Piateho mája 1836 sa v Kráľovskom divadle v Londýne natiahlo predstavenie baletu až do pol jednej v noci. Ako však písali v dobových novinách, princezná Adelaide, manželka britského kráľa Viliama IV., vytrvala až do záverečného potlesku. Balet predstavil príbeh vtedy už päťdesiat rokov zosnulého Vrbovčana, grófa Mórica Beňovského.
Móric Beňovský očaroval panovníkov nielen počas svojho života, ale aj po smrti. A dodnes inšpiruje novodobých dobrodruhov, ktorí pátrajú po jeho stopách. Jedným z nich je aj Vladimír Dudlák, riaditeľ Združenia Mórica Beňovského. Rozprávali sme sa o tom, prečo scestovaný gróf, ktorý sa stal kráľom na Madagaskare, fascinuje toľko ľudí aj 235 rokov po svojej smrti.
Príliš romantický seriál
Spomeniete si, kedy ste prvý raz zaregistrovali meno Móric Beňovský?
Ako mnohí z mojej generácie sme v mladosti pozerali vtedy kultový seriál Vivat Beňovský, ktorý premiérovali v televízii v roku 1975. Akurát, že ten seriál ho vykreslil príliš romanticky, divák mohol nadobudnúť pocit, že je to vymyslená postava.
Scenár bol postavený na jeho autobiografickom diele Pamäti a cesty a na románe od Joža Nižnánskeho. Viaceré scény v seriáli nekorešpondovali s historickou realitou. Móricov život bol oveľa rozmanitejší. Takže môj prvý kontakt s osobou Beňovského bol trochu rozporuplný.
Prečo ste pomenovali združenie po ňom?
Naša nezisková organizácia vznikla už koncom minulého storočia, v roku 1999, a mala pokrývať rôzne naše voľnočasové podujatia, spoločenské, cestovateľské a filmárske aktivity. Pomenovanie vzniklo náhodne a prvých desať rokov sme sa Móricovi Beňovskému nijak zvlášť nevenovali.
Potom prišiel moment, keď som sa v mojej filmárskej a dokumentárnej tvorbe chcel posunúť a povedal som si, že by sa možno patrilo zájsť na Madagaskar a prebádať, aké stopy tam náš Móric Beňovský zanechal.
Vybrali sme sa na mesačnú expedíciu na Madagaskar i Maurícius , kde sú cenné francúzske archívy a otvorila sa pred nami studnica plná tém.
Jedna z mála Beňovského dobových podobizní na rytine z 18. storočia. Foto: Wikimedia Commons, voľné dielo
Prečo sa stal štvancom
Poďme na jeho príbeh. Pochádzal z bohatých pomerov?
Bol príslušníkom strednej šľachty, no s jeho majetkom je to komplikovanejšie. Móricova mama sa ako šestnásťročná vydala za 63-ročného generála a z tohto manželstva sa dospelosti dožili tri dcéry. Už ako 23-ročná ovdovela a vtedy si za manžela vzala vdovca Samuela Beňovského, Móricovho otca.
Po smrti rodičov sa však rozpútal boj o dedičstvo, v ktorom deti po Beňovskom, vrátane najstaršieho Mórica, ťahali za kratší koniec. Starší nevlastní švagrovia dokonca Mórica, ktorý o majetok zabojoval, zažalovali na stoličnom súde v Nitre za poburovanie ľudu proti pánom, porušovanie náboženskej disciplíny a iné delikty. Výsledkom bolo, že sa z Mórica Beňovského stal vyhnanec a utečenec.
Kam ušiel z Uhorska?
Na Spiš, ktorý v tom čase patril Poľsku. Poľským kráľom bol Stanislav II. August Poniatowski, ktorý si bol veľmi blízky s ruskou cárovnou Katarínou II. To sa však nepáčilo poľskej šľachte.
V meste Bar sa šľachtici na odpor proti panovníkovi spojili do takzvanej Barskej konfederácie, ku ktorej sa pridal aj Móric Beňovský. Dostal sa ale do zajatia v Kazani, potom do Petrohradu a neskôr až do vyhnanstva na Kamčatke. Aby som nezabudol, ešte na Spiši sa zaľúbil a oženil s dcérou mäsiara Zuzanou Henschovou.
