Záchrana schátraného mestského bitúnku v Ostrave trvala dlhých šesť rokov. Dnes je však už ťažké uveriť, že do týchto priestorov kedysi chodili zvieratá na porážku. A že v roku 1893 bol tento bitúnok považovaný za najmodernejší v celej Morave a Sliezku. Podľa niektorých dokonca v celej monarchii.
Ale to už je minulosť. Teraz sa začína písať nová kapitola tejto pre Ostravu ikonickej a pamiatkovo chránenej budovy z konca devätnásteho storočia. Za jej odkup a rekonštrukciu zaplatilo mesto takmer 350 miliónov českých korún (viac ako 14 mil. eur) a umierať už sa v nej ani náhodou nebude. Do bývalého bitúnku sa totiž presťahuje galéria súčasného umenia Plato.
Unikátne riešenie
Za novou podobou historickej stavby stojí poľský architekt Robert Konieczny, ktorý prišiel aj s unikátnym riešením výstavných sál. Sú vzájomne prepojené, no zároveň fungujú samostatne. A to vďaka systému šiestich orientálnych otočných stien. O pohyb sa stará strojový mechanizmus, ktorý ťažkými konštrukciami otáča a zvonku otvára výstavné priestory.
Okrem pohyblivej architektúry zachoval tím štúdia KWK Promes aj cenný historický ráz režného muriva a ďalšie pôvodné prvky, aby budova nestratila svoj pôvodný genius loci. To však rozhodne nebola ľahká úloha vzhľadom k tomu, v akom bola stave.
„Pripomínala mi tehlový palác,“ spomína na svoj prvý dojem z budovy architekt Konieczny. „K vadám sme pristupovali ako k hodnote, ktorá je dôkazom identity tohto miesta. Nechceli sme ich zakrývať, ale odhaliť a dodať tak novú vrstvu k jeho histórii.“
Architekti preto zachovali aj charakter zvetraných tehál a veľké diery v stenách vyplnili súčasným materiálom. Pomocou pohyblivej architektúry urobili z otvorených miest skratky, ktoré vnútro galérie prepájajú s mestom. Umenie tak môže doslova vyjsť von a rozmiestniť sa okolo budovy. „Mobilita priniesla kultúre ďalšiu príležitosť, ako sa priblížiť publiku,“ vyzdvihuje Konieczny.
Staré aj nové
Rekonštrukcia bola pomerne zložitá. Stavbárov potrápili najmä unikátne otočné steny, ktoré si vyžadovali zásah aj do nosných stien historickej budovy. „Podložie stavby bolo pomerne nekvalitné, keďže stojí v blízkosti Valchařské strouhy s kontaminovaným okolím. Niektoré kritické miesta sme preto museli spevniť pomocou oceľovej konštrukcie,“ popisuje Jaroslav Habrnal, hlavný statik stavby.
Výzvou bola aj obnova historickej fasády. Využili pri nej pôvodné a nové tehly. Nové boli vyrobené manufaktúrnym spôsobom na zákazku. „Tehly sme potom ešte dodatočne povrchovo upravovali, aby celkový vzhľad fasády pôsobil pôvodne a trochu aj tmavým a zašlým dojmom,“ opisuje Marek Podzemný, výkonný riaditeľ spoločnosti Zlínstav, ktorá bitúnok opravovala.
Ale rekonštrukcia ešte celkom hotová nie je. V dokončovacom procese je vnútorná fasáda a opravujú sa aj niektoré vady. Pre verejnosť je tak teraz bitúnok dočasne otvorený len do 10. júna a sprístupní sa ešte počas festivalu Colours of Ostrava. Súčasťou mesiaca otvorených dverí budú aj dve výstavy.
Prvá priblíži históriu budovy, jej premenu aj víziu plánovanej novej mestskej štvrti. Druhá, s názvom Moving Architecture, potom zacieli priamo na architekta Roberta Konieczného a zmapuje príbehy jeho stavieb. Potom sa galéria uzavrie a už natrvalo znovu otvorí v septembri tohto roka.
Zašlá sláva
Bitúnok v Ostrave fungoval od júna 1881. Ako rástlo mesto, bol aj on postupne rekonštruovaný a modernizovaný. Jeho niekdajšia sláva však skončila v 70. rokoch po tom, čo v roku 1965 budova prišla o svoju pôvodnú funkciu.
Areál tak postupne chátral. A to aj po tom, ako ho pred 27 rokmi kúpila spoločnosť Bauhaus, ktorá sa zaviazala, že budovu opraví. V roku 2016 tak zdevastovanú budovu odkúpilo mesto Ostrava a vypísalo architektonickú súťaž, ktorú z deviatich štúdií vyhralo to poľské.
Článok vyšiel pôvodne na Forbes.cz. Jeho autorkou je Jana Pšeničková.
