Zázrak medzi startupmi. Takýto prívlastok dostala firma 23andme miliardárky Anne Wojcicki, ktorá sa zameriava na genetické testovanie. Či bude naozaj úspešná, však ani po 16 rokoch nie je isté.
Pred týždňom priniesli médiá správu, že veľký prieskum, sponzorovaný 23andme, zistil, že najväčšie riziko dlhého covidu majú diabetici, kardiaci a ľudia trpiaci depresiou a neurózami. Pár dní predtým klesla cena akcií diagnostickej spoločnosti, keďže oznámila stratu 217 miliónov dolárov za rok 2021.
Čo tieto dve správy znamenajú? Dohromady zhruba toto: ak sa 23andme raz predsa len podarí dosiahnuť svoju misiu – priniesť na trh genetické testy zo slín, vďaka ktorým bude možné predpovedať riziko najrôznejších chorôb – nebudú už staromódne dotazníkové prieskumy viac potrebné. A veľké straty 23andme sa zmenia na gigantické zisky.
Ale ak sa to nepodarí…
Tričko Yay DNA
Anne Wojcicki má meškanie asi v génoch. Keď s ňou Forbes v roku 2019 robil veľký rozhovor, prišla o trištvrte hodiny neskôr. Zamestnancov 23andMe to už ani trochu neprekvapilo.
Trpezlivo čakali, kým šéfka konečne prišla – oblečená v bežeckých šortkách, tričku s nápisom „Yay DNA“ a v obnosených teniskách. Necelých desať kilometrov do práce zvládla na bicykli – v ôsmom mesiaci tehotenstva.
Väčšinu nastávajúcich matiek by taký výkon unavil, ale (dnes) 48-ročná bývalá manželka spoluzakladateľa Googlu Sergeya Brina (má s ním dve deti), sa vtedy ani nezadýchala.
Od založenia firme poskytlo vzorku slín v plastovej skúmavke už viac 12 miliónov ľudí. Spoločnosť im sľubuje, že zostaví anamnézu a analýzu zdravotných rizík. Problém však je, že stále nie je celkom jasné, na čo je táto analýza v praxi vlastne dobrá.
Od správy, že ste náchylnejší na nejaké ochorenie, je totiž k zmene životnému štýlu alebo k personalizovanej preventívnej starostlivosti ešte poriadne ďaleko.
Miliardárka – a potom opäť nie
Firma stále nie je zisková, tržby dosahuje v rádoch stoviek miliónov dolárov. Majetok Anne Wojcicki sa v roku 2021, po príchode 23andme na burzu, síce vyšvihol nad 1 miliardu dolárov, potom však akcie firmy padli takmer o 70 percent.
Aktuálne už Wojcicki miliardárkou pravdepodobne nie je, jedine, že by jej na to stačili peniaze, ktoré zrejme získala po rozvode s Brinom.
Firma však dokázala prežiť aj skutočne chudobné roky, nebola ďaleko ani od krachu. V roku 2013, akurát keď Wojcicki oznámila odlúčenie od Sergeya Brina, jej americký federálny Úrad na kontrolu potravín a liečiv (FDA) nariadil, aby okamžite zastavila predaj testov.
Kľúč k ochoreniam
Wojcicki aj firma sa však rýchlo otriasli. Zdalo by sa, že jej projekt by sa mohol uspokojiť aj so zdravotnými predpoveďami, aké ľudia „riešia“ pri bare na párty – máte päť percent škandinávskych génov či genetické predpoklady na kýchanie na slnku?
Táto firma však hovorí, že chce ísť oveľa ďalej. Wojcicki chce využiť drastický prepad cien genetického sekvenovania (za 10 rokov klesli o 99 percent) a obrovskú firemnú databázu DNA (patrí k najväčším na svete).
S ich pomocou chce rozbehnúť „biotechnologickú mašinu“ na diagnostiku genetickej náchylnosti na rôzne choroby a pomôcť aj s vývojom liekov.
Paradajky proti Parkinsonovej chorobe?
Zákazníci už za informácie o rodovej histórii platia dlhšie. Veľká časť z nich dáva firme aj súhlas s tým, že sa ich DNA využije na výskum v biomedicíne. „Je to geniálne, ľudia nám platia za budovanie obrovskej databázy,“ vysvetľoval v roku 2019 Forbesu vedecký riaditeľ 23andme Richard Scheller.
