Miliardári z malého mesta: Gigant Waltonovcov zmenil svet obchodu

Sam Walton nevynašiel supermarkety ani diskontný predaj. Iba ich doviedol k dokonalosti. Vďaka jeho systematickosti a pracovitosti je 60 rokov potom, ako otvoril svoj prvý Walmart, svet plný obchodných reťazcov a nákupných centier. Jeho deti a vnuci sú zasa dodnes najbohatšou rodinou sveta.

Väčšina z nich pritom zostáva takými správnymi malomeštiakmi. Jeho dcéra Alice Waltonová je síce s majetkom presahujúcim 50 miliárd dolárov najbohatšou zberateľkou umenia v Amerike a hádam aj na svete, s rodákmi však nemá problém podebatovať „po južansky“.

Pani z múzea

Návštevníci jej veľkolepého Múzea amerického umenia Crystal Bridges často ani netušia, kto je tá sivovlasá pani s fialovými okuliarmi. Pri stretnutí s Forbesom v roku 2013 sa inkognito zahrala na uvádzačku (po otvorení múzea to istý čas robievala).

V tmavom blejzri, žltej hodvábnej blúzke a s akvamarínovým prsteňom veľkým ako poštová známka pozdravila dvojicu miestnych vo výťahu srdečným „A ako sa dnes máte?“ Keď prišla odpoveď, tradičná južanská fráza, „Fajnovejšie ako žabí vlas,“ spolu so zdvorilostnou otázkou – „A odkiaľ ste?,“ odpovedala bez zaváhania – „Odtiaľto.“

Aj s typickým arkansaským prízvukom. S rodinou totiž vyrastala práve tu, v mestečku Bentonville. Centrála Walmartu je v ňom dodnes. Jej otec vždy vravel, že jeho jediná dcéra sa naňho podobá zo všetkých štyroch detí najviac. „Robí veci na vlastnú päsť, akurát je ešte vrtkavejšia.“

Umelkyňa zo strednej triedy

Dnes 72-ročná Alice si pamätá aj časy, keď ešte rodina patrila k strednej triede. Vtedy sa aj stala „zberateľkou“ umenia. Ako 11-ročná si v jednom z otcových obchodov, v tom čase ešte pod značkou Ben Franklin, kúpila za 25 centov tlač Picassovho „modrého aktu“ z roku 1902.

Zaplatila zaň zárobkom: na chodníku predávala pukance.

Rodina vtedy zvykla tráviť dovolenky kempovaním v národných parkoch. S matkou Helen Alice maľovala vodovými farbami krajinky, pohľady na Yosemitské hory a divoké kaňony v Yellowstone.

Helen zomrela v roku 2007, trpela demenciou a v posledných ôsmich rokoch života už len maľovala. „Sú abstraktné, ale jednoducho lyrické a krásne,“ opisovala jej maľby Alice pre Forbes. „Mám dva obrazy. Jeden je veľmi šťastný a…hm, šibalský, dalo by sa povedať. A jeden, ktorý urobila tesne pred smrťou. Už umierala a vedela o tom.“

Keď sa Alice po päťdesiatke naplno dala do zbierania vychytených obrazov, neváhala napáliť aj zavedenú newyorskú zberateľskú scénu. V roku 2005 vysolila 35 miliónov dolárov za krajinku Ashera B. Duranda z 19. storočia s názvom „Kindred Spirits“, ikonický obraz Hudsonskej školy.

Kúpa „podráždila nervy, vzbudila skepticizmus a oživila trh s umením,“ napísali New York Times.

Médiá ju nešetrili

Múzeum nechala Alice postaviť na zelenej lúke uprostred skalnatej rokliny v Ozarských horách. Ako malá divoška sa tam kedysi hrávala s tromi staršími bratmi.

Už pred otvorením sa dočkala kritiky. Bloomberg označil Crystal Bridges za „morálnu tragédiu“, Wall Street Journal zasa jej zakladateľku za „vznášajúceho sa kultúrneho supa“ (hovering culture vulture.)

