Aj vás hnevá, že vás zaplavujú reklamy na dovolenku či oblečenie, o ktorých ste sa len pred chvíľou bavili na sociálnych sieťach s kamarátmi? Sledovanie vašich údajov v počítači či telefóne je ešte nič v porovnaní s tým, čo o nás budú globálni hráči vedieť po pobyte v metaverze.
Zdanlivo neškodné údaje ako je veľkosť miestnosti, vaša výška či ako rýchlo nakreslíte kocku, môžu komukoľvek prezradiť informácie o vašom bohatstve, pohlaví a fyzickom rozpoložení, ktoré by ste radšej uchovali v súkromí, upozorňujú výskumníci z Kalifornskej univerzity v Berkeley a Technickej univerzity v Mníchove.
Veľké technologické firmy sa čoraz viac zaujímajú o možnosti, ktoré im poskytne metaverzum. Jedným z príkladov je 50-miliardová investícia Mety do vývoja tohto konceptu. Kúpou výrobcu súprav pre virtuálnu realitu Oculus získala spoločnosť Marka Zuckerberga silné zastúpenie v najdostupnejšej spotrebiteľskej technológii metaverza.
Zástancovia tohto digitálneho sveta – a investori, ktorí naliali miliardy dolárov do jeho vývoja – však počítajú s tým, že časom sa virtuálna realita stane neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Všetko od hrania cez prácu až po socializáciu bude možné podľa týchto vízií vykonávať v plne digitálnom prostredí.
To by mohlo mať katastrofálny vplyv na ochranu osobných údajov. „Už teraz máme špióna vo vrecku,“ hovorí Gonzalo Munilla Garrido, postgraduálny študent Technickej univerzity v Mníchove a jeden z autorov štúdie. „Ale ak sa chystáte stráviť celý deň vo virtuálnom svete, kde vás neustále sledujú, môžete na svoje súkromie zabudnúť. Ochrana osobných údajov sa bude len zhoršovať.“
Iba neškodná hra?
Štúdia, ktorú v júli zverejnili Vivek Nair, Gonzalo Munilla Garrido a Dawn Song dokazuje, aké ľahké je rýchlo a nepozorovane zbierať desiatky údajov od používateľov VR. Výskumníci vytvorili jednoduchú hru, ktorá pod rúškom neškodnej zábavy dokázala za päť minút katalogizovať viac ako 20 podrobných údajov o hráčoch.
Zhromažďovanie informácií o fyzických vlastnostiach používateľov – napríklad o ich výške a rozpätí rúk – spolu s vlastnosťami ako je jazyk, schopnosť vidieť farