Zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg je nielen najmladším z multimiliardárov digitálnej éry, ale aj stelesnením jej biznisového modelu: používatelia, často nevedomky, odovzdajú údaje o svojom súkromí a firma, ktorá im poskytuje službu „zadarmo“, ich dobre predá.
Otec Edward mu ako 11-ročnému ukázal programovací jazyk Basic a v roku 1997, keď mal Mark 13 rokov, vytvoril pre rodinu počítačovú sieť. Spájala otcovu ordináciu s rodinou. Nazval ju ZuckNet.
Kontroverznou osobou je Mark Zuckerberg už dlho. Nedávno sa však dočkal prirovnania, ktoré hádam prekvapilo aj jeho samého.
Mark Zuckerberg XIV.
„Vlastní Facebook a Instagram a WhatsApp, a k tomu má vlastnícku štruktúru, vďaka ktorej bude Mark Zuckerberg XIV. tieto entity aj ďalej ovládať.“
K francúzskemu absolutistickému kráľovi neprirovnal zakladateľa Facebooku nikto iný ako Elon Musk – a to už v čase, keď bol sám horúcim kandidátom na kúpu Twitteru. Veď hneď aj dodal, že „v Twitteri to takto mať nebudeme“.
Kráľom sociálnych médií sa Zuckerberg stal za menej ako 10 rokov – a skôr, ako dovŕšil tridsiatku. Prvýkrát sa jeho meno objavilo vo vydaní rebríčka najbohatších Američanov Forbes 400 v roku 2007, keď mal len 23 rokov. Avšak členom rebríčka sa ešte nestal, majetok mu na to tesne nestačil.
„Povesti, ktoré sa šíria po Silicon Valley, naznačujú, že jeho široko-ďaleko populárna online sociálna sieť Facebook by mohla mať hodnotu viac ako 10 miliárd dolárov. To sa nám zdá príliš veľa. Firma má ročné tržby len nejakých 150 miliónov dolárov,“ písal Forbes.
Viac ako tech miliardár
Bol to omyl, hrubé podcenenie Zuckerbergových schopností. V prvých rokoch však mnohí očakávali, že mladík svoju sieť predá, že ju preberie niekto ako Yahoo či Microsoft. Mark Zuckerberg nič také neurobil. Naopak, Facebook doviedol nielen na burzu v roku 2012, ale vedie ho dodnes.
Rýchlo sa vďaka nemu stal najmladším boháčom v rebríčku Forbes miliardárov. V tom debutoval už v roku 2008 a v roku 2016 už bol medzi desiatimi najbohatšími ľuďmi sveta. Hoci sa pred 33. narodeninami stal svetovým tech mogulom, ľudia ho dlho vnímali ako „toho mladíka s kapucňou“. Ale on bol vždy niečo viac.
„Usmejem sa, keď si spomeniem na svoju prvú večeru s Markom v prvý aprílový týždeň 2005 vo Woodside v Kalifornii,“ povedal pre Forbes v roku 2014 venture investor Jim Breyer, ktorý v začiatkoch investoval do Facebooku 12 miliónov dolárov.
„Objednal som si pohár Pinot Noir, on si objednal Sprite. Tak som sa ho spýtal, či si so mnou nedá pohár vína, a on, že do 21. narodenín mu chýba ešte mesiac.“
Na rokovanie v pyžame
O rok neskôr už na stretnutie, tentoraz so slávnym investičným fondom Sequoia, prišiel trochu iný Zuckerberg. Dostavil sa v pyžamových nohaviciach a zámerne meškal. V prezentácii ukázal „desať dôvodov, prečo neinvestovať“. Posledný znel – sme tu len preto, že ste nás zavolali.
Odmietli ho a neskôr prijal financovanie od iného fondu – Accel Partners. Sequoia tak prišla o zisk v rádoch 300:1.
Aj spoluzakladateľ YouTubu Steve Chen, ktorý pre Facebook krátko pracoval, si vo Forbese spomínal na 20-ročného Zuckerberga a jeho povestnú „rezervovanosť“. „Zakaždým, keď mi položil otázku, namiesto toho, aby si vypočul moju odpoveď, hral sa s Blackberry. Pomyslel som si – mám odísť? Chce ten chlap vôbec vyrásť?“
Unikátne synonymum firmy
Od tých čias, samozrejme, Facebook aj Mark Zuckerberg prešli dlhú cestu. Základným kameňom pre Zuckerbergov úspech však stále bola tá úplná a časovo neobmedzená kontrola nad firmou, o ktorej hovoril Elon Musk. Vybudovať systém mu pomohol prvý prezident Facebooku, miliardár Sean Parker, ktorého predtým jeho investori „vybicyklovali“ z vlastnej firmy.
Zuckerberg získal akcie so superhlasovacími právami, ktoré pri navyšovaní kapitálu neboli „rozriedené“, a v predstavenstve dostatok pozícií, aby zostal pri moci dokedy bude chcieť.
„Unikátna pozícia, keď je synonymom firmy“, ako Zuckerbergovu rolu opísalo tlačové vyhlásenie z roku 2021, mu vyniesla symbolický plat jeden dolár – a náklady na kráľovskú ochranku 23,4 milióna dolárov. Viac ako platy desiatich topmanažérov firmy spolu.
Ako kráľ-dobyvateľ sa Zuckerberg začal správať aj ku konkurentom.
Instagram kúpil za miliardu
Svoju prvú obrovskú akvizíciu (Instagram) dotiahol v roku 2012, ešte pred príchodom na burzu. Zakladateľa Kevina Systroma poznal dávno, s ponukou na prácu ho oslovil ešte v začiatkoch.
Systrom ho odmietol, a keď sa o pol roka, na jar 2006, náhodou stretli v kaviarni v Palo Alto, prišiel Zuckerberg už ako šéf firmy s hodnotou pol miliardy dolárov a Systrom si privyrábal ako barista.
O šesť rokov sa stretli ešte raz. Tentokrát ako partneri: Systrom získal 400 miliónov dolárov (celá transakcia stála miliardu – za firmu, ktorá v tom čase mala ani nie dva roky a 13 zamestnancov, to však bolo šokujúco veľa).
Neskôr sa však Zuckerbergov odhad potvrdil – Instagram vyrástol pod Facebookom na tržby v desiatkach miliárd.
Snapchat vydieraniu odolal
Aj Zuckerberg však zažil pocit, aké to je, keď sa konkurencia kúpiť nedá, a keď je on sám – stále iba 28-ročný – pre konkurentov pristarý. V roku 2012 oslovil iba 23-ročného zakladateľa Snapchatu Evana Spiegela s „ponukou na partnerstvo“.
Na možnosť, že by nesúhlasil, sa starostlivo pripravil – a podrobnosti o tajne pripravovanej facebookovej aplikácii, ktorá mala v prípade potreby Snap vymazať z trhu, mu hneď aj ukázal.
„Akoby povedal – tak, prišiel som a zničím vás,“ spomínal Evan Spiegel vo Forbese v januári 2014. Odmietol. A keď sa Facebook Poke, ako sa služba mala volať, veľmi neujal, ohlásil sa Zuckerberg ešte raz. S ponukou tri miliardy dolárov. Opäť neúspešne.
Tentoraz mal pravdu skôr Systrom. Trhová hodnota stále samostatnej firmy Snap je aktuálne okolo 30 miliárd.
22 miliárd za WhatsApp
O ďalšie dva roky však už taktika „zasypať konkurenciu peniazmi“ úspešná bola. Z Briana Actona a Jana Kouma, spoluzakladateľov WhatsAppu (v roku 2014 tiež len malej firmy), urobil multimiliardárov. Akvizícia vyšla až na 22 miliárd dolárov.
Aj Acton napokon pod tlakom Zuckerberga a COO Facebooku Sheryl Sandberg, aby WhatsApp monetizoval a zahodil šifrovací systém, ktorý sám vyvíjal, z obchodu vycúval. Vzdal sa jednej splátky, približne 850 miliónov dolárov, a stal sa kritikom Facebooku.
V tom čase už Facebook rástol na svetového giganta. Od leta 2013 až do leta 2021 zo svetovej expanzie ťažil aj nevídaný rast na burze. V júni 2021 sa zaradil medzi hŕstku tech gigantov s trhovou kapitalizáciou vyššou ako bilión dolárov.
Mínus 67 miliárd za 8 mesiacov a mínus 200 miliárd za deň
Súčasne rástol aj Zuckerbergov majetok. Podľa Forbesu sa – zatiaľ – dostal najviac na minuloročných 134,5 miliardy dolárov v rebríčku najbohatších Američanov Forbes 400, ktorý vychádza na jeseň.
V tom rebríčku prekonal aj Billa Gatesa, pred ním zostali z Američanov už iba Elon Musk s Teslou a Jeff Bezos s Amazonom. O Gatesovi sa vždy vyjadroval pochvalne: „Keď som vyrastal, Bill Gates bol mojím vzorom,“ povedal pred rokmi na konferencii Bloombergu. „Viedol jednu z firiem s najsilnejšou misiou, na akú si viem pomyslieť.“
O Gatesovi sa dokonca niekedy v médiách hovorí ako o akomsi Zuckerbergovom mentorovi. Poradil mu vraj napríklad, aby si dával pozor na politikov z Washingtonu a radšej si v blízkosti Kongresu rovno otvoril kanceláriu. Ako (trochu zveličene) dodal, za túto radu „je mojím dlžníkom“.
Horší deň žiadna americká firma nezažila.