Šľachtická kúria Beňovských vo Vrbovom. Foto: Wikimedia Commons/Martin Hlauka (Pescan)
Pirát z Kamčatky
Kým na Slovensku je Beňovský známy najmä ako kráľ Madagaskaru, v zahraničí rezonuje práve jeho dobrodružstvo na Kamčatke. Čo sa tam stalo?
Vo veľkom sa tam prejavilo, že Beňovský bol naozaj výrečný líder, ktorý ovládal jazyky a vedel strhnúť ľudí okolo seba na svoju stranu. Z Kamčatky sa mu podarilo nielen utiecť, on ukoristil loď plnú vzácnych kožušín líšok a iných severských zvierat, ktoré mali v Macau, kam loď nasmeroval, obrovskú cenu.
Takže ak ste sa pýtali, či bol bohatý, tak v tejto etape po úspešnom úteku z Kamčatky a neuveriteľnej plavbe po severnom Pacifiku bol určite vo „veľkom balíku“.
Následne vstúpil do francúzskych služieb, v Paríži zapôsobil svojimi moreplaveckými skúsenosťami na kráľa Ľudovíta XV. a ten mu dal možnosť zastupovať Francúzsko na Madagaskare. Medzitým za ním prišla aj manželka zo Spišskej Soboty a na Madagaskar sa už plavili spolu.
Denníky ako dobové PR
Čím to bolo, že dokázal očariť kráľa?
On si už od Kamčatky písal denník, ktorý dnes poznáme ako jeho autobiografiu. V tom čase ho však nepísal len tak pre nič za nič. Bola to jeho referencia pre vplyvných ľudí: pozrite sa, čo som všetko zažil.
Aj preto treba to dielo vnímať s istou rezervou. Móric sa v ňom chcel vykresliť pozitívne, ako úspešný vodca, aby mu kráľ či bohatí obchodníci zaplatili cestu, posádku či zverili tovar.
Na druhej strane aj podľa jeho zápiskov vidíme, že pracoval veľmi systematicky, rozumel moreplavbám, správe kolonizovaného územia a presne vedel, čo pre danú výpravu potrebuje. Mal aj dar prerozprávať príbeh pútavo.
Možno až príliš pútavo. Keď v 19. storočí vyšlo toto jeho dielo v USA, dostalo sa mu predslovu, ktorý text predstavil ako príbeh muža s veľkou fantáziou…
Určite to bola do veľkej miery reklama pre neho samého. Na druhej strane, fakty nám ukazujú, že svojou stratégiou, neúnavnosťou a odvahou sa mu napokon podarilo dosiahnuť svoje.
Ak to nešlo z jednej strany, skúsil to z druhej, nenechal sa odradiť, mal nezlomnú vôľu. To bola jeho vlastnosť, z ktorej sa dá inšpirovať aj dnes.
A určite mu nikto nemôže odoprieť jeho moreplavecké skúsenosti. Z Kamčatky išiel ako prvý Európan severným Pacifikom do Macaa, potom až do Indického oceánu na Maurícius, dotkol sa Madagaskaru a znova cez Atlantik doplával do Francúzska. Minimálne dva razy bol aj v USA…
Vladimír Dudlák na ulici pomenovanej po Beňovskom. Foto: archív Vladimíra Dudláka
Dostal sa aj do učebníc
Na Madagaskar prišiel s poverením francúzskeho kráľa. Dnes sa však európskym dobyvateľom strhávajú sochy. Bol Beňovský typický kolonizátor?
Beňovský má v štyroch mestách na Madagaskare dodnes svoju ulicu. A mnohé ulice Francúzov boli zrušené, čo by mohlo hovoriť v jeho prospech. Na druhej strane, ktokoľvek v tej dobe sa určite „zašpinil“, bola to otrokárska doba. Ja tomu búraniu sôch úplne nerozumiem, je to predsa súčasť histórie. A celé dejiny, to je séria tyranie, agresií.
Ako vnímajú Beňovského na Madagaskare?
Malgaši vo všeobecnosti neriešia históriu a minulosť, žijú viac v prítomnosti. Oni berú Beňovského tak, ako im ho vykreslíme my, ktorí bádame po jeho stopách. Okrem ulíc a verejných priestranstiev, ktoré sú na Madagaskare po ňom pomenované, sa jeho osobe venujú aj turistickí sprievodcovia a dostal sa aj do školských učebníc. Nemám ale vedomosti o tom, ako ho vnímajú napríklad miestni historici.
