Vojnoví zločinci, drogoví díleri, autokratickí vládcovia. Keď skupina novinárov začiatkom roka zverejnila zoznam mien kontroverzných klientov švajčiarskeho bankového domu Credit Suisse, išlo len o časť znepokojujúcich zistení okolo banky.
Meno inštitúcie sa v priebehu rokov objavovalo v kauzách okolo prania špinavých peňazí, napomáhania zločincom, zatajovania a ničenia dôkazov. Až tento týždeň však švajčiarsky federálny trestný súd uznal Credit Suisse vinnou.
Posvätené tajomstvo
Rozsudok, podľa ktorého banka a jej zodpovedný zamestnanec nezabránili praniu špinavých peňazí, je historickým míľnikom nielen pre samotnú inštitúciu, ale aj pre ostatné švajčiarske bankové domy, ktoré doteraz nikdy predtým neboli v trestnom konaní v krajine odsúdené.
Prísne utajovanie mien klientov a ich osobných údajov, rovnako ako vnútorný chod bánk majú v krajine tradíciu, siahajúcu až do 18. storočia. „Bankové tajomstvo je vo Švajčiarsku považované takmer za sväté a bankári sú naučení osobné údaje klientov nikomu za žiadnych okolností neprezrádzať,“ popisoval v aprílovom rozhovore pre český Forbes bývalý riaditeľ českej Raiffeisenbank Lubor Žalman.
Historický míľnik
Sudcovia uznali banku a jej zamestnancov vinnými z toho, že v rokoch 2004 až 2008 nezabránili praniu špinavých peňazí bulharskému kokaínovému gangu. Proces, v ktorom zaznievali svedectvá o vraždách i obrovských sumách peňazí napchaných v kufríku, mal údajne od jeho začiatku slúžiť predovšetkým ako precedens, vďaka ktorému by štátne orgány mohli proti bankám v krajine postupovať tvrdšie.
„Historicky smeroval podobný typ sankcií voči švajčiarskym úverovým a finančným inštitúciám takmer výhradne od zahraničných, najmä amerických orgánov a súdov,“ hovorí advokát Petr Vybíral, partner z advokátskej kancelárie Allen & Overy, ktorý sa v pražskej pobočke venuje oblasti bankovníctva a kapitálových trhov.
Článok pôvodne vyšiel na webe Forbes.cz, jeho autorkou je redaktorka Taťána Lysková.