Po pol roku v rebríčku najbohatších ľudí sveta z apríla 2022 má už Zuckerberg z rozprávkového majetku iba polovicu – 68,6 miliardy. Čo sa stalo?
Dve veci – investorom začala prekážať nekonečná séria obvinení zo zneužití súkromných údajov používateľov a najmä zaseknutie „večného“ rastu počtu používateľov.
Tie obvinenia tu totiž boli po celý čas. Akciami Facebooku za tie roky raz za čas zamávali, tentoraz však pokles trvá už osem mesiacov.
Na začiatku februára za jeden deň zmizlo z hodnoty Facebooku, presnejšie firmy Meta, na ktorú sa premenoval v roku 2021, vyše 200 miliárd dolárov. Horší deň žiadna americká firma nezažila.
Je zadarmo a vždy bude
Riziká, ktoré skrýva Zuckerbergov biznis, pritom boli známe po celý čas. Vyjadrené firemným sloganom, „Facebook je zadarmo a vždy bude“, svietili na stránke až do leta 2019. Model, v ktorom je odplatou za to „zadarmo“ odovzdanie súkromia, samozrejme, Zuckerberg nevymyslel. Málokto ho však po celom svete rozšíril tak úspešne ako on.
Už v roku 2010, ešte kým do kín prišiel film Sociálna sieť (ten riešil viac Zuckerbergovu nezrelosť a boje medzi spoluzakladateľmi o vlastníctvo), zistil prieskum verejnej mienky v USA pre Forbes, že až 63 % Američanov Facebooku v ochrane osobných údajov neverí.
Pointa však bola v druhej otázke – napriek nedôvere používalo Facebook viac ako 90 % opýtaných. A veľká väčšina z nich nevedomky používala aj všetky Zuckerbergove algoritmy, ktoré im dávkovali informácie a predávali ich osobné údaje.
Prepojím vás, aj keď nechcete
Zuckerberg chcel totiž odmalička prepájať ľudí – a to konkrétnych ľudí. Syn otca zubára a mamy psychiatričky vyrastal v meste Dobbs Ferry, 40 minút severne od New Yorku.
Otec Edward mu ako 11-ročnému ukázal programovací jazyk Basic a v roku 1997, keď mal Mark 13 rokov, vytvoril pre rodinu počítačovú sieť. Spájala otcovu ordináciu s rodinou. Nazval ju ZuckNet.
Vo svojom stredoškolskom projekte, hudobnom prehrávači Synapse, využíval postupy umelej inteligencie, aby analyzoval návyky používateľa kvôli odporúčaniu hudby. Microsoft a AOL mu ponúkli milión dolárov a prácu, on ich však odmietol a v septembri 2002 sa zapísal na Harvard.
Tam prišiel s programom Course Match, ktorý dával používateľom informácie, na aký predmet sa zapísali spolužiaci. Ďalší jeho univerzitný program – Facemash – zasa zisťoval, kto je na akademickej pôde najatraktívnejšia osoba.
Mal úspech, ale naznačil aj budúce problémy. Obrázky ľudí sa totiž používali bez povolenia a študentky program urážal. Zuckerberg sa musel ospravedlniť. Vyhlásil, že Facemash je len experiment. Harvard mu dal podmienku.
Kým z Harvardu odišiel, v druhom ročníku, ešte stihol stretnúť študentku medicíny Priscillu Chan. Zobrali sa v roku 2012 a postupne sa profilovali ako moderný, na filantropiu zameraný pár.
Majú dve deti, päťročnú Maximu Zuckerberg a štvorročnú August Chan Zuckerberg. Pred časom sa Mark pochválil, že s August si pred spaním niekedy namiesto čítania „zaprogramujú“.
Na Harvard sa vrátil v roku 2017, keď si prišiel po čestný doktorát. Na Facebooku zverejnil fotografiu s rodičmi, diplomom a popisom: „Mami, vždy som ti hovoril, že sa vrátim a získam diplom.“
Absolventov v prejave vyzval, aby sa zamerali na ciele ako univerzálny základný príjem, univerzálna zdravotná starostlivosť, online hlasovanie a cenovo dostupná starostlivosť o deti.
S manželkou prisľúbili, že počas života rozdajú 99 percent podielu vo Facebooku.
Koniec anonymity
Jeho prvú generáciu, ktorá mala najprv študentom pomôcť komunikovať online pod skutočnými menami, nakódoval s kamarátmi v internátnej izbe vo veku 19 rokov.
V priebehu jedného roka projekt prerazil z amerických vysokých škôl do sveta a Zuckerberg odišiel z Harvardu do Silicon Valley. Trio zakladateľov, Zuckerberg, Dustin Moskovitz a Chris Hughes, sa presťahovalo do Palo Alto v Kalifornii. A Zuckerberg prehovoril venture investora Petra Thiela, aby im dal počiatočné peniaze.
