Kým sa vydáte na Seychely, mali by ste si prečítať o tomto raji na zemi pár základných informácií. Preto je tu náš sprievodca, ktorý vás prevedie tým najpôvabnejším, čo súostrovie ponúka.
Lekcia dejepisu
Seychelské súostrovie leží takmer uprostred Indického oceánu, 400 km severovýchodne od Madagaskaru a 1 000 km od východoafrického pobrežia, a tvorí ho 115 veľmi starých ostrovčekov.
Obchádzať pláže a rezorty je samostatná disciplína, ktorú rozhodne nesmiete vynechať. Ostrovy však ukrývajú mnoho prírodných zázrakov, ktoré majú oveľa väčšiu hodnotu.
Tisíce rokov evolúcie vytvorili na Seychelskom súostroví drahocenný kus prírody, oddelené miniatúrne svety jednotlivých ostrovčekov, každý so svojím unikátnym bohatstvom, ktoré nenájdete nikde inde na planéte.
A potom prišli ľudia. Najskôr sa na ostrovoch mihli Arabi, potom Portugalčania, dlho sa však na bielych plážach neohriali. Až v polovici 18. storočia si ostrov uprostred Indického oceánu všimlo Francúzsko a zriadilo tam kolóniu nazvanú podľa vtedajšieho ministra financií Jeana Moreaua de Séchelles.
Vzhľadom na strategickú polohu pri námornej ceste do Indie sa začali o ostrovy usilovať Briti. Tí sa Seychel zmocnili počas napoleonských vojen a na papieri ich získali Parížskym mierom v roku 1814.
V roku 1881 navštívil súostrovie generál Charles George Gordon, ktorý po návrate do Británie tvrdil, že našiel pôvodnú lokáciu záhrady Eden, teda raj na zemi. Konkrétne mal na mysli údolie Vallée de Mai na ostrove Praslin, ktoré je dnes zapísané na zozname UNESCO, a to predovšetkým vďaka prastarému palmovému lesu, ktorý chráni legendárne plody coco de mer.
Raj sa zo Seychel naozaj stal. Briti po nástupe svojej vlády zrušili otroctvo. Trvalo to ale ešte dlhé storočie, než Seychely v roku 1976 získali nezávislosť ako republika v rámci Britského spoločenstva národov.
Kam sa vybrať?
Zostaňme chvíľu pri spomínanom Edene. V prastarom pralese Vallée de Mai občas naruší ticho len spev vzácnych vtákov ako je papagáj vaza seychelský alebo holub bradavičnatý. Keď od mora zafúka vietor, môžete počuť škrípanie obrovských palmových listov. Stromy vysoké 20 až 30 metrov sa kývajú nad hlavou ako metronómy aj napriek ohromnej hmotnosti, ktorú nesú – ich plody coco de mer, „morské kokosy“ s dvomi mohutnými jadrami, môžu vážiť až štyridsať kilogramov.
Fakt, že kokosový les prežil do dnešných dní, je malý zázrak. Druhý menší pôvodný prales na susednom ostrove Curieuse takmer podľahol rastlinnému pytliactvu v 18. storočí. Kokosy, ktoré vtedy mali hodnotu zlata vo svojej vlastnej váhe, boli drancované britskými obchodníkmi, ktorí navyše príležitostne podpaľovali palmy, aby tým ešte zvýšili hodnotu svojho drahocenného nákladu.
Morne Seychellois a ostrov Silhouette
Ďalšie prírodné vzácnosti sa nachádzajú v národnom parku Morne Seychellois na ostrove Mahé. Aby ste objavili starobylé druhy, budete sa musieť vyšplhať po označenej ceste ku trom vrcholom Trois Frères, Copolia a Morne Blanc. Palmové stromy pandány a rastliny koko marons s dlhými listami tu rastú pevne uchytené na žulových skalách, ktoré vytvarovali tisícročné dažde a erózia.
Na severozápad od Mahé dominuje ostrov Silhouette v tvare pyramídy, prerastený hmlovým, dažďovým pralesom. Tretí najväčší ostrov Seychel je považovaný za jedno z významných centier biodiverzity a 93 percent jeho rozlohy je chránených ako národný park, okolie je morská rezervácia. Je tam možné nájsť viac ako 80 endemických druhov stromov a kvetín a tiež jedinú existujúcu kolóniu netopierov seychelských.
Prírodu na Seychelách sa podarilo zachovať nielen vďaka ich izolovanosti, ale aj vďaka prísne regulovanému a kontrolovanému rozvoju. Vždy sa tu veľmi dbalo o ochranu tamojšieho unikátneho životného prostredia, avšak pod vplyvom rýchleho rozvoja a globálnych klimatických zmien jeho význam ešte vzrástol.
Koralové ostrovy
Potom, ako vláda úspešne vytvorila chránené parky a rezervácie takmer na polovici rozlohy Seychelských ostrovov, si teraz stanovila nový cieľ, ktorým je ochrana podmorského bohatstva. Zatiaľ ide asi o 30 percent z celkovej rozlohy 1,3 milióna štvorcových kilometrov.
Mozgové korály, zévy a schránky obrovských morských ulitníkov, medzi ktorými sa prepletajú žiarivo farebné rybky, vytvárajú okolo ostrovov podmorskú záhradu, ktorá sa svojou krásou vyrovná tej na súši.
Nádherné koraly môžete vidieť hneď kúsok od hlavného mesta ostrova Mahé na celodennom výlete loďou do St. Anne Marine Park. Práve tam, hneď vedľa Moyenne Island, si miestni nadšenci budujú vlastnú podmorskú záhradu koralov.
Aj Moyenne Island je veľmi zaujímavý. Za dvetisíc dolárov si ho v 50. rokoch minulého storočia kúpil britský občan, ktorý mal dosť chladného dažďa. Na ostrove sa usadil a žil na ňom ako novodobý stroskotanec, spoločnosť mu robili len storočné korytnačky. Dnes po ňom zostala kaplnka, hrob a tiež celý ostrov, ktorý daroval späť štátu.
Najďalej od civilizácie
Najodľahlejší z ostrovov je takmer mýtická Aldabra s takou unikátnou a zachovalou prírodou, že vedci a ochranári z celého sveta sa sem chodia pozerať, ako kedysi vyzeral človekom nezasiahnutý podmorský život. Obsah podmorskej biomasy je tam ozaj výnimočný, 6 ton na hektár, v porovnaní len s poltonou v morských rezerváciách okolo Mahé.
Ostrov je tiež jediným miestom na Zemi, kde plazy – vyše 150-tisíc korytnačiek obrovských – stále dominujú miestnemu ekosystému. V roku 1982, keď si ostrova konečne povšimlo UNESCO, tam bola inštalovaná pamätná tabuľa s nápisom: „Aldabra, zázrak prírody, darovaný ľudstvu obyvateľmi Seychelskej republiky“
Článok pôvodne vyšiel na Forbes.cz. Jeho autorkou je Adéla Kozáková.