„Trochu ma to ranilo,“ povedala vtedy pre Forbes. Bránila sa, že predsa aj ľudia „v tejto časti sveta“ si zaslúžia vidieť skutočné umenie. Kritika sa občas premietla do jej nákupných rozhodnutí.

Za Warholovu krvavočervenú sieťotlač „Kladivo a kosák“ zaplatila v Sotheby’s 3,4 milióna dolárov, vraj preto, aby už médiá nepísali, že zbierka je nevyvážená.

(Ne)podarená dcéra

Alice totiž nikdy nemala práve pozitívny imidž. Zo štyroch detí Samuela Moore Waltona bola do Walmartu zapojená najmenej. Ako jediná nebola v predstavenstve, žila na ranči v Texase, kde chovala westernové kone.

Kým neprišla na nápad, že postaví múzeum, plnila titulky novín len patáliami. V roku 1983, keď cestovala sama cez hory v džípe na Deň vďakyvzdania, havarovala. Zlomila si nohu a dostala infekciu kostí. Podstúpila 22 operácií, už navždy však krívala.

Alice Walton, dcéra zakladateľa Walmartu. Foto: Tim Pannell pre Forbes USA

V roku 1989 v meste Fayetteville v Arkansase mala ďalšiu tragickú nehodu. V rannej hmle pri nej prišla o život chodkyňa, 50-ročná matka dvoch detí Oleta Hardinová. Za haváriu Alice neobvinili. Pri ďalšej nehode v roku 1998 si rozbila nos, to už ju obvinili zo šoférovania pod vplyvom.

Na 62. narodeniny, v októbri 2011, ju zatkol texaský policajt, keď sa odmietla podrobiť dychovej skúške. Strávila noc vo väzení. Obvinenia neskôr stiahli, no až potom, čo jej policajná fotka preletela internetom. (Policajta neskôr suspendovali, či to súviselo s prípadom, nezverejnili.)

Múzeum začalo fungovať ani nie mesiac po jej zatknutí. Na ploche 20-tisíc štvorcových metrov vystavuje obrovskú zbierku v hodnote viac ako 500 miliónov dolárov. Jej pravá ruka, kurátor, historik umenia John Wilmerding, spomína, že jeho mecenáška pred ním na začiatku vytiahla mapu USA.

Perom na nej „zakrúžkovala všetky veľké múzeá umenia“ a pri jej rodisku jej ostal prázdny priestor. „Asi 300 míľ.“ S projektom pomohla aj rodina, nadácia Waltonovcov vložila 1,2 miliardy dolárov a vstup tak mohol byť bezplatný.

Asi desaťročie bolo múzeum mediálne najvýraznejším počinom waltonovskej dynastie. Nedávno však spravil veľkú akvizíciu aj najstarší syn zakladateľa, dnes 77-ročný Rob (plným menom Samuel Robson Walton). Investičná skupina pod jeho vedením vyhrala súťaž o kúpu klubu amerického futbalu Denver Broncos s cenovkou 4,65 miliardy dolárov.

Alice Walton spolu s ďalšími dedičmi spoločnosti Wallmart, vľavo Sam, vpravo Rob. Foto: SITA

Do novej vlastníckej skupiny patrí aj Robova dcéra Carrie Walton Penner s manželom, predsedom predstavenstva Walmartu Gregom Pennerom.

Aktuálne Forbes odhaduje majetok Roba Waltona na 58,2 miliardy dolárov, čo je takmer rovnaký balík, ako vlastní Alice a tretie žijúce dieťa Sama Waltona, syn Jim (James Carr Walton).

V rebríčku Forbes najbohatších rodín (z roku 2020, keď ho Forbes naposledy zostavoval) sú siedmi aktuálni miliardári z rodu Waltonovcov s odhadovaným majetkom dokopy 247 miliárd dolárov prví.

Walmart – najvyššie tržby na svete

A Walmart je stále, aj vyše štvrťstoročie po vzniku Amazonu a internetovej ekonomiky, najväčšou firmou sveta podľa tržieb. Nad pol bilióna dolárov sa dostali v roku 2018 a pandémia im len pomohla, podobne ako celému sektoru maloobchodu – za dva roky o takmer 40 miliárd.

