Keď sa autom blížite k nenápadnému iowskému mestu Cedar Rapids, tabuľa na diaľnici vás upozorní na najväčšiu miestnu atrakciu – Národné české a slovenské múzeum a knižnicu. V 70. rokoch ho založila silná miestna česká komunita. S riaditeľkou múzea a zároveň honorárnou konzulkou Slovenska na Floride Ceciliou Rokusek sme sa rozprávali aj o tom, prečo inštitúciu ročne navštívi aj 25-tisíc ľudí bez českých či slovenských koreňov.
Mnoho Slovákov sa počas veľkej migračnej vlny usadilo v Pittsburghu a Clevelande. Česi smerovali viac na západ – do Chicaga aj do miest v Iowe. Čo ich tam ťahalo?
Môžeme povedať, že samotný štát Iowa. Bol jeden z prvých, ktoré začali na svoje územie aktívne pozývať imigrantov zo strednej Európy. V archívoch som našla informáciu o tom, že na inzeráty v novinách, ktorými lákali prisťahovalcov, minula Iowa 20-tisíc dolárov, čo bolo v druhej polovici 19. storočia naozaj veľa peňazí. Mnohé vychádzali aj v českých novinách.
Štvrť Czech Village v Cedar Rapids. Foto: archív Národného českého a slovenského múzea a knižnice
Mnoho príležitostí na nový život
Na čo konkrétne imigrantov Iowa lákala?
Napríklad tu v Cedar Rapids už vtedy fungovalo viacero tovární, najmä z potravinárskeho priemyslu. Napríklad spoločnosť na spracovanie ovsa, ktorá je dnes súčasťou gigantu Quaker Oats Company, ale aj viacero mäsokombinátov. Okrem toho niektorých vábila aj veľmi úrodná iowská pôda. Takže mnoho príležitostí.
Prví českí prisťahovalci sem prišli ešte v 50. rokoch 19. storočia, keď do Iowy neviedla železnica. Ako cestovali?
V ére pred železnicou na dostavníkoch a na koňoch. Napokon, tak cestovali aj moji predkovia. Z Česka dorazili v roku 1868 najskôr do New Yorku, odtiaľ do Chicaga a potom sa dostavníkom vydali ďalej na západ.
Mali namierené do mesta Spillville v Iowe, kde neskôr strávil leto aj hudobný skladateľ Antonín Dvořák. Tam sa im však veľmi nepáčilo, tak cestovali ešte ďalej, až do Južnej Dakoty. Prvé dva roky tam v dostavníku dokonca aj žili, kým mali dosť prostriedkov, aby si postavili dom.
Atény amerických Čechov
Smerovali do Iowy aj nejakí Slováci?
Určite, ale bolo ich rozhodne menej ako Čechov. Na druhej strane, keď navštevujem rôzne miesta v Iowe, Wisconsine, Minnesote, vždy sa tam objaví aj pár Slovákov. Niektorí sa stali súčasťou českej komunity, nebolo nič nezvyčajné, ak ich zaradili k ľuďom „z českých krajov“.
Ulica New Bohemia. Foto: archív Národného českého a slovenského múzea a knižnice
Cedar Rapids má dve české štvrte na oboch stranách rieky Cedar – Czech Village a New Bohemia. Dokedy si udržali český charakter a jazyk?
Môj obľúbený článok o Cedar Rapids pochádza z miestnych novín Gazette z roku 1914. Píše sa v ňom, že Cedar Rapids sú Atény amerických Čechov. Miestni vybudovali naozaj silné kultúrne zázemie – knižnicu, dobré školy, spolky, hudobné zbory… Asi do druhej svetovej vojny tu denne znela čeština, ľudia tu mali trhovisko s jaternicami, párkami, koláčmi.
Po vojne to však postupne zmizlo. A nielen v Cedar Rapids. Ja som chodila do školy v Južnej Dakote v meste Tábor v 70. rokoch a po česky som hovorila zo spolužiakov ako jediná.
Múzeum otvárali traja prezidenti
Neodchádza s tým aj záujem o kultúru predkov?
Áno. Aj preto napríklad v rámci múzea organizujeme online kurzy slovenčiny a češtiny. Sú ľudia, ktorí sa chcú naučiť jazyk svojich predkov.
Aká bola motivácia na založenie múzea?
V roku 1974 sa dva české spolky v meste rozhodli osloviť veľké obchody, aby v ich výkladoch mohli vystaviť kroje, vázy a iné české artefakty. Malo to celkom úspech, tak v roku 1978 zorganizovali výstavu v jednom z domov v Czech Village. Neskôr múzeum presťahovali do väčšej, ale ešte nie vlastnej budovy.
Mali pred revolúciou nejaké kontakty s československými múzeami?
Pokiaľ viem, tak nie. Takže múzeum pozostávalo len z artefaktov, ktoré poskytli emigranti. Spolupráca sa rozbehla až po Nežnej revolúcii, to už však bolo v pláne vybudovanie vlastnej budovy. Kým sa dostavala, Československo sa rozdelilo na dva štáty a múzeum sa rozhodlo, že to bude reflektovať.
Začali sme sa zameriavať aj na Slovákov. Aj preto v roku 1995 novú budovu múzea otvorili spoločne Bill Clinton, Václav Havel a Michal Kováč. Bolo to prvý raz, čo Iowu navštívili traja úradujúci prezidenti.
Národné české a slovenské múzeum a knižnica v iowskom meste Cedar Rapids. Foto: archív NCSML
Presťahovali celú budovu
Z čoho sa budova financovala?
Z príspevkov podporovateľov. Napokon, to je stále rozhodujúca časť našich príjmov – príspevky tvoria asi 70 percent rozpočtu. Podporujú nás ľudia zo všetkých štátov USA, niekoľko ľudí z Česka a Slovenska a dokonca máme aj donora z Ukrajiny.
V roku 2008 Cedar Rapids zasiahla katastrofická povodeň, ktorá zatopila aj múzeum. To ste tu ešte nepôsobili…
Nie, žila som na Floride, ale do Cedar Rapids som prišla ako členka záchranného tímu, keďže moje zázemie je v zdravotníctve a patrím k rezervám, ktoré v prípade katastrof môžu povolať.
Zavolali ma aj preto, že viem po česky, čo niektorým starším ľuďom, ktorí ešte „mluvili“, mohlo padnúť dobre. Po povodni v rámci obnovy zachovali miestni mnohé historické prvky a rozhodli sa tiež presunúť múzeum ďalej od rieky na vyššie miesto.
Čítal som, že našli špecialistov na presúvanie budov v St. Louis. Ako to prebiehalo?
Len príprava trvala štyri roky, potom budovu zdvihli na platformu a centimeter po centimetri posúvali smerom od rieky. Budovu museli nielen presunúť, ale na novom mieste ešte aj otočiť. Napokon sa ešte zdvojnásobila plocha priestorov múzea.
Múzeum na kolieskach: budovu podložili a presunuli na vyvýšené miesto, kde ho nebudú ohrozovať záplavy. Foto: archív NCSML
Poznajú Štefánika, no nevedia, čo sa v Európe deje
Vy ste riaditeľkou múzea od roku 2018. Kto ho navštevuje?
V roku 2019, ktorý nebol poznačený covidom, sme zaznamenali 70-tisíc návštevníkov z 32 krajín a zo všetkých 50 štátov USA. Okrem toho sme privítali aj štyritisíc žiakov miestnych škôl v rámci školských exkurzií.
Koľko percent návštevníkov nemá spojitosť s Českom a Slovenskom a čo ponúkate im?
Asi 30 až 40 percent. Stálu expozíciu nazvanú Faces of Freedom sme vystavali tak, aby sme ukázali príspevok Česka a Slovenska k zachovávaniu mieru. Myslím si, že to, ako u nás prebehla Nežná revolúcia aj ako sme si pokojne rozdelili štát, môže byť príkladom aj pre iných.
A čo ľudia s českými a slovenskými koreňmi? Nevnímajú krajinu svojich predkov len ich optikou? Alebo poznajú aj súčasnosť?
Áno, často vnímam, že americkí Česi a Slováci poznajú, kto bol Masaryk a Štefánik, ale nemajú predstavu, aké sú v Česku a na Slovensku teraz populárne kapely, niekedy ani čo sa u vás v strednej Európe deje.
V pláne máme preto koncerty, ale aj niekoľkomesačné stáže študentov a odborníkov z Česka a Slovenska. Určite obohatia náš personál aj návštevníkov.
Návštevníkov múzea zaujímajú aj slovenské, české či moravské kroje. Foto: NCSML
Nie je ťažké v ére, keď je toľko možností, zaujať ľudí múzeom?
Určite je veľkou výzvou, ako byť relevantný aj v 21. storočí. Aj pre covid sme sa viac pustili do technológií. Veľký úspech mala napríklad naša online škola varenia. Jedným z našich čestných kuchárov bol aj slovenský veľvyslanec v USA Radovan Javorčík.
V lete ideme spustiť online televíziu, kde chceme pod jeden dáždnik sústrediť české a slovenské komunity z celých štátov. Napokon, čo sa týka počtu imigrantov v USA, tak v prepočte na počet obyvateľov v domovskej krajine je Slovensko druhé hneď po Írsku. Potenciál je veľký. Veríme, že pre našu vec nadchneme aj mladších.
Cecilia Rokusek
Od septembra 2018 vedie Národné česko-slovenské múzeum a knižnicu (NCSML). Predtým bola dekankou a chief executive officer na Larkinovej univerzite v Miami. Viac ako dekádu pôsobí ako honorárna konzulka Slovenska na Floride. Pred súčasnou pozíciou zastávala rôzne posty na Vysokej škole osteopatickej medicíny Nova Southeastern University, Winona State University, Florida Gulf Coast University, Governors State University, University of South Dakota School of Medicine a Mount Marty College.
Pôsobila ako medzinárodná konzultantka v oblasti vzdelávania a podieľala sa na tvorbe politík súvisiacich s financovaním geriatrickej starostlivosti. Plynule hovorí po česky a slovensky, má doktorát z Univerzity v Južnej Dakote, magisterský titul z University of Nebraska-Lincoln a bakalársky titul z Mount Marty College.
