Pre väčšinu z nás sú už sociálne médiá neoddeliteľnou súčasťou života. U tínedžerov to platí niekoľkonásobne.
Vzťah dospievajúcich ľudí so sociálnymi sieťami, ako sú Instagram, Facebook či Twitter, spôsobuje bezprecedentnú krízu duševného zdravia. Psychológ z NYU Jonathan Haidt poukazuje na niekoľko alarmujúcich štatistík o duševnom zdraví dospievajúcich a používaní sociálnych sietí.
Poznamenal, že:
- duševné zdravie tínedžerov sa od roku 2010 rapídne zhoršilo – čo sa časovo zhoduje s nástupom sociálnych sietí,
- špecifické pre túto krízu sú poruchy nálad, napríklad úzkosť a depresia,
- kríza zasiahla tínedžerov na celom svete.
Tínedžeri, ktorí používajú telefóny štyri až päť hodín denne, majú výrazne vyššiu pravdepodobnosť vzniku depresie ako tí, ktorí telefón používajú hodinu alebo menej denne.
A existuje niekoľko zásadných sociálnych, psychologických a neurologických vysvetlení, prečo sú adolescenti náchylnejší na škodlivé účinky sociálnych médií.
Čo robia sociálne médiá s mysľou tínedžerov, to nám pomôžu pochopiť tieto tri nedávne štúdie, ktoré hovoria:
1. Sociálne siete znižujú sebadôveru vo vnímaní vlastného tela.
Výskum nedávnej štúdie zistil, že uverejňovanie a prezeranie selfie fotiek má negatívny vplyv na náladu a sebavedomie adolescentov. Je to preto, lebo selfie sa primárne používa na získanie uznania od rovesníkov. Čím väčší význam im ľudia pripisujú, tým vyššia je šanca, že sa budú cítiť nedocenení.
Vedci tiež upozorňujú, že už len prezeranie selfie fotiek môže mať zlý dopad. Je to hlavne tým, že fotografie sú takmer vždy naaranžované a strategicky upravené, no mnoho tínedžerov ich vníma ako reálne.
2. Sociálne médiá spôsobujú nárast sebaobjektivizácie.
Hodnotenie seba samého z pohľadu tretej osoby so zameraním na vzhľad sa nazýva sebaobjektivizácia. Tento proces nabáda ľudí, najmä ženy, aby si idealizovali určité telesné typy a snažili sa ich dosiahnuť.
Práve sociálne siete môžu prispieť k problému s vnímaním vlastného tela viac než tradičné médiá, pretože prezeranie a zdieľanie sexualizovaných obrázkov sa na týchto platformách stáva spoločensky zdieľaným zážitkom.
Neblahé dopady potvrdzuje aj nedávna štúdia, podľa ktorej si dievčatá na sociálnych médiách idealizovali štíhle telá, pričom vedúci štúdie poukázali na to, že dievčatá oceňujú viac vzhľad než kompetencie.
3. Sociálne médiá navodzujú atmosféru sledovania.
Používatelia sociálnych médií sú súčasťou sveta, v rámci ktorého spravujú vlastné príspevky a tiež obsah, ktorý uverejňujú druhí. Najmä adolescenti potrebujú spätnú väzbu od rovesníkov a majú tendenciu zapájať sa do sociálneho porovnávania v online priestore.
Svet sociálnych sietí ľudí nabáda, aby sa snažili dosiahnuť to, čo je v online komunite považované za normálne, žiaduce a populárne, namiesto prezentovania svojho skutočného ja.
Podľa nedávnej štúdie môže takéto sledovanie a porovnávanie negatívne ovplyvniť dospievajúcich, pretože ich to nabáda, aby sa snažili dosiahnuť to, čo je v online komunite považované za normálne, žiaduce a populárne, namiesto prezentovania svojho skutočného ja.
Veľký problém pre deti aj dospelých
Nedávno som oslovil Rossa Szaba, bývalého riaditeľa národnej kampane na zvyšovanie povedomia o duševnom zdraví a zakladateľa projektu Human Power Project, ktorý je zameraný na vzdelávanie v oblasti duševného zdravia. Tu je zhrnutie nášho rozhovoru.
Je teraz ten správny čas, aby sme bili na poplach v oblasti duševného zdravia tínedžerov?