V roku 2006 otvoril Facebook pre každého, kto mal e-mailovú adresu. Odstránil tak prezývky a anonymitu.
„Web sa nachádza v dôležitom bode obratu,“ sformuloval svoj koncept sám Zuckerberg. „Až donedávna bolo štandardom, že väčšina vecí nie je sociálna a nepoužíva skutočnú identitu. Vytvárame web, v ktorom je predvolenou hodnotou sociálnosť.“
„Bolo to podobné, ako keď Google začal predávať reklamy – od večera do rána sme vedeli, že ide o nový obchodný model,“ povedal pre Forbes Bret Taylor, technický riaditeľ Facebooku a uznávaný veterán Googlu.
Rozbíjaj či nerozbíjaj?
Ako každá platforma, aj Facebook ťažil z populárneho obsahu. Jedným z míľnikov (a symbolov éry, keď sa zdalo, že Facebook bude najmä o zábave), sa stal Farmville. Hra na sieť prilákala desiatky miliónov ľudí a zo svojho zakladateľa Marka Pincusa spravila (spolu s včasnou investíciou do Facebooku) miliardára.
Úspech priťahoval kontroverzie. Už v roku 2008 musel Facebook urovnať súdny spor o „otcovstvo“ stránky. Vyviazol z neho za 65 miliónov dolárov. A Facebook sa s biznisom nehral. Konfrontácii sa nevyhýbal od začiatku, napokon, interné firemné motto pôvodne znelo, „Hýb sa rýchlo a rozbíjaj veci“.
(V roku 2014 ho Zuckerberg nahradil nudným „Hýb sa rýchlo so stabilnou infraštruktúrou“.)
V praxi to často vyzeralo tak, že Zuckerberg na používateľov vytiahol novinku, ktorá posilňovala jeho biznis na úkor ich súkromia, a keď prišla kritika, vyskúšal najprv taktiku – všetko zostane, ako on chce. A dúfal, že ľudia sa nezačnú vyslovene búriť.
Zásada „nesledujte ma“ neprešla
Washingtonskí politici si na Facebook po prvý raz – len symbolicky – dupli v roku 2010. Štyria senátori za Demokratickú stranu vyzvali sociálnu sieť, aby používateľom dala väčšiu kontrolu nad informáciami.
Hovorilo sa aj o potrebe ochrany údaje v duchu zásady „nesledujte ma“, iný návrh zákona dokonca sľuboval povinnosť (!) podpisovať zmluvy vždy, keď webová stránka zhromažďuje údaje.
Zuckerbergova reakcia? Diskusiu označil za zavádzajúcu a v rozpore so správaním zákazníkov. „Počúvame všetku neoficiálnu spätnú väzbu, ale tiež sa pozeráme na údaje o tom, ako ľudia používajú stránku,“ povedal v roku 2010 na konferencii v Silicon Valley.
Až na jeseň 2011, keď sa kritika dlhšie prepierala v médiách, sa ospravedlnil a vyhlásil, že „urobili mnoho chýb“.
Bude Mark Zuckerberg opäť chudobný?
Trvalo však ďalších vyše šesť rokov, kým sa prevalil zatiaľ najväčší škandál Facebooku. Na jar 2018 firma oznámila, že pozastavuje spoluprácu s dátovou spoločnosťou Cambridge Analytica, ktorá pracovala pre prezidentskú kampaň Donalda Trumpa a porušovala ochranu dát. V rozhovore pre CNN Zuckerberg opäť raz povedal, že je mu „naozaj ľúto, že sa to stalo“.
Musel tiež vypovedať v americkom Kongrese.
Čo je však pre celý príbeh Facebooku asi najtypickejšie, je rozpor skutočnosti a toho, čo firma a jej šéf hovoria. O pol roka neskôr totiž New York Times napísali, že Facebook partnerom ponúkal viac údajov o používateľoch, ako priznal. A napriek ubezpečeniam, že ľudia „majú úplnú kontrolu“ nad tým, kto vidí ich obsah, poskytol prístup aj iným firmám.
Od čias škandálu so „špehovaním používateľov“ je budúcnosť Facebooku (spoločnosti Meta) relatívne nejasná. Podarí sa Facebooku, podobne ako Googlu v roku 2008 s Androidom, aj nový veľký úspech – či už s Metaverzom alebo predsa len s kryptomenou?
Alebo bude Mark Zuckerberg teraz osem rokov, naopak, chudobnieť?
Ak by sa stala tá druhá možnosť, dobehli by Zuckerberga slová z roku 2010, keď pre Forbes povedal, že v rebríčku najbohatších ľudí by „najradšej ani nebol“.
Autori pôvodných článkov: redaktori Forbes.com Ryan Mac a Quentin Hardy.
S prispením Forbes Slovensko.