„Chýba nám príroda: voda, lesy, oblaky, vietor… Chýba nám aj tichý vesmír ukrývajúci sa v našom vnútri. V hluku médií a v každodennom pracovnom zhone často nedokážeme začuť jemné signály svojho tela. Potrebujeme sa opäť dostať bližšie k sebe samým,“ píše šachový veľmajster a lektor kritického myslenia Ján Markoš vo svojej najnovšej knihe Bližšie k sebe. Nielen o témach z nej sme sa spolu rozprávali v najnovšej epizóde podcastu Nevyhorení.
V rozhovore sa dozviete:
- ako Ján Markoš začínal so šachom a ako tento šport napodobňuje život,
- v čom nás môžu šachisti inšpirovať,
- ako nachádzať vlastný stred a vracať sa k sebe samému,
- prečo potrebujeme prehodnotiť náš vzťah k vede,
- ako nám pomáha kontakt so zraniteľnosťou,
- a prečo potrebujeme hovoriť o smrti?
Prinášame vám niekoľko myšlienok z nášho rozhovoru:
Ako život napodobňuje šach
Ján Markoš je dlhoročná šachová jednotka na Slovensku, je tiež lektorom kritického myslenia a autorom niekoľkých úspešných kníh, v ktorých spája filozofiu, históriu a vedecké experimenty. Okrem toho prednáša o kritickom myslení, aj o tom, ako sa rozhodujú šachisti a akým spôsobom zvažujú riziká.
„V šachu to funguje tak, že keď vezmete nejakú figúrku z určitého balíka, tak vám tam prestane pôsobiť a začne pôsobiť na novom mieste. Rozdiel medzi pôvodným a novým priestorom však často nemusí byť veľký, môže byť až nulový. Podobne to funguje aj v biznise alebo v bežnom živote,“ hovorí Markoš a dodáva, že manažéri si niekedy neuvedomujú jednu časť rovnice.
Napríklad si hovoria, že urobili chybu či zlé rozhodnutie len preto, lebo sú prítomné aj nejaké straty. No tie sú podľa Markoša prítomné vždy. „Každým ťahom niečo získavate, ale aj strácate. A podľa pomeru ziskov a strát plynie hra. Pokiaľ si uvedomíme a prijmeme aj negatíva, môžeme robiť rozhodnutia s čistejším svedomím a spokojnejším spánkom,“ dodáva.
Ako sa podľa neho ešte môžeme inšpirovať šachistami a ich uvažovaním? Jednoznačne nepodceňovať rutinu, radí.
Sme odpojení
V našej spoločnosti vládne hlboký a trvalý nepokoj, hovorí Ján Markoš a dodáva, že žijeme v čase hladu. „Tento hlad nie je spôsobený nejakým materiálnym nedostatkom, ale skôr akýmsi odpojením od tých dôležitých vecí v živote,“ vysvetľuje.
Až 90 percent svojho života prežívame v budovách, bez kontaktu s prírodou a obrovskú časť našich dní pôsobíme online. „Zaoberáme sa informáciami, ktoré pre nás predžuli iní ľudia, namiesto toho, aby sme sa stretávali so svetom v jeho surovom a naozajstnom stave. Spôsobuje nám to akési odpojenie a túžbu vrátiť sa k tým naozajstným veciam v živote,“ hovorí Markoš, ktorý je vyštudovaným filozofom a teológom.
On sám sa to snaží kompenzovať dostatkom voľného času. „Snažím sa byť čo najviac času v prírode a dovoliť si aj určitú formu nečinnosti a rojčenia, meditovania nad svetom a hľadania vlastného stredu,“ vraví.
A hoci to dnes nie je veľmi populárne, najmä v biznisovom svete, podľa neho je to veľmi dôležité. „Ak človek nenachádza svoj stred, nenecháva si na to čas a neustále rieši iba operatívu a zbavuje sa problémov, tak v nejakom okamihu môže zistiť, že už nemá z čoho čerpať, odchádza aj jeho práca a často stráca zmysel,“ dodáva.
Potrebujeme si veriť
V rozhovore s Jánom Markošom rozoberáme aj to, aké dôležité je viac veriť svojmu vnímaniu a intuícii. „Táto časť ľudskej psychiky je často utláčaná veľmi prísnym a racionálnym pohľadom vedy. Ľudia totiž často robia voľby v prospech nejakého abstraktného vedeckého poznania namiesto toho, aby verili svojmu osobnému a intuitívnemu vnímaniu sveta, ktoré je síce často nejasné a difúzne. Preto niekedy nie je úplne zrejmé, kam smeruje, ale zároveň aj toto sú informácie, ktoré sú pre náš život dôležité,“ dodáva šachista.
Ján Markoš. Foto: Miro Nôta
Ján Markoš. Foto: Miro Nôta
Nejde pritom o spochybňovanie vedy, len by podľa neho nemala vystupovať ako akási nová forma náboženstva, schopná dať neomylné odpovede na všetky druhy otázok.
„Veda nedokáže predpovedať to, čo sa neopakuje. Nevie spočítať a do rovníc zachytiť to, čo je jedinečné, vzácne a zvláštne. Práve taký je však osobný život každého z nás,“ vraví.
O zraniteľnosti
V dnešnom nastavení spoločnosti, ktorá si veľmi cení úspech, silu či mladosť, nie sme naučení hovoriť o tom, že je nám zle alebo riešime v živote závažné problémy. No ten, kto prepadá ilúzii o vlastnej nesmrteľnosti, sa zároveň vzďaľuje od ľudí, ktorí svoju zraniteľnosť práve naplno a na vlastnej koži pociťujú, hovorí Markoš.
Keď však nie sme v kontakte s vlastnou zraniteľnosťou, stávame sa cynickými a odtrhnutými od ľudí.
Markoš v tejto súvislosti hovorí o tzv. daroch krehkosti. Vedomie vlastnej zraniteľnosti nám tak okrem lepších vzťahov a empatie k iným ponúka väčšie sústredenie na prítomnosť a lepšie vnímanie toho, čo sa deje tu a teraz.
„Viac sa dokážeme sústrediť na tie pozitíva života, máme ochotu užívať si aj drobné radosti a vo všeobecnosti máme bližší kontakt s tým, čo to vlastne znamená byť človekom. A to nie je úplne malá vec,“ dodáva.
Celý rozhovor s Jánom Markošom si môžete vypočuť v novom diele podcastovej série Nevyhorení.
Vašu spätnú väzbu na podcast, odkazy alebo tipy na témy či hostí môžete posielať na zuzana.matuscakova@forbes.sk.
O podcaste Nevyhorení
Duševné zdravie, well-being, osobný rozvoj či zdravé pracovné prostredie. To sú oblasti, ktorým sa venuje prvá podcastová séria magazínu Forbes a úspešného projektu Nevyhorení. Pri každej časti nájdete aj dodatočné zdroje k téme či tipy na zaujímavé čítanie, pozeranie a počúvanie od autorky aj odborníkov, ktoré budeme posielať tiež formou nášho newslettera Nevyhorení.
Ak chcete dostávať tieto informácie a zostať s nami v kontakte, môžete sa prihlásiť na odber tu.
Podcast Nevyhorení vám prinášame každý druhý utorok na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Ďakujeme partnerovi podcastu TITANS freelancers.