Určite áno. Všetky tieto údaje poukazujú na krízu a v školách je to vidieť. Najdôležitejšie je zapamätať si, že druhé najväčšie obdobie rastu mozgu je od 12 do 25 rokov a to, čo sa stane počas tohto časového rámca, môže človeka formovať na celý život.
Je to kritické obdobie na rozvoj mechanizmov zvládania situácií, vnútorného hlasu, identity a návykov. Keď majú tínedžeri neliečené problémy s duševným zdravím a/alebo si počas tohto obdobia vytvoria nezdravé návyky, môže trvať desaťročia, aby sa to odnaučili. Tínedžeri potrebujú pomoc.
Začať treba na školách
V čom vidíte riešenie tohto problému?
Táto kríza duševného zdravia je jedna veľká skladačka. Jedným chýbajúcim kúskom skladačky je vyučovanie o duševnom zdraví na školách.
V mojej škole sa napríklad zameriavame na rozvoj mozgu, mechanizmy zvládania, využívanie dobrého stresu, zdravé vzťahy a zdravú sexualitu. Hlavným cieľom je normalizovať duševné zdravie ako súčasť vzdelávania našich študentov.
Čo sa ešte dá urobiť pre lepšie vzdelávanie detí a rodičov v oblasti starostlivosti o duševné zdravie?
Jedny z najdôležitejších vecí, ktoré môžu urobiť, je spoznať svoju rodinnú históriu v oblasti duševného zdravia, vzdelávať sa a rozprávať sa o tom od čo najmladšieho veku. Rodiny s poruchami duševného zdravia alebo závislosťou majú biologickú predispozíciu k vyššiemu výskytu týchto problémov.
Vedieť, aké poruchy ľudia majú, môže pomôcť rodičom hovoriť o týchto problémoch s deťmi. Môže to rodinám tiež pomôcť identifikovať varovné signály, ak niekto v rodine začne pociťovať príznaky.
Čím viac rodina dokáže tieto rozhovory normalizovať, tým ľahšie môže pre niekoho byť, aby žil bez pocitu hanby alebo rozpakov.
Prístup rodičov
Čo by ste poradili rodičom, ktorí majú dieťa zápasiace s problémami duševného zdravia?
Skúste zmeniť konfrontáciu na rozhovor. Rozoznajte hranicu medzi podporou a umožňovaním. Dávajte na seba pozor. Domácnosti s tínedžermi, ktorí majú problémy s duševným zdravím, sú často plné konfliktov v každej oblasti.
Jedným zo spôsobov, ako zmeniť konfrontáciu na konverzáciu, je urobiť z tínedžera odborníka na danú tému. Ak sa napríklad obávate, že vaše dieťa fajčí elektronické cigarety, opýtajte sa ho čo o nich vie. Opýtajte sa, či pozná niekoho, kto ich fajčí. Opýtajte sa na názor, čo si o tom myslí. Takto oceníte názor a perspektívu a je to viac konverzačné, ako keby ste im len povedali, aby to nerobili.
Venujte pozornosť tomu, čo tínedžer potrebuje, aby sa cítil posilnený. V neposlednom rade sa postarajte sami o seba. Podobne ako v lietadle musíte nasadiť kyslíkovú masku najskôr sebe, tak aj v prípade duševného zdravia sa uistite, že to vaše je v poriadku, aby ste tu mohli byť pre vaše deti.
Autentickosť online aj offline
Čo by ste povedali tínedžerom a mladým dospelým, ktorí majú problém prispôsobiť sa vo svete lajkov a swipov?
Najdôležitejšie sú prestávky od sociálnych médií a stretávanie sa s ľuďmi v reálnom živote. Nájdite si čas na priateľov, rodinu, ľudí v škole, aby ste videli, ako s vami reálne komunikujú, namiesto toho, aby ste sa spoľahli len na sociálne siete.
A keď ste na sociálnych sieťach, uverejňujte príspevky o rôznych veciach, na ktorých vám záleží, nielen o tých najlepších, ktoré môžu byť povrchné. Čím autentickejší ste na sociálnych seťach, tým autentickejšie môžu byť vaše zážitky online aj offline.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je prispievateľ Mark Travers