„Chcú, aby sa s ich dátami pracovalo a pomohli tak vedeckým objavom.“
Zákazníkom chce 23andme poskytovať poradenstvo založené na analýze génov a dať im pocit, že môžu mať kontrolu nad vlastným zdravím. Firemná aplikácia, ktorá používa umelú inteligenciu, im napríklad pripomenie, že sa majú napiť, alebo odporučí na obed predjedlo z paradajok, ktoré podľa niektorých štúdií pomáhajú oddialiť Parkinsonovu chorobu.
Vlastné oddelenie na vývoj liekov firma založila v roku 2015. Problémom je jeho komplikovanosť – asi 80 percent prípravkov neprejde klinickými skúškami a vývoj je preto aj veľmi drahý.
Už pred príchodom na burzu Wojcicki pre firmu získala stovky miliónov dolárov, napríklad od farmagiganta GSK, najmä vďaka prísľubu vývoja personalizovanej zdravotnej starostlivosti.
Na čo je vlastne genetika
Dôkazy o tom, že by informácie z genetickej analýzy viedli k zlepšeniu zdravotného stavu pacientov, však nie sú jednoznačné. Možno by sa dalo povedať, že priam chýbajú. Šéfka 23andme je však do tejto hry ochotná ísť.
Esther Wojcicki išla svojim deťom príkladom. Teraz sú z nich úspešní lídri. Foto: Flickr/Hubert Burda Media v licencii CC BY-NC-SA 2.0
Vyrastala v kampuse Stanfordovej univerzity, kde jej otec Stanley pôsobil ako profesor fyziky. Matka Esther vyučovala žurnalistiku na strednej škole v Palo Alte a tri dcéry od útleho veku učila najrôznejšie veci: latinské názvy rastlín či plávanie.
„Využívala som ich na pedagogické experimenty,“ povedala v roku 2018 pre Forbes. Kým sestry inklinovali k umeniu a matematike, Anne bola taká „zábavná mladá vedátorka“.
„Vedela očariť úplne všetkých,“ spomínala Esther. Jej čaru prepadol aj Sergey Brin (a neskôr bejzbalista Alex Rodriguez), s ktorým ju zoznámila staršia sestra Susan. Tá v roku 1998 prenajala garáž v Menlo Parku dvom ambicióznym doktorandom, ktorí chceli zhromaždiť všetky informácie na svete: spoluzakladateľom neskoršieho Googlu Larrymu Pageovi a Sergeyovi Brinovi.
Susan Wojcicki, šéfka YouTube. FOTO: SITA,,AP
Susan sa stala 16. zamestnankyňou Googlu a neskôr generálnou riaditeľkou Youtube. Prostredná zo sestier, Janet, je epidemiologička a prednáša na Kalifornskej univerzite v San Franciscu.
Zmysel liečby: zisk?
Do boja so zdravotníckym systémom sa Anne Wojcicki prvýkrát pustila už ako mladá absolventka Yalea. Pracovala ako analytička v malej firme na Wall Street, trávila čas na konferenciách o zdravotnom poistení a ako dobrovoľníčka pomáhala v nemocnici na Manhattane.
Pritom si uvedomila, že zdravotnícky priemysel sa zameriava viac na maximalizáciu zisku než na preventívnu starostlivosť. „Z pohľadu súcitiaceho človeka to pre ňu bolo neprijateľné,“ charakterizovala ju Ashley Dombkowski, ktorá pracovala ako obchodná riaditeľka 23andme.
Ľudský genóm sa prvýkrát podarilo prečítať v roku 2003. Vedcov nadchli možnosti, ktoré sa otvárajú, Wojcickej zasa pri komercionalizácii pomohla aj spolupráca s Googlom.
Anne Wojcicki, zakladateľka genetickej firmy 23andme. FOTO: FORBES USA
Investícia dosiahla deväť miliónov dolárov, okrem vyhľadávača ich minul aj Brin osobne a s ním pár ďalších investorov ako New Enterprise Associates a Genentech.
