Svoju podnikateľskú cestu mal v pláne ukončiť. Definitívne. „V rámci mojej krízy stredného veku som sa pokúšal firmu predať. Mal som pocit, že aj keď bol môj biznis zodpovedný za množstvo pekných vecí, škodí mojej rodine aj mne,“ hovorí Jiří Majer. Dopadlo to však úplne inak. Úspešnú spoločnosť si ponechal – a pribudol ešte ďalší biznis.
A to taký, ktorý má potenciál vyriešiť jeho nedávnu dilemu. Majerova spoločnosť Accace je úspešná firma poskytujúca účtovníctvo a daňové i právne poradenstvo, v súčasnosti má 600 zamestnancov, pobočky v desiatich krajinách a obrat okolo 30 miliónov eur ročne. Napriek tomu sa jej zakladateľ dlho zamýšľal nad podstatou veci.
„Stále mi bežalo hlavou, že sa budem radšej venovať napríklad ochrane prírody alebo skúsim politiku, proste niečo v prospech spoločnosti,“ spomína. „Až pri druhom pokuse o predaj Accace mi to docvaklo. Prečo tie dve veci oddeľujem?“
Výsledkom je SocioRating. Nová vetva jeho podnikania, pri ktorej nejde primárne o zisk. Ide o projekt, ktorý meria vitalitu firiem, presnejšie to, ako fungujú zvnútra. V časoch, keď nielen technologické spoločnosti dbajú na vnútornú kultúru a lákajú špičkových pracovníkov nefinančnými benefitmi, tak vnáša do biznisu vítanú zmenu.
Vďaka detailne prevereným sociologickým postupom totiž dokáže vyhodnotiť, ako si celá firma aj jej jednotlivé oddelenia vedú v piatich kľúčových kategóriách. Vie ich porovnať s konkurenciou, nájsť slabé, ale aj silné miesta. Konečným cieľom je, samozrejme, vylepšiť biznis.
„Už niekoľko storočí sme zvyknutí merať finančné výsledky firiem a vieme s nimi pracovať. Ja som to však začal sám pre seba nazývať 2D reportingom,“ popisuje. „Nemáme totiž štandardnú metriku na to, ako zmerať ľudskú stránku veci a dať ju do čísel, teda získať 3D reporting. A potom s ním koncepčne pracovať tak, ako pracujeme s finančnými číslami,“ hovorí Majer.
Jiří Majer | Foto: Accace
Jiří Majer | Foto: Accace
Nejde podľa neho o žiadnu abstraktnú eko-ezoteriku. Práve naopak. „Ak sa ľudia cítia v súlade s prostredím, v ktorom pracujú, veľmi radi urobia krok navyše, aby danej organizácii pomohli. Tým sme pri win-win situácii: Budete v práci spokojnejší, bude vás to baviť a firma na tom zarobí,“ verí Majer.
Aj preto nový projekt, ktorý od minuloročného štartu už využili na svoje zlepšenie desiatky českých firiem, financujú peniaze z Accace.
Ako ste sa na túto cestu vydali?
Podnikám od začiatku 90. rokov, začal som ako študent – zlaté deväťdesiatky, keď človek založil svoju firmu v tretiaku. V prvej firme som predal podiel a súčasťou vysporiadania bola aj pobočka na Slovensku, tá mi ostala a okolo nej som začal budovať Accace.
Naším cieľom bolo poskytovať klientom rovnakú službu naprieč celou strednou Európou. A boli sme zvyknutí, že kto poskytoval dobrú službu a vedel hovoriť anglicky, tomu klienti chodili. Lenže potom prišla kríza roku 2008, zrazu sa prísun klientov zastavil, nebol biznis a dochádzali peniaze. Napínavé časy.
Ale ustáli sme to. Veľa investujeme do technológií, aby sme poskytovali služby čo najefektívnejšie aj najpríjemnejšie. Blížime sa ročnému obratu 30 miliónom eur, a keďže nepredávame žiadny tovar, sú to všetko naše odpracované peniaze.
Klasická success story, ale aj tak ste mali pochybnosti, či podnikať ďalej. Čo ich utlmilo?
Uvedomil som si, že mojím cieľom nie je len predať firmu, zarobiť balík peňazí, postaviť sa na druhú stranu barikády a kričať, že to biznis je dôvodom pre všetky naše problémy a my z pozície neziskoviek, občianskych združení či politických strán sa to budeme snažiť napraviť. Povedali sme si s kolegami, že budeme Accace stavať tak, aby sme z toho mali skutočne dobrý pocit. Že sa budeme sústrediť na finančné výsledky, ale aj na to, aby firma spoločensky pôsobila v súlade s naším presvedčením a svedomím.
Čo je teda SocioRating?
