ovocia a zeleniny a väčší prísun tukov a sacharidov.
Môžeme pocítiť nepríjemné príznaky ako sú pocity ospalosti, náladovosti, smútku, fyzickú a psychickú vyčerpanosť, nesústredenosť, malátnosť, stratu záujmu o bežné činnosti a bolesti hlavy. Zvýši sa náchylnosť na infekcie z dôvodu oslabenia tela, ktoré sa snaží všetky procesy optimalizovať.
Z nášho odhodlania využiť prílev energie spôsobený hormónmi a zmenou ročného obdobia sa stáva skôr túžobná záležitosť, lebo hoci toho chceme veľa obsiahnuť, mentálne a fyzicky nevládzeme.
Môže za únavu aj zmena času?
Jar je obdobím náhleho striedania prílevov teplého a studeného vzduchu, prudkých zmien tlaku a zmeny času zo zimného na letný, čo spôsobí zakolísanie biorytmu.
Klinický psychológ Michael Breus, uznávaný odborník v oblasti spánkovej medicíny vo svojej knihe Sila správneho okamihu píše, že posúvanie hodín je „dinosaurus“. A podobne ako dinosaurus, dokáže aj ono po sebe zanechať peknú spúšť.
„Jarná zmena času spôsobuje mini jet-lag – akoby prechod jedným časovým pásmom. Priemerný človek potrebuje na zotavenie zhruba jeden deň. Keďže zmena času v súčasnosti vždy pripadá na víkend, je to jednoduchšie. Ale v pondelok ráno sa stále cítite trochu unavení, zmätení a trochu podráždení. Počas dní po jarnom posune je v marci zvýšený výskyt zranení, dopravných nehôd aj infarktov.“ (jet-lag je únava kvôli časovému posunu pri lietaní do krajín v inom časovom pásme, pozn. ed.)
Energia je ako naša hotovosť
Ľudské telo má periodický rytmus s poklesom a prílevom energie. Vedieť tento cyklus ovládať je pre nás kľúčové. Energiu môžeme prirovnať k peňažnej mene, ktorá v nás prúdi. Pre pocity rovnováhy a spokojnosti musí prúdiť vo veľkom množstve. Naučili sme sa však žiť na dlh. Použijeme svoju energetickú kreditku, aby sme za chýbajúcu energiu zaplatili, avšak potom platíme drahé úroky. Z dlhodobého hľadiska si telo deficit pamätá a príde tvrdé vyúčtovanie v podobe ochorenia alebo vyhorenia.
Naši predkovia robili na jar práce, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. To im dodávalo pocit zmysluplnosti a naplnenosti. Veľa sa hýbali a vďaka tomu boli nabití energiou. Vyhladli, pretože spálili kalórie, nie preto, že bol čas obeda.
No my v našej súčasnej dynamike práce zameranej na výkon venujeme menšiu pozornosť vnímaniu potrieb tela a ich adekvátnemu a včasnému uspokojovaniu. Vieme, že pri prechádzke v prírode naberieme viac radosti ako pri sedení za počítačom, ale zvykneme bravúrne argumentovať, prečo na to nemáme dosť času.
Oddychujte, keď ste unavení
Oddych je často to jediné, čo potrebujeme, aby sme dokázali pokračovať v práci a zachovali si energiu. Problém býva v tom, že to sami sebe nedovolíme a oddych odsúvame. Zabrzďujeme svoj náklad zodpovedností a povinností na poslednú chvíľu, čo sa nezaobíde bez kolízií. Aj ten najefektívnejší stroj potrebuje čas na servis. Sebe ho odopierame a čudujeme sa, že klesá naša výkonnosť.
K osvedčeným zásadám, ako prejsť cez jarnú únavu s čo najmenšími stratami energie patrí zvýšený príjem vitamínov:
- D (bohatými zdrojmi sú vaječný žĺtok, huby, droždie, mlieko, maslo, kokos a kakao),
- C (najrôznejšie ovocie a zelenina)
- a vitamínov skupiny B (strukoviny, hlúbová zelenina, mliečne výrobky, vajcia, celozrnné pečivo, ryby)
Ďalej nesmieme zabúdať na dostatočný spánok, vhodné je obmedziť pitie kávy, alkoholu a fajčenie, dopriať si pravidelný pohyb a kvalitnú psychohygienu.
Ako získať energiu?
Na to, ako sa cítime z telesného hľadiska, významne vplýva tiež to, nad čím rozmýšľame a ako sa cítime duševne. Jon Kabat-Zinn, profesor medicíny a popularizátor koncepcie zvanej mindfulness deklaruje, že naše telá nerozlišujú medzi telesnou a duševnou bolesťou – reagujú na obe veľmi podobným spôsobom.
Výkyvy nálad nás zrazia na kolená obdobne, ako keď dostaneme úder do brucha. Vedomie tejto skutočnosti nám pomáha mentálne a emočne trénovať odolnosť a vyrovnanosť. Nadnesene povedané, vieme sa postarať o víťazstvo ducha nad hmotou a túto spätosť vedome využívať na dosahovanie pozitívneho účinku. Stačí na to zakomponovať do každodenných povinností nasledujúce aktivity:
- Fyzické cvičenie navodzuje tvorbu endorfínov, ktoré zlepšujú náladu. Každodenná prechádzka vás vzpruží a upokojí.
- Pomôcť môže aj úprava stravy a detoxikácia organizmu po ťažšej strave v zimných mesiacoch.
- Vedome spomaľte a sústreďte sa na dýchanie – to vyšle organizmu signál, že z telesného hľadiska ste pokojní.
- Usmejete sa: takéto usporiadanie mimických svalov dá mozgu najavo, že ste šťastní, vďaka čomu vás skutočne zaplaví optimizmus.
- Stres dokáže zmierniť už len pohľad na fotografie prírody – na stromy, kvety, kopce, jazero či oblohu. Vyrazte preto von a nechajte sa pohltiť krajinou.
- Počúvanie hudby, ktorá rezonuje s mozgovými vlnami alfa, podporuje uvoľnenie a pokoj.