V rebríčku Forbes Global 2000 najväčších firiem sveta je Walmart vďaka nim na celkovom 23. mieste, tesne pred skupinou Volkswagen.

Alice a Jim Waltonovci. Foto: Flickr/Walmart, licencia CC BY 2.0

Samove deti zbohatli ešte za jeho života – otec totiž na ne previedol 80-percentný podiel na svojom majetku, aby sa vyhol dedičskej dani.

Poriadok a nekonečné hľadanie možností, ako usporiť, boli totiž vždy podstatou jeho podnikania.

Obchodík za svokrove peniaze

Impérium Waltonovcov má dva dátumy založenia – prvým bol rok 1945, keď si Sam od tradičnej americkej značky Ben Franklin kúpil jeden obchodík. Dal zaň 20-tisíc od svokra a 5-tisíc z vlastných úspor. Mal úspech, po piatich rokoch mu však nepredĺžili nájom, takže o podnik prišiel.

Nevzdal sa však a okamžite založil nový, pomenovaný vlastným menom.

Prvý „five and dime“ z 50. rokov. FOTO: CLUI

A po ďalšej dekáde založil s bratom Jamesom, prezývaným Bud, skutočnú vlastnú firmu. Obchody nazvali „Wal-Mart Stores“ a postupne z nich vyrástol obor Walmart.

Už od začiatku mal Sam v hlave obchodný model – čo najnižšie náklady a tým aj ceny, nízku maržu, ale čo najvyššie objemy.

K tomu pridal aj inovatívnu firemnú politiku, odporúčanie, aby si manažéri prevádzok kupovali podiely, čo ich motivovalo k lepším výsledkom. A tiež neprestajné kontroly v obchodoch.

Deti zo skromných pomerov

Obaja bratia vyrastali v skromných pomeroch. Sú rodákmi z rodinnej farmy pri dedine Kingfisher neďaleko Oklahoma City. V 20. rokoch sa však ich otec stratového farmárčenia vzdal, akurát včas pred vypuknutím Veľkej hospodárskej krízy. Počas nej už pracoval ako exekútor skrachovaných fariem.

Ako deti predávali Sam a Bud mlieko, roznášali noviny, Sam bol neskôr aj čašníkom. Obaja sa dali aj na štúdium – Bud vychodil vojenskú akadémiu, Sam sa stal ekonómom.

Vojnu si Sam odkrútil v Spojených štátoch ako rozviedčik a veliteľ väznice pre vojnových zajatcov v Salt Lake City. Bud bol pilotom. O dve desaťročia rokov neskôr si, aj pre uľahčenie inšpekčných ciest, kúpili aj menšie lietadlo z druhej ruky.

Priekopník IT 30 rokov pred internetom

Sam od začiatku kládol dôraz na, moderne povedané, informačné technológie a prísne riadenie dodávateľského reťazca. S prepracovanou logistikou a všadeprítomnými čiarovými kódmi sa až do príchodu internetu Walmart vyprofiloval ako klasický model prepojenia kamenného obchodu s modernou infraštruktúrou.

Registračné pokladnice napojila na konci 80. rokov na centrálu a dodávateľov „hypermoderná“ hlasová a dátová satelitná sieť, v tom čase najväčšia na svete. Umožňovala aj prenos videa, hoci len jedným smerom.

Obchodným manažérom Sam prikázal, aby dodávateľom, ktorí ich pozývali na štedré večere a snažili sa ich uplácať darčekmi, povedali, že im stretnutia zakázal. „Bočné platby“ na zalistovanie vraj majú radšej premietnuť do zníženia koncovej ceny.

Vo firme zaviedol spoločný pokrik. Preložiť by sa dal hádam ako „Poďme všetci – W – A – L – M – A – R – T“. Končil sa otázkou „Kto je číslo jeden? Zákazník! Vždy!“

Malomeštiacke supermarkety

V roku 1968 sa Walmart odvážil mimo expandovať Arkansasu, až do 80. rokov však reťazec pôsobil najmä na juhu Spojených štátov. A, čo je zaujímavé, držal sa striktne menších miest, kde bola menšia aj konkurencia.

