V Pittsburghu sa dnes menám Carnegie a Frick nevyhnete. Po multimilionároch z prelomu 19. a 20. storočia sú pomenované parky, múzeá aj univerzity. Okrem nesporných podnikateľských úspechov a filantropických aktivít sú však obaja spoluzodpovední aj za krvavé potlačenie štrajku v štvrti Homestead, pri ktorom zahynuli aj Slováci. Čo zostalo na mieste tragédie po 130 rokoch?
Keď magazín Forbes v roku 1918 uverejnil svoj zoznam najbohatších Američanov, na prvom mieste sa umiestnil clevelandský oceľový magnát John D. Rockefeller (majetok 1,2 miliardy amerických dolárov).
Hneď na druhej a tretej priečke skončili pittsburskí koksoví a oceliarski multimilionári Henry Clay Frick (225 miliónov) a Andrew Carnegie (200 miliónov) – najprv spolupracovníci, ktorí sa však rozhádali na život a na smrť. O rok po tom, ako sa ocitli na zozname Forbesu, krátko po sebe obaja zomreli. A v americkej spoločnosti sa začala budovať ich legenda.
Na Uber čakám na pittsburskej Piatej Avenue, neďaleko 20-poschodovej Frick Building. Magnát ju nechal postaviť v roku 1902 a jeho hlavnou požiadavkou bolo, aby vežiak prerástol a (doslova) zatienil susediacu budovu Carnegieho. Frick si na 19. poschodí nechal vybudovať súkromnú kúpeľňu, tak vysoko v tom čase nemal sprchu nikto iný na svete.
Vodič Uberu chvíľu nervózne sleduje cieľ jazdy na navigácii a potom sa odhodlá opýtať sa, kam to vlastne idem. „K vysokým peciam Carrie, je tam múzeum,“ odpovedám.
Na pravom brehu rieky Monongahela vystupujem z auta pri veľkom industriálnom komplexe. Vodič vystupuje tiež, chvíľu sa obzerá okolo a dodáva: „Dnes ste sa mi postarali o zážitok, nevedel som, že sa sem dá ísť.“ Celé storočie to naozaj možné nebolo.
Areál oceliarskeho závodu Homestead. Foto: Milan Čupka
Americké Čierne diery
„Väčší steampunk ako toto si asi ani neviete predstaviť, že?“ smeje sa sprievodca z organizácie Rivers of Steel Ron Baraff. Pred nami je komplex dvoch vysokých pecí Carrie Blast Furnaces, ktoré boli súčasťou oceliarskeho závodu Homestead. V prevádzke boli nepretržite od roku 1907 do roku 1978. Potom ich korporácia U.S. Steel nechala postupne chátrať, až kým sa o ich záchranu nezačali zaujímať miestni aktivisti – vrátane Rona.
„Prišli sme sem v roku 2005 a bolo to tu ako v botanickej záhrade. V areáli vyrástlo mnoho stromov, vysoké konštrukcie pecí boli obrastené ťahajúcimi sa rastlinami. Stačilo štvrťstoročie a miesto, ktoré bolo predtým úplne vyprahnuté, sa zazelenalo. Život si vždy nájde cestu,“ pokračuje Baraff. Príbeh jeho rodiny nie je prepletený s oceliarňami, no vyrastal hneď na kopci za nimi a v podniku pracovala väčšina jeho susedov a známych.
Od roku 2010 začali aktivisti po areáli sprevádzať turistov. Najskôr chodili bývalí zamestnanci s rodinami, aby im ukázali, kde celé roky pracovali. Aj v USA je v posledných rokoch boom záujmu o technické pamiatky, podobný, aký u nás naštartovalo združenie Čierne diery. K vysokým peciam prichádzajú ľudia z celého sveta, aj zo Slovenska. „Niekto si príde pozrieť, kde robili predkovia, iní sú len fascinovaní estetikou týchto priestorov,“ dodáva Baraff.
Oceliareň v Homesteade postavili v roku 1881. O dva roky ju odkúpil magnát Carnegie, ktorý vlastnil aj neďalekú fabriku Edgar Thomson Steel Work. Carnegie bol skutočne „self made man“. Emigrant zo Škótska prišiel ako 13-ročný chlapec do Pittsburghu, kde sa okamžite zamestnal v pradiarni bavlny. Andrew šesť dní v týždni a dvanásť hodín denne nosil pradiarkam cievky na navíjanie bavlny. Zarobil si takto jeden dolár a dvadsať centov za týždeň.
Uhoľný barón
Prelom v jeho živote spôsobila práca pre železničnú spoločnosť. Začínal tam ako 18-ročný, o šesť rokov mu šéf pensylvánskych železníc Thomas A. Scott ponúkol funkciu riaditeľa západnej divízie. Scott dal Andrewovi aj možnosť do železníc investovať. Mladý Škót si musel požičať od mamy – na tú dobu závratnú sumu 500 dolárov. Bola to najlepšia investícia, aj vďaka výnosom z nej neskôr presedlal na vlastné podnikanie v oceliarstve.
Frick, to bol celkom iný príbeh. Jeho otec bol úspešný podnikateľ a starý otec majiteľ whiskey pálenice Overholt (dnes sa značka Old Overholt považuje za najstaršiu nepretržite vyrábanú whiskey v USA). Ako 21-ročný začal vďaka rodinnému zázemiu úspešný biznis s koksom, v tridsiatke bol milionár. Uhoľná Frick Coke Company a Carnegieho oceliarne našli synergiu a spoločne položili základy pre budúci gigant U.S. Steel. Ale nepredbiehajme.
Viac sa dočítate v májovom vydaní magazínu Forbes. Poštovné je na nás!
