Jedna z najväčších investičných spoločností na svete – Fidelity Investments – minulý týždeň ohlásila, že dá dôchodkovým fondom, ktoré spravuje, možnosť alokovať investície do bitcoinu. Znamená to, že si od tohto roku viac ako 20 miliónov amerických zamestnancov bude môcť zvoliť aj sporenie do bitcoinu v rámci svojich dôchodkových fondov (v Amerike nazvaných 401(k)).
Otázka znie – prečo?
Ľudia často kladú všetky kryptomeny do jednej mentálnej krabičky. Chápu ich ako špekulatívne krátkodobé investície, ktoré sú s najväčšou pravdepodobnosťou aj tak len bublina. Je však treba rozlišovať medzi samotným bitcoinom a tisíckami kryptomien, ktoré vznikli ako reakcia na bitcoin.
Ponzi – a snehová guľa sa nabaľuje
Mnohé programové blockchainy (Ethereum, Solana a podobne) nemajú žiadne prepojenie s reálnym svetom. Ako sme už spomenuli v predošlých článkoch, sú to obrovské operačné systémy poháňané tokenmi za účelom sprostredkovať výmenu tokenov. Mnohé DeFi projekty postavené na týchto blockchainoch, ktoré sa snažia nahradiť finančný systém, sú však vo svojej podstate len ponzi schémou (DeFi sú decentralizované financie, pozn. red.).
Príklad: ak požičiate svoje krypto do decentralizovanej platformy na pôžičky Compound, zarobíte úrok (pretože si vaše krypto požičia napr. investor, ktorý s ním obchoduje na trhu) a navyše dostanete „zadarmo“ ďalší token vydaný touto platformou – nazvaný COMP –, ako odmenu za to, že ju používate.
Cena tohto nového tokenu COMP rastie; rastie preto lebo aj COMP môžete na platforme ďalej požičať za úrok (takže vám práve protokol vytvoril zárobok zo vzduchu). Tiež preto, lebo narastá počet používateľov a množstvo COMP tokenov je obmedzené, čo vytvára dopyt.
A to najlepšie na koniec: COMP dostávajú všetci používatelia platformy, teda aj tí, ktorí si z platformy požičali krypto. A tiež ho môžu použiť ako istinu na to, aby si požičali viac. Je ľahké vidieť, ako sa snehová guľa nabaľuje, však?
Je to zlé?
Treba povedať, že to nie je nutne zlé. Tvorcovia týchto projektov sa nesnažia vytvoriť ponzi schémy, ale prilákať dostatok kapitálu na to, aby dosiahli masovú adopciu a eliminovali riziko spojené s volatilitou a prepadom trhu. Povedané inak, ak budú miliardy dolárov krypta v protokole, ktorý požičiava krypto, tak útok špekulantov ním len ťažko pohne a trhový prepad ho nemôže zničiť úplne.
Avšak zásadný rozdiel medzi všetkými týmito programovými blockchainami a bitcoinom je v tom, že oproti bitcoinu sú to len startupové projekty – tímy a komunity ľudí, ktorí sa síce snažia vytvoriť niečo nové a zaujímavé, ale môžu zlyhať.
Bitcoin vytvoril niekto v roku 2009, potom zmizol a bitcoin do dnešného dňa existuje, prekonal mnoho útokov a funguje v zásade vo svojej pôvodnej forme.
Vymyslený nedostatok
Bitcoin je systém úspešne vykonštruovaného nedostatku. Vy aj ja si síce môžeme do počítačov napísať nejaké čísla a písmená (f5dee394901c1a51…), avšak nič by neznamenali. Trik je v dosiahnutí, aby všetci používatelia verili, že majú hodnotu, resp. že tento reťazec čísel a písmen je vzácny.
Ak pošlete tento reťazec čísel a písmen niekomu inému, systém sa aktualizuje, niekde sa niečo odpočíta a niekde inde pridá. A keďže je toho niečoho málo, je to cenné. To je to, čo bitcoin robí – a robí to veľmi dobre.
Bitcoin vždy čelil (a bude čeliť) podozreniu, že je to ponziho schéma. V skutočnosti bitcoin nie je nič podobné – bubliny nezvyknú prasknúť a hneď nato pokračovať v raste a predčiť pôvodnú hodnotu trikrát za desaťročie. Zdá sa byť ironické, že mnohí z najväčších kritikov bitcoinu sú investori do zlata, ktorí radi zdôrazňujú, že ľudia by mali zlato vlastniť v jeho fyzických formách. Nie ako certifikáty, ktoré ho reprezentujú, keďže certifikáty sú len garanciou nejakej protistrany (napr. ak sporíte do zlata, máte len papier, na ktorom vám protistrana garantuje, že niekam ukladá zlato), čo znamená, že môžu byť manipulované, nafúknuté, zrušené atď.