Bol teda kráľom Madagaskaru?
Beňovský bol francúzskym zástupcom na ostrove. Je to mýtus, že bol kráľom?
O ňom sa často hovorí, že bol prvým kráľom zjednoteného Madagaskaru. A v takomto podaní to je jednoznačne mýtus. Na Madagaskare vedľa seba žijú rôzne kmene, ktoré majú svojich náčelníkov alebo kráľov. A ako zástupca veľkej mocnosti mal Beňovský u nich autoritu a riešil medzi nimi aj rôzne spory.
Jediný známy maľovaný portrét Beňovského s cestovateľskou symbolikou a insígniami francúzskeho generála a nositeľa rádu sv. Ľudovíta. Foto: Jozef Dermek
Oni ho ako arbitra uznávali, dokonca ho mohli vnímať ako ochrancu – voči otrokárskym nájazdom iných európskych krajín. A tak ho tieto kmene na severovýchode Madagaskaru menovali za svojho kráľa kráľov. No týkalo sa to najmä oblasti, kde pôsobil – strategicky dôležitej severovýchodnej časti Madagaskaru.
Takže nebol prvý kráľ ani nezjednotil celý Madagaskar. V každom prípade, územie, ktoré bolo pod jeho kontrolou, bolo dvakrát väčšie ako je Slovensko. Za akéhosi zjednotiteľa Madagaskaru môžeme považovať až kráľa Andrianampoinimerinu, jeho vláda sa začala rok po Beňovského smrti a zjednotil jedenásť kmeňov v centrálnej časti Madagaskaru.
Po troch rokoch na Madagaskare sa Beňovský vrátil už za novým francúzskym kráľom…
Áno, Ľudovít XVI. mu udelil titul generála a snáď aj vďaka jeho manželke Márii Antoinette sa konečne urovnal jeho dlhoročný spor s domovskou krajinou. Matka Márie Antoinetty, Mária Terézia, Beňovského rehabilitovala a dokonca mu udelila grófsky titul a rozšírila erb.
Beňovského erb. Foto: FB/Móric Beňovský a jeho svet
Vtedy si Beňovský s manželkou kúpili kaštieľ v Beckovskej Vieske, no Móricovi už Európa nevoňala a ťahalo ho to znovu naspäť na Madagaskar. Tentoraz však na cestu nezískal financie od Francúzska, ale od amerických obchodníkov, baltimorských podnikateľov Zollikoffera a Meissoniera.
Jeho obchodnú kolóniu na Madagaskare však v máji 1786 nečakane prepadli práve Francúzi a Beňovského pri prestrelke zabili.
Každý si ho chce privlastniť
Vráťme sa znova k vášmu pátraniu po jeho stopách. Čo vás ako prvé zaujalo?
Napríklad sme rýchlo zistili, že k Beňovskému sa hlásia nielen Slováci a Maďari, ale aj Poliaci. Tí sa napríklad v roku 2012 vydali po jeho stopách až do Ochotska. Jedenásťtisíc kilometrov v landroveri, tristo na koňoch, päťsto na rafte po takmer nezmapovanej rieke. Beňovský neustále inšpiruje a vytvára nových dobrodruhov.
Ako vyzerá „súboj“ o Beňovského medzi Slovákmi a Maďarmi?
V prvom rade si treba uvedomiť, že Beňovský žil v období osvietenstva, keď sa ešte veľmi neriešilo, či je niekto Maďar, Nemec alebo Slovák. Oveľa dôležitejšie bolo, či ste chudobný, bohatý, gróf, biskup, panovník alebo poddaný. Národnosť bola druhoradá. Samozrejme, každý si dnes Beňovského posúva bližšie k sebe.
My napríklad vychádzame zo zoznamu študentov Piaristického lýcea vo Svätom Jure zo školského roka 1760-1761, kde je pri mene Móric Beňovský napísané: Pronobilis Slavus. Samozrejme, naši maďarskí kolegovia sa na to pozerajú inak. Ale pri pátraní po jeho stopách všetci spolupracujeme.
Slováci a Česi pomáhajú na ostrove
Pokúšali ste sa vypátrať telesné pozostatky Beňovského na Madagaskare, čo sa zatiaľ nepodarilo. Po čom ste ešte pátrali?
Áno, my sme sa tam vrátili s detektormi kovu. Zo začiatku sme napríklad zmapovali ulice pomenované po Beňovskom. Tie sa dodnes nachádzajú v hlavnom meste Antananarivo a v troch ďalších. A ten náš záujem povzbudil aj zvedavosť iných ľudí zo Slovenska.
Kysučan Stano Machovčák mu v meste Antalaha postavil z vlastných zdrojov pamätník. Sám som sprevádzal ako sprievodca po Madagaskare niekoľko skupín slovenských a českých turistov. A ľudia, čo raz objavia čaro Madagaskaru, majú chuť nielen sa tam vracať, ale aj pomáhať.
Škola na Madagaskare, ktorú pomohla postaviť Slovenka Anežka Boriová. Foto: FB/Móric Beňovský a jeho svet
Slovenka Anežka Boriová pomohla postaviť na Madagaskare školu, teraz cez koronu tam poslala kontajner so zdravotníckym materiálom. Veľmi peknou bola aj jej akcia Daj bicyklu novú dušu, keď sa na Madagaskar priviezli repasované bicykle a rozdali ich učiteľom, lekárom – komu mohli pomôcť.
Takže ste naštartovali slovensko-madagaskarské vzťahy?
V tomto smere spravil najviac slovenský salezián Don Vladimír Stuchlý. Na ostrove pôsobil tridsaťtri rokov, pomáhal stavať kostoly, školy, vodovody, dielne pre Malgašov. On bol pre mňa ten, kto mi predstavil Madagaskar. Žiaľ, tento rok v marci v meste Tamatave podľahol covidu. Mal iba 57 rokov a bol úžasne činorodý.
Jedno z miest, kde sa Vladimír spolu s kolegami pokúšali nájsť hrob slovenského cestovateľa. Foto: FB/Móric Beňovský a jeho svet
Vaše osudy spojil práve Beňovský a ten dnes prepája aj kultúry. Bol napríklad témou vašej októbrovej prednášky v spolupráci s African Slovak Union.
Áno, cítime to aj počas našich akcií tu na Slovensku, kde občas prídu aj nejakí Malgaši, ktorí sú podľa mňa veľmi príjemní a adaptabilní ľudia. Beňovský ale neprepája len Slovensko a Madagaskar. My sme už spolupracovali s Maďarmi, Poliakmi, Rusmi, Američanmi…
Jasné, že politika občas rozdeľuje, ale potom je o to krajšie, že sa dá nájsť spoločná téma, ktorá pozitívne spája.
Komiks o dobrodruhovi
A asi je to téma zaujímavá aj pre rôzne generácie. Okrem filmov a kníh propagujete Beňovského aj cez komiks.
Je to náš niekoľkoročný projekt. Začali sme v roku 2019 a teraz vydávame štvrtý diel. V pláne je štrnásť častí, ktoré by sme radi vydali do roku 2026, čo bude najbližšie okrúhle výročie Beňovského narodenia aj úmrtia.
Príbehy dobrodruha a cestovateľa z Vrbového vychádzajú aj v komiksovej podobe. Foto: FB/Móric Beňovský a jeho svet
Stále veríte, že na Madagaskare nájdete aj nejaký hmatateľný odkaz po Beňovskom?
Počas našej prvej návštevy v roku 2010 sme si vybavili audienciu u kráľa kmeňa Antakarana s nádejou, že môže mať meč od Beňovského, ktorý si odovzdávajú z generácie na generáciu. Meč mal, no bol zrejme darom od francúzskeho prezidenta Sadi Carnota.
Ten vraj nadviazal na tradíciu, ktorú mohol začať práve Beňovský. Pôvodný meč sa mal niekde stratiť. Teraz sa nám ozýva jeden Američan, že ten meč vlastní a chce ho predať. Ja mu ale neverím (smiech).
Viete, pri Beňovskom mnohí prinášajú domnienky, ktoré nemajú jasné historické dôkazy. Ale príbehy sú to vždy pekné a Beňovského historický príbeh je jedinečný a inšpiratívny. Je to naša história.