Test od 999 po státisíce dolárov
V novembri 2007 firma spustila prvý produkt. Test vzorky slín vyšiel na 999 dolárov. Za tie peniaze sa zákazníci dozvedeli niečo svojom pôvode a tiež, aká je pravdepodobnosť, že budú plešatí alebo budú trpieť niektorým z bežných neduhov, napríklad ťažkosťami so srdcom.
Pravidlá regulátora FDA firma obišla tým, že v inzerátoch propagovala len zábavné poznatky, ktoré sa z DNA dajú vyčítať, nie zdravotný aspekt. V tom čase stálo sekvenovanie celého ľudského genómu asi 300 000 dolárov, čo je pokles z neuveriteľných 50 miliónov dolárov v roku 2003.
Dnes sa cena genetických testov pohybuje v rádoch stoviek dolárov, nejasná však zostáva cena za zmysluplnú interpretáciu výsledkov.
Sliny od Naomi Campbell
Pôvodne firma propagovala testy medzi ľuďmi, pre ktorých nebolo problémom zaplatiť tisíc dolárov – na večierkoch smotánky či na exkluzívnych akciách od ekonomického fóra v Davose až po newyorský Fashion Week. Tam zbierala vzorky slín od ľudí ako Naomi Campbell, Diane von Fürstenberg alebo Rupert Murdoch.
Plánovanie večierkov šéfku 23andMe-Me bavilo, ohlas však nebol oslnivý. V roku 2011, štyri roky po založení, mala firma iba 100-tisíc zákazníkov. Zdalo sa, že je to celé len hračka manželky jedného miliardára.
Ešte v októbri 2013 však Wojcicki začala rokovať s obchodným reťazcom Target a snažila sa dostať testy do regálov s vitamínmi či teplomermi. Na pulty sa síce produkt dostal až o tri roky, najprv musela firma zvrátiť stopku od FDA, neskôr sa však z genetických testov stal jeden z populárnych trendov.
DNA testy zo slín sa dajú kúpiť podobne ako teplomer alebo náplasť na rany. Foto: Instagram/veganmelynn
Ľudia vďaka nim našli nečakaných rodinných príslušníkov (Wojcicki sesternicu, o ktorej nemala tušenia), pomohli odhaliť takzvaného „vraha z Golden State“, ktorého polícia zatkla, keď jeho príbuzný poskytol DNA.
Firma začala predávať testy na svojom webe aj prostredníctvom obchodníkov ako Amazon, Best Buy či Walgreens. V roku 2015 schválila FDA testy na vzácne ochorenie, takzvaný Bloomov syndróm.
Pomoc od Oprah Winfrey
Wojcicki sa pustila aj do vývoja liekov a hľadania ďalších zdrojov príjmov, pacientov z databázy 23andme chcela ponúknuť na klinické testy výrobcov liekov. Ďalší prielom prišiel v roku 2017, keď televízna hviezda Oprah Winfrey vo vysielaní povedala, že súprava na testovanie rodovej histórie za 99 dolárov je jej „obľúbená vec“.
Potom FDA schválila aj prvé testy, vďaka ktorým zákazníci zistia, či majú varianty génov, spájané so zvýšeným rizikom vzniku krvných zrazenín alebo Parkinsonovej choroby.
Na kolekcii zdravotných testov za (vtedy) 199 dolárov však bolo drobným písmom napísané, že „nie sú určené na stanovenie aktuálneho zdravotného stavu alebo prijímanie rozhodnutí o liečbe“.
Na rozdiel od tehotenských testov teda nedostali súpravy firmy 23andme právo stanovovať diagnózu. Výsledkom zostala informácia v duchu, že daný človek by mohol potomkom odovzdať predispozíciu na stratu sluchu alebo cystickú fibrózu.
Gén Anjeliny Jolie
Azda najkontroverznejším testom 23andMe sa stala analýza variantov génu spájaného s rakovinou prsníka, vaječníkov a prostaty, ktorému sa hovorí „gén Angeliny Jolie“. Podľa kritikov je problém v tom, že s rakovinou prsníka má nejakú spojitosť viac ako tisíc variantov, takže hľadanie iba troch z nich neodhalí riziko.
