Väčšina rodičov chce svojim deťom zabezpečiť najlepší možný život. Avšak pozor: podľa Esther Wojcicki je medzi „najlepším“ a „jednoduchým“ obrovská priepasť.
„Je dôležité odolať nutkaniu dať svojmu dieťaťu všetko, čo ste vy nemali,“ povedala „krstná mama zo Silicon Valley“ na pódiu ženského samitu magazínu Forbes v roku 2019. „Ak premýšľate o tom, ako dosiahnuť kreativitu a inovatívnosť, zistíte, že prichádzajú vtedy, keď nemáte všetko.“
Esther Wojcicki a Randall Lane na ženskom samite Forbes Women. Foto: Bernard Osei
Úspešné dcéry
Ak existuje niekto, od koho si pýtať rodičovskú radu, je to práve ona. Wojcicki, je matkou dvoch z najbohatších žien v USA, ktoré zbohatli vlastným úsilím: Anne Wojcicki a Susan Wojcicki.
Susan, najstaršia z troch Estheriných dcér, bola 16. zamestnankyňou Googlu a je generálnou riaditeľkou Youtubu. Najmladšia Anna je spoluzakladateľkou spoločnosti 23andMe, ktorá sa zaoberá genomikou. Prostredná dcéra Janet sa vydala akademickou cestou a skúma rizikové faktory obezity na Kalifornskej univerzite v San Franciscu.
Za úspech môžu ďakovať svojej matke. Esther Wojcicki je špičková pedagogička, ktorá založila najväčší stredoškolský mediálny program v USA. Vedela, že ak bude svoje deti odmalička viesť k tomu, aby riešili výzvy, vyrastú z nich ľudia s nezávislým, kritickým myslením.
Esther a Stanley Wojcicki s dcérami Susan, Janet a Anne v kalifornskom Palo Alto. Foto: archív Esther Wojcicki
Výchova podľa metódy TRICK
„Nič som im nedala, ani keď boli malé,“ hovorí Wojcicki, s ktorou sa zhováral Randall Lane z Forbesu. „Museli si to zaslúžiť.“
Jej model výchovy detí sa volá TRICK: trust (dôvera), respect (rešpekt), independence (nezávislosť), collaboration (spolupráca) a kindness (láskavosť). Hovorí, že jej dcéry sa nikdy nebáli jej čokoľvek povedať a už v detstve mali možnosť zarobiť si vlastné peniaze a míňať ich tak, ako si mysleli, že potrebujú. Všetky sa naučili plávať, keď mali dvanásť mesiacov.
Používala som moje deti ako pokusné králiky. Skúšala som na nich moju filozofiu vzdelávania.“
Vyrástli z nich úžasné žiačky. Už ako deti boli v okolí známe ako „citrónové dievčatá“, lebo v susedstve predávali ovocie a ručné výrobky. V dospelosti sa im darilo a prerazili v odvetviach, v ktorých historicky dominovali muži, ako sú technológie a financie.
Esther si na dcérach vyskúšala vlastné pedagogické metódy. Foto: Archív Esther Wojcicki
Únik z chudoby
Predtým, ako Susan začala pracovať pre Google (ktorého zakladatelia si prenajali priestor v jej garáži v Menlo Parku), pôsobila vo významných firmách ako Bain a Intel. Janet, ktorá získala Fulbrightovo štipendium, študovala vo Svazijsku a dohliada na dlhodobé štúdium v Zambii. Anne pred založením 23andMe pracovala na Wall Street.
Spôsob, akým Esther vychovávala svoje dcéry, je v ostrom kontraste s tým, ako bola vychovávaná ona. Jej rodičia sa na jej rozvoj nemohli natoľko sústrediť, keďže mali problém dovoliť si kúpiť aj jedlo.
Uvedomila si, že kľúčom k úniku z finančnej reality, ktorú mala doma, je štúdium. A tak získala titul v žurnalistike na Kalifornskej univerzite v Berkeley. A keď sa stala matkou, rozhodla sa robiť veci inak – čo môže byť náročné.
Povedala som si, že keď sa stanem mamou, chcem pre moje deti lepší život. Chcela som im dať detstvo, aké by som si sama želala mať. Ukázalo sa, že to musíte robiť vedome. Inak majú ľudia tendenciu učiť tak, ako boli sami učení.“
Wojcicki je spisovateľka a ocenená pedagogička. Foto: Bernard Osei
Učiteľka roka a úspešná autorka
Wojcicki pomáhala rozvíjať Google Teacher Academy a v roku 2002 bola v Kalifornii vyhlásená za učiteľku roka. Svoje rodičovské a pedagogické metódy opísala v knihách How to Raise Successful People (Ako vychovať úspešných ľudí) a How to Raise Happy and Successful Children (Ako vychovať šťastné a úspešné deti).
Esther hneď po narodení najstaršej dcéry Susan v roku 1968 vedela, že jej prvoradou prioritou je pokúsiť sa naučiť deti čo najviac v čo najnižšom veku.
„Použila som ich ako vzdelávací experiment. Mojím cieľom bolo zistiť, ako skoro ich môžem niečo naučiť,“ hovorí Esther. Spolu s manželom Stanom brávala dcéry do záhradníctva a učila ich botanické názvy kvetov.
„Bolo pre mňa zábavné učiť ich tak skoro plávať, čítať, bicyklovať a poznať fakty o okolí. Deti sa dokážu učiť naozaj od útleho veku.“
Neberte im samostatnosť
Esther tiež poskytovala svojim študentom aj dcéram nezvyčajnú mieru kontroly nad vecami, ktoré robili, čo im pomohlo myslieť a konať nezávislejšie. Keď jej dcéry začali čítať, brávala ich každý týždeň do miestnej knižnice s košom na bielizeň, ktorý naplnila knihami a nechala deti, nech čítajú to, čo ich zaujíma.
Susan mala od začiatku vášeň pre umenie, zatiaľ čo Janet milovala matematiku a Annu zaujímalo takmer všetko, hovorí Esther. Postupne dávala dcéram väčšiu zodpovednosť tým, že ich nechala robiť malé krôčiky.
Chcela, aby jej dcéry mali slobodu a zároveň chcela, aby vedeli, že ich názory a kreativita sú cenené. Keď mala Susan šesť rokov, Esther ju nechala, aby si sama vyzdobila izbu. Susan prešla celý obchod s podlahovými krytinami a nakoniec si vybrala „ružový huňatý koberec,“ spomína Esther. „Milovala ho a vydržal 12 rokov. Bol to začiatok jej nezávislosti.“
Chuť zmeniť svet
Ďalšou hodnotou, ktorú Esther a Stan vštepovali svojim dcéram, bolo pozitívne ovplyvňovanie sveta.
„Pre mnohé deti je najvyšším životným cieľom získať viac hračiek než všetci ostatní,“ hovorí. „To nie je dobrý cieľ. Všetci musíme urobiť niečo, aby bol náš svet lepším miestom.“
Esther hovorí, že čas, ktorý jej dcéry strávili prácou na vysokých školách v zahraničí – Susan v Indii, Janet v Juhoafrickej republike a Anne v Rusku a Číne – pomohol formovať ich snahu zmeniť spoločnosť.
„Práve počas tohto cestovania si uvedomili, že chcú robiť niečo preto, aby bol svet lepší,“ hovorí Esther.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je redaktorCarter Coudriet.