Je to v podstate logický výsledok tohto všetkého. Roky sa poznám s Vladimírom Synkom, ktorý s nami spolupracoval a aj mne osobne veľmi pomohol. Jeho spoločnosť sa na Slovensku od roku 1994 zaoberala výskumom firemnej kultúry, motivácie a spokojnosti zamestnancov. Dali dohromady úžasnú metodiku.
Prečo ste ich projekt kúpili?
Služba bola primárne určená pre veľké firmy a bola dosť drahá. Urobili výskum, zamestnanci a vedenie vyplnili sadu otázok a to vytvorilo röntgenový obrázok sociálneho stavu firmy . My sme ako prvú vec po prevzatí urobili to, že sme všetko hodili do online platformy, celý proces sa výrazne zrýchlil – a tým pádom aj zlacnil.
Na čo je to celé dobré?
Veľa sa teraz hovorí o zodpovednosti firiem. Za mňa je kľúčovou zodpovednosťou firiem to, v akej nálade chodia zamestnanci večer z práce domov.
Sú namotivovaní, s pocitom sebaúcty, majú radosť z toho, čo urobili a že za to dostanú na konci mesiaca férovo zaplatené? Taký človek sa bude vo svojom súkromnom živote podľa mňa správať úplne inak, než keď príde z práce naštvaný, s pocitom, že ho vyžmýkali a správajú sa k nemu ako ku kusu handry.
S pozitívnym pocitom na strane zamestnancov budú inak vyzerať aj komunálne záležitosti, volebné výsledky, všetko sa môže pootočiť. My chceme win-win a to je SocioRating: nástroj, ktorý pomôže firmám vyladiť si vnútorné fungovanie tak, aby vo finále zarábali viac – a zároveň to výrazne pomôže k tomu, že ľudia budú spokojnejší a budú chodiť domov viac v pohode, čo bude mať pozitívny vplyv na spoločnosť, v ktorej žijeme.
Ako to vyzerá v praxi?
Staviame na teórii sociálnej identity – že každý z nás sa snaží o svoj čo najlepší self-image, teda chce vyzerať dobre sám pred sebou, a zároveň každý z nás žije s nejakou sociálnou skupinou, napríklad organizáciou, v ktorej pracuje. A keď sa s ňou identifikuje, stáva sa obraz takejto organizácie súčasťou jeho self-image. A pretože sa ľudia snažia vylepšovať svoj self-image, budú radi robiť kroky navyše, aby organizácii pomohli a vylepšili aj jej obraz. To je win-win.
Ako to ale merať?
Často spomínané prieskumy spokojnosti sú len malá časť obrovskej skladačky. Zachytia iba náladu. My sa snažíme nájsť odpoveď na tri kľúčové otázky. Vedia vaši ľudia, čo sa od nich očakáva a čo majú robiť? Pokiaľ to vedia, aký k tomu majú postoj? A robia to aj v skutočnosti?
Identifikujeme problémy, ale aj to, ako hodnota SocioRatingu koreluje s tým, čo sa vo firmách reálne deje. Dávame dohromady naše výsledky a tvrdé KPIs (Key performance indicators), typicky zisk, finančné výsledky, ale aj fluktuáciu zamestnancov či produktivitu práce. Vo väčšine prípadov je skutočne jasná korelácia medzi finančným zdravím a tým, ako je firma zdravá zo sociálneho, či softového hľadiska. To je 3D reporting.
Manažéri si nie vždy uvedomujú, že na zlepšenie finančného výsledku potrebujú pracovať s ľudskou stránkou, je tu tendencia tlačiť skôr na materiálne veci. My im naopak hovoríme – dbajte na to, aby sa vaši zamestnanci stotožňovali s firmou.
Máte konkrétne príklady?
Ja som človek čísel, pokúšam sa všetko si overiť. Prešiel som si minuloročný SocioRating z Accace a skúšal sa pozerať na to, ako navzájom súvisia rôzne dáta a výsledky. Najviac profitabilná pobočka mala suverénne najlepší index inovatívnosti. Pobočka, čo sa v priebehu roka najviac prepadla a často sme tam riešili problémy, dopadla suverénne najhoršie: nie je tam dôvera, inovatívnosť zmizla, ľudia nie sú spokojní.
Čo ďalšie vedia firmy z merania získať?
Uvidia celkovú hodnotu SocioRatingu aj piatich jednotlivých indexov: identifikácia s firmou, dôvera, spokojnosť, inovatívnosť a zodpovednosť; všetko na škále od -100 až do +100. To môže byť zaujímavé ako employer branding, pre potenciálnych zamestnancov je veľmi dôležitá informácia, ako je nastavené firemné prostredie.
Z pohľadu manažmentu je samozrejme zaujímavejšie, že sa môžete vnoriť na úroveň jednotlivých oddelení a porovnávať, ako dopadli oproti firemnému priemeru. Je možné ísť dokonca až na úroveň jednotlivých otázok, skrátka dostať röntgenový obrázok toho, čo sa v organizácii deje.
Čo sa potom deje, keď firmy dostanú svoje výsledky?
Nemám rád, keď firmy hovoria – „musíme ľudí motivovať“. Ľudí nepotrebujeme motivovať, potrebujeme zastaviť demotiváciu.
Často sa nám stáva, že si manažment uvedomí, že žije v úplne inej firme ako zvyšok zamestnancov. Má pocit, že ľuďom jasne povedal, čo majú robiť, a myslí si, že sú tam spokojní a potom dostane studenú sprchu. Sústredíme sa na meranie, diagnostiku – a pokiaľ s tým chce firma pracovať ďalej, máme sieť poradcov, ktorí vedia nielen podrobne vysvetliť, čo výsledok znamená, ale aj ako pracovať na náprave.
Nemám rád, keď firmy hovoria – „musíme ľudí motivovať“. Ľudí nepotrebujeme motivovať, potrebujeme zastaviť demotiváciu. Pokiaľ sú stotožnení s víziou a obrazom firmy, majú ju radi a sú za to férovo odmenení, nepotrebujete robiť nič viac.
Už vám niekedy nabrúsený CEO na výsledky odpovedal s niečím podobným ako: Čo mi to tu rozprávate?
To sa nám ešte nestalo a možno to súvisí aj s tým, kto si našu službu objednáva. Ak sa niekto považuje za najmúdrejšieho na svete, nepotrebuje, aby mu niekto zvonku čokoľvek hovoril.
Skôr vidíme iný problém. Vložíte energiu do toho, aby ste zistili, čo sa deje, uvedomíte si problémy. Niektoré ste tušili, ďalšie nové vyskočili. Lenže začať toto riešiť v bežnej prevádzke firmy so základnou biznisovou zotrvačnosťou, kde potrebuje naďalej vyrábať a starať sa o klientov, na to je potrebné skutočne veľké odhodlanie.
Ako veľmi pomáha, keď ukážete nespochybniteľné dáta?
Mnohí z nás sa zúčastňujú firemných porád a tie často utekajú k dojmológii. Akonáhle ale dáte na stôl čísla a fakty, ktoré sa ťažko spochybňujú, debata sa pootočí a môžete sa sústrediť na riešenie problémov.
Doba si tieto veci aj vzhľadom k ESG (Environmental, Social, and Governance) reportom bude žiadať čoraz viac, je tak?
Keď sme začínali so SocioRatingom, pozeral som sa, čo na trhu existuje, a už vtedy bolo vidieť, že v USA je ESG veľká téma. Veľa som sa venoval tomu, čo znamená písmeno S, teda to Social. V Amerike, aj dnes v Európskej únii, mi to prišlo strašne formálne – vykazovať pomer mužov a žien, pomer platov…
Je to trochu podobné ako štatutárna účtovná uzávierka, ktorú potrebuje štát, versus vaše manažérske účtovníctvo, ktoré si robíte pre to, aby ste firmu vedeli riadiť a posúvali ju dopredu.
Nám bude ESG nakazovať štát, pôjde o formalizovaný reporting, čo je za mňa v poriadku, konečne sa blížime k presvedčeniu, že by to nemalo byť len o peniazoch. Ale náš prístup vnímam ako hlbší, menej formalistický. Chceme porozumieť, čo sa vo firmách naozaj deje. Zlepšiť výsledky svojej firmy chce každý a to hneď.
Čiže nedúfať v optimistickú utópiu, ale prebudovať súčasný systém?
Presne tak. Hlavne pri tých úvahách nemôžte uletieť. Ja som zdesený, keď vidím, čo sa v Európskej únii v posledných rokoch deje. Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. V snahe zlepšiť životné prostredie sme vypínali elektrárne, nestavali sa nové zdroje, dnes na to všetci hlboko doplácame a ešte doplácať budeme.
Musíme byť ukotvení v realite. Ďalšia vec, z ktorej nie som nadšený a ktorú silne vnímam, je to, že mnoho šikovných ľudí má tendenciu hovoriť ostatným okolo seba, ako majú žiť svoje životy.
Myslíte v štýle, ja viem, čo je pre vás dobré?
Vidíme to veľa v politike, je to súčasť modernej vlny zo Štátov a ja sa toho hrozne bojím. Nemám ambíciu niekomu hovoriť, ako má žiť svoj život. Môžem mu cez školské a firemné vzdelávanie rozširovať obzory a najmä – a tam leži moje najväčšie sklamanie zo súčasných elít – ísť sám príkladom. To je to najsilnejšie, čo môžeme robiť.
Vo firmách je to rovnaké. Keď sa vedenie bude správať v súlade s rozumnými hodnotami, vzorce správania budú samozrejme preberať ostatní ľudia vo firme. Tam vzniká win-win. Ľudia reálne vidia, čo sa okolo nich deje a podľa toho sa správajú.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorom je Miroslav Němý.