Mnohí títo kritici, samozrejme, vedia, že „abstrahovanie“ fyzického majetku do formy rôznych certifikátov a obrovského množstva ďalších vrstiev produktov (deriváty), ktoré na nich stoja, sú najzásadnejším vynálezom financií – zložitý mechanizmus, ktorí rozkladá riziko, zlikvidňuje majetok a prenáša kapitál medzi investormi a podnikateľmi –, napriek tomu však zdôrazňujú význam vlastnenia majetku v skutočnej fyzickej podobe, pretože len tak je bez protistrany.
Bez protistrany
Iróniou je, že títo istí kritici bitcoinu nedokážu pochopiť, že v roku 2009 vzniklo niečo, čo dokonale plní úlohu zlata (vzácne aktívum bez protistrany – investori neinvestujú do zlata pre jeho praktické vlastnosti, alebo preto, že má peknú farbu, ale preto, že niekam potrebujú uložiť kapitál). Avšak robí to lepšie, keďže bitcoin je dokonale prenosný cez komunikačné kanály bez potreby kontroly. A to je veľmi prevratné a podstatné z viacerých dôvodov.
Keď niekomu pošlete peniaze zo svojho bankového účtu na účet v zahraničí, žiadne peniaze sa nikdy nikam nepohnú. Namiesto toho majú banky účty medzi sebou.
Banka vášho príjemcu strhne peniaze z účtu, ktorý u nej má vaša banka, a okamžite ich pripíše na účet svojho zákazníka (vášho príjemcu). Peniaze sú len nuly a jednotky; dve banky, ktoré si medzi sebou pošlú správu a následne si aktualizujú excelovskú tabuľku, ktorá drží záznam o imaginárnych číslach.
Tento systém je roztrieštený (tisíce sprostredkovateľov si uchovávajú vlastnú verziu pravdy) a z technologického hľadiska veľmi zastaraný. Každý zo sprostredkovateľov môže spraviť chybu (a často spraví; aké neobvyklé je, že banky niekomu omylom pošlú 900 miliónov dolárov?).
To podstatnejšie je, že ktorýkoľvek zo sprostredkovateľov (držiteľov excelovskej tabuľky) môže zablokovať vašu platbu alebo transakciu. Ak vlastníte majetok v tradičnom finančnom svete, ste len držiteľom garancie protistrany.
Peniaze a obrovská množina finančných produktov, ktoré sú na nich postavené, sú len abstraktné a spoločnosťou uznané pojmy, prenášané vo forme jednotiek a núl medzi sprostredkovateľmi pomocou počítačov, ktoré fungujú na programovacom jazyku z 60. rokov(!).
Finančný svet je zastaraný
Ok, systém funguje, ale nefunguje dostatočne dobre na to, aby stačil dnešnému internetovému svetu, v ktorom žijeme. Poslať hodnotu z jedného kontinentu na druhý by malo byť rovnako jednoduché, ako poslať e-mail.
S príchodom kryptomien začína byť každému jasné, že tento roztrieštený systém tisícok databáz by mal byť nahradený jedinou databázou. A to je bitcoin: jediná zjednotená databáza bez kontroly štátov alebo inštitúcií, na ktorej môže finančný systém vytvoriť nové vrstvy produktov.
Finančný svet je z technologického hľadiska stále zastaraný. Všetci síce máme v telefónoch aplikácie na online banking v peknom dizajne, avšak v skutočnosti infraštruktúra, ktorá prenáša hodnotu na pozadí, stále funguje tak, že si tisíce protistrán vymieňajú informácie a držia svoje verzie pravdy.
Skutočný technologický posun finančného sveta spočíva v decentralizácií. Keďže bitcoin je jediná skutočne nikým nekontrolovaná decentralizovaná mena, môže sa stať úložiskom kapitálu, denominátorom hodnoty a zlatom 2.0 globálneho finančného sveta.
Tieto dôvody si finančný svet stále viac uvedomuje a bitcoin naberá úlohu globálneho makro aktíva do ktorého si už napríklad začínajú odkladať hodnotu aj penzijne fondy. Na Slovensku je tento spôsob kontra-cyklického dlhodobého sporenia do bitcoinu aj naďalej zriedkavý, avšak v budúcnosti bude naberať na význame.
George Salapa pôsobí ako investičný poradca, je spoluzakladateľom bitcoinového sporenia Finstora., v minulosti pracoval v konzultingu v Spojenom kráľovstve a vo Viedni. Jeho články sa v minulosti objavili v americkom Forbese, Venturebeat, World Economic Forum a Worth a jeho blog môžete čítať tu.