Sieť jeho predajní, ktorej rast kopíroval možnosti paralelne rastúcej siete skladov, nerušene rástla. Likvidovala jeden starý rodinný obchodík za druhým a obsadzovala štát za štátom: Arkansas, Kansas, Louisiana…

Vo veľkomestách ešte dlho kraľovali starší konkurenti, Sears a K-mart. Pamätníci si spomenú, že toto označenie niesol po páde komunizmus asi dva roky aj bratislavský Prior. V 90. rokoch mal K-mart po svete viac ako dvetisíc obchodov, Walmart však už tiež približne rovnaký počet.

V súčasnosti je K-martov po celom svete údajne deväť. A aj posledné zachované „exempláre“ tohto kedysi gigantického reťazca by čoskoro mali zatvoriť.

Jeden z posledných K-martov na svete. FOTO: UNSPLASH

Sears, druhý retailový obor 70. rokov, nedopadol o nič lepšie. Dnes mu zostalo okolo tridsať obchodov.

Walmart naopak vyrástol na najväčšieho maloobchodného predajcu na svete. Výrazne zvýšil zásobu disponibilných peňazí vo vreckách amerických spotrebiteľov, s ňou aj životnú úroveň, spotrebu a napokon aj podobu celej ekonomiky Spojených štátov.

Keď v 80. rokoch opustil pôvodnú politiku amerických dodávateľov v prospech Číny, bolo to zásadné strategické rozhodnutie. Ďaleko presiahlo rozmer jednej bežnej firmy.

Od roku 1970 bola firma s Robovou pomocou (mal vtedy 25 rokov, bol čerstvo vyštudovaným právnikom) na burze.

Supercentrá a globálna expanzia

Sam z postu šéfa firmy odišiel v roku 1988, krátko po 25. výročí. Takmer súčasne sa začala éra „supercentier“, vlastne nákupných centier, v ktorých Walmart k obchodu pričlenil aj pneuservisy, optiky, kaderníctva, banky či fast food.

A v 90. rokoch už postupne obsadil celé Spojené štáty a vydal sa aj do Kanady. V roku 1992, mesiac pred smrťou (dožil sa 74 rokov) dostal Sam od Georgea Busha staršieho prezidentskú medailu slobody.

Sam Walton (vpravo) s prezidentom Georgom Bushom. Foto: George Bush Presidential Library and Museum, voľné dielo

V roku 1997 sa Walmart stal súčasťou burzového indexu Dow Jones, prekonal tržby 100 miliárd dolárov a rozbehol globálnu expanziu. Aktuálne má reťazec vo vyše dvadsiatich krajinách viac ako 10-tisíc predajní pod takmer päťdesiatimi rôznymi značkami.

Najznámejšia z nich je zrejme indická Flipkart, ktorej 77-percentný podiel Walmart kúpil v roku 2018 za 16 miliárd dolárov. Reťazec pôsobí najmä v Afrike, ale aj v Číne, Japonsku a Indii. Má vyše dva milióny zamestnancov, vo firemnom žargóne „associates.“

Mr. Sam, nenápadný miliardár

Sam si napriek úspechu udržal do konca života spôsoby človeka zo strednej triedy. V roku 1985 prezradil čašník, ktorý ho obsluhoval na párty, denníku Washington Post, že Walton žije v nenápadnom dome, pripomínajúcom ranč v lese.

„Skutočné sklamanie,“ opísal dojmy zo sídla vtedajšieho najbohatšieho človeka v USA.

„Iba v Amerike môže miliardár pokračovať v živote obyčajného človeka,“ dojímali sa noviny. „Kráľ diskontu stále cestuje po veterných vedľajších cestách na červeno-bielom pickupe Ford z roku 1979, s loveckými psami po boku. Keď príde sezóna lovu prepelíc, čaká v miestnom Wal-Marte v rade ako všetci ostatní, aby si kúpil náboje do brokovnice.“

Sam Walton, zakladateľ Walmartu. Foto: archív Walmart Inc.

Keď firma nariadila hovoriť o zakladateľovi ako o Samovi, teda krstným menom, rozšírila sa prezývka „Mr. Sam“.

Miestny šerif sa pre noviny pochválil, že ak najznámejšieho občana Bentonville zase raz nachytá, ako prekročil rýchlosť, bez milosti mu naparí ďalšiu pokutu a potom spoločensky pokonverzujú o prepeliciach.

A holič zasa prezradil, že keď si pán Walton nedávno zabudol peňaženku, hneď po ňu utekal domov. Hoci je zákazníkom už devätnásť rokov, s ponukou, aby zaplatil, až keď príde nabudúce, rozhodne nesúhlasil.

Z 2,8 miliardy na štvrť bilióna

Forbes v tom čase, v historicky treťom vydaní rebríčka najbohatších ľudí, odhadol Waltonov majetok na 2,8 miliardy vtedajších dolárov. V dnešných peniazoch by to bolo asi 7,5 miliardy. Waltonovcom sa za tých 37 rokov s podnikaním skutočne darilo omnoho viac, ako len zvládnuť boj s infláciou. Ešte raz: ich spoločný majetok dnes dosahuje asi štvrť bilióna dolárov.

Keď Walton na čele Forbes rebríčka vystriedal Gordona Gettyho, ktorý sa o majetok podelil s ďalšími členmi rodinného klanu, zatancoval si na Wall Street, ako predtým sľúbil, polynézsky tanec hula.

Po smrti ho na čele predstavenstva nahradil Rob. (Bud zomrel v roku 1995). Rob bol predsedom predstavenstva 23 rokov, potom ho vystriedal synovec.

Sam Walton, syn zakladateľa Walmartu. Foto: FORBES USA

Najmladší Samov syn Jim sedel v predstavenstve do roku 2016. Aktuálne je šéfom rodinnej Arvest Bank, ktorá pracuje s aktívami 20 miliárd dolárov.

Druhý Samov syn, John, zahynul pri leteckom nešťastí v roku 2005, keď si nesprávne opravil experimentálne ultralight lietadlo a to sa s ním zrútilo vo Wyomingu. Jeho podiel zdedil jeho vtedy 19-ročný syn Lukas a druhá žena Christy Waltonová.

Miliardárske manželstvo

Z Budovej strany sú dedičmi jeho dcéry Ann a Nancy. Ann, vzdelaním zdravotná sestra, sa vo Walmarte neangažuje. Zaujala vydajom – zobrala si iného miliardára, športového supermagnáta Stanleyho Kroenkeho. Kroenke je majiteľom či spolumajiteľom Los Angeles Rams (NFL), Denver Nuggets (NBA), Colorado Avalanche (NHL), Colorado Rapids (MLS) a Arsenalu Londýn.

Anne Walton Kroenke, neter zakladateľa Walmartu. FOTO: FORBES USA

Zbohatol vďaka nehnuteľnostiam, veľkú časť z nich tvoria obchodné parky neďaleko Walmartov. Vlastní tiež 6-tisíc štvorcových kilometrov rančov. To je rozloha približne Nitrianskeho kraja.

Nancy si zobrala „neurodzeného“ kamaráta z detstva, basketbalového trénera Billa Laurieho. Istý čas spolu vlastnili klub NHL St. Louis Blues.

Nancy, Ann a Christy vlastnia každá približne 8 až 9 miliárd dolárov, Lukas zhruba 17 miliárd. Dohromady sú títo štyria Waltonovci chudobnejší ako ktorýkoľvek zo Samových troch žijúcich synov.

Aj tých skromných 8 miliárd však obe sestry a ich švagrinú dlhodobo drží medzi tristo najbohatšími ľuďmi sveta.

Autormi pôvodných článkov sú redaktori Forbes.com Clare O´Connor a Siladitya Ray.

Vyhľadávanie…

Nenašli sa žiadne výsledky, skúste použiť iné kľúčové slovo!

Alebo skúste preskúmať témy

Špeciálne vydanie – Forbes Woman 2024