Letecké spoločnosti v Európe treto rok rušia lety vo veľkom. V druhom štvrťroku bolo na desiatich najväčších európskych letiskách zrušených 64-tisíc letov. Na august sa počíta s ďalšími pätnástimi tisícmi. Počet je takmer trojnásobný oproti roku 2019.
Mnohí dovolenkári tak majú hlavu v smútku. Musia hľadať náhradný spôsob prepravy, alebo na letiskách tráviť hodiny čakaním. Na tieto situácie však myslí európska regulácia. Pre lety v rámci Európskej únie (alebo za jej hranice, ak letecká spoločnosť sídli v EÚ) upravujú práva spoločné únijné pravidlá.
Na čo majú cestujúci nárok
Platí, že letecká spoločnosť musí poškodenému cestujúcemu ponúknuť náhradný spôsob leteckej prepravy „v čo najskoršom termíne“. V prípade, že tak neurobí, musí cestujúcemu vrátiť výdavky na pôvodne zakúpenú letenku a navyše dorovnať rozdiel medzi pôvodnou cenou a novou letenkou do rovnakej destinácie.
Okrem toho musí poskytnúť cestujúcemu finančné odškodnenie:
- Pri letoch do 1 500 kilometrov je to 250 eur na osobu,
- pri lete od 1 500 do 3 500 kilometrov je to 400 eur
- a nad 3 500 predstavuje kompenzácia 600 eur.
O odškodnenie je potrebné požiadať prostredníctvom formulára zaslaného leteckej spoločnosti
Nárok na odškodnenie vzniká spotrebiteľovi, ak letecká spoločnosť informovala o zrušení letu menej ako 14 dní pred plánovaných odletom a do siedmich dní pred odletom mu neponúkla náhradný let podľa stanovaných podmienok.
Kedy letecká spoločnosť odškodňovať nemusí
Človek cestujúci na dovolenku teda nezostáva bez pomoci. Legislatíva na neho myslí, aj tu však platia výnimky. „V prípade zrušenia alebo meškania letu spôsobeného mimoriadnymi okolnosťami (napríklad veľmi nepriaznivým počasím), si nemôžete uplatniť právo na náhradu,“ konštatujú pravidlá EÚ.
Dopravca musí v takom prípade pomôcť cestujúcemu formou stravy, nápojov, náhradného letu alebo vrátenia ceny letenky. Cestujúci však nemá nárok na odškodnenie. Ide o mimoriadne okolnosti, ktorým sa nedalo zabrániť ani v prípade, „že by boli prijaté všetky primerané opatrenia“.
Pozor na štrajky
Takouto okolnosťou sú napríklad aj štrajky. Tie sú v tohtoročnej dovolenkovej sezóne častou príčinou meškajúcich alebo zrušených letov. V júli štrajkovali napríklad zamestnanci Letiska Charlesa de Gaulla v Paríži. Podobná situácia bola aj v Londýne a Amsterdame.
V druhej polovici leta to zatiaľ vyzerá o niečo lepšie. Odborom sa na viacerých letiskách podarilo nájsť so zamestnávateľmi dohodu, vďaka čomu bola časť pôvodne ohlásených štrajkov odrieknutá.
Sú však v prípade štrajku letecké spoločnosti vždy vo výhode? Nie, vždy to neplatí. „Štrajky, ktoré organizujú odbory, ktorých členmi sú zamestnanci leteckého dopravcu, sa nepovažujú za mimoriadnu okolnosť. Vnútorný štrajk preto neoslobodzuje leteckú spoločnosť od povinnosti zaplatiť odškodnenie,“ konštatuje web Europa.eu.
Len štrajk na letisku
Za mimoriadnu udalosť možno podľa neho považovať len tzv. „externý štrajk“, teda napríklad štrajk riadiacich letovej prevádzky alebo zamestnancov letiska. V takom prípade letecká firma odškodné platiť nemusí.
Letecká spoločnosť teda musí preukázať, že medzi mimoriadnymi okolnosťami (napríklad štrajkom) a jej problémami existuje priama súvislosť a meškaniu či zrušeniu nemohla zabrániť.
Ako žiadať o odškodnenie
Sťažnosť treba najprv doručiť leteckej spoločnosti. Ak do dvoch mesiacov nedostanete uspokojivú odpoveď, môžete sa obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu.
Ďalšou inštanciou môže byť alternatívne riešenie sporov (mediátori, rozhodcovské komisie) alebo súdne konanie formou súdnej žaloby.
Nie je však veľmi pravdepodobné, že by sa spor dostal až do tejto fázy. Letecké spoločnosti totiž odškodňujú pomerne promtne.
V prípade, že nechcete s aerolinkou komunikovať priamo, svoje služby tu ponúkajú mnohí sprostredkovatelia. Podajú žiadosť o náhradu za vás. Províziu si účtujú až v prípade pozitívneho výsledku sťažnosti. Pohybuje sa od 20 do 30 percent sumy odškodnenia.