„Táto technológia ničomu nepomôže, ale ani neuškodí. Máme ľuďom poradiť, aby dali 200 dolárov za tieto testy, alebo aby ich radšej minuli za členstvo vo fitku?“ povedal pre Forbes doktor Jonathan Berg, klinický genetik z University of North Carolina.
Lieky sú beh na dlhú trať – ich vývoj sa zvyčajne zaplatí za 10 až 15 rokov. A kto potrebuje genetický test, vďaka ktorému zistí asi toľko, že fajčenie spôsobuje rakovinu a prejedanie vedie k obezite?
Okrem toho, genetický test prináša iba informácie, hoci personalizované. Zmena správania už je na ľuďoch. A nespočetné množstvo vedeckých štúdií ukazuje, že obyčajné varovanie nestačí.
„Kvantifikovať vplyv liekov je omnoho ľahšie. Kvantifikovať dosah prevencie je veľmi ťažké. Ale myslím, že práve vďaka tomu na nás budem raz ešte viac hrdá,“ znela odpoveď Wojcickej. „Nie som veľkým zástancom mantry Silicon Valley, že máme žiť večne,“ povedala pre Forbes v roku 2019.
„Ale som presvedčená, že zomrieť by sme chceli, až budeme mať 90 alebo 100 rokov – a že by sme sa toho veku radi dožili zdraví.“
Na burzu s Bransonom
V roku 2020, už počas pandémie, vyzbierala firma ďalšie stovky miliónov. Celková hodnota investícií sa dostala k 800 miliónom dolárov. V druhom pandemickom roku oznámila 23andme, že sa dohodla s investičnou firmou typu SPAC (špeciálnou akvizičná spoločnosť) miliardára Richarda Bransona na príchode na burzu.
Na Nasdaq sa 23andme dostala v lete 2021 – a prežila tam rok, ktorý mal od hladkej jazdy poriadne ďaleko. Hodnota firmy sa zvýšila na 3,5 miliardy dolárov, o necelého pol roka sa však čistý majetok Anne Wojcicki prepadol o viac ako 450 miliónov dolárov na približne 860 miliónov dolárov.
Sergey Brin, spoluzakladateľ Google. Foto: Flickr/TED Conference, v licencii CC BY-NC 2.0
Nie je však jasné, aké vyrovnanie získala v roku 2015 po rozvode so Sergeyom Brinom, ktorý bol v tom čase so 119 miliardami dolárov šiestym najbohatším človekom na svete.
Továreň na straty
Prvú klinickú štúdiu na ľuďoch uskutočnili spolu s farmaceutickým gigantom GSK s liekom na mozgové nádory. Súčasne však spoločnosť zápasila s klesajúcimi výnosmi a výraznými stratami. V januári 2020 prepustila 100 zamestnancov, asi 14 percent svojich ľudí.
V účtovnom roku končiacom sa v marci 2020 jej tržby klesli o 30 percent na 305 miliónov dolárov. Za šesť mesiacov do septembra 2021 vykázala firma čistú stratu 59 miliónov dolárov pri tržbách 114 miliónov dolárov.
Wojcicki nie je jedinou vysoko postavenou podnikateľkou, ktorá prežila ťažký rok. Podľa analýzy Financial Times sa celkovo polovica firiem, ktoré v tom roku na IPO získali viac ako 1 miliardu dolárov, obchoduje pod svojimi kótovacími cenami, a to aj napriek silným akciovým trhom a prudkému nárastu IPO.
Anne Wojcicki, zakladateľka genetickej firmy 23andme. FOTO? FORBES USA
„Ukázali sme svetu, že spotrebitelia majú schopnosť získať komplikované genetické informácie sami bez poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Verím, že ľuďom dávame moc,“ povedala Wojcicki pre Forbes.
Dlhodobý úspech 23andme však bude pravdepodobne napokon závisieť od toho, či sa dokáže úspešne transformovať z genetickej testovacej spoločnosti na spoločnosť na vývoj liekov.
Jednoducho, je dosť možné, že tento projekt bude zase trošku meškať.
Autormi pôvodných článkov sú Diane Brady, redaktorka Forbes.com, Biz Carson a Kathleen Chaykowski, redaktori magazínu Forbes, Jemima McAvoy, redaktorka Forbes.com a Leah Rosenbaum, bývalá redaktorka Forbes.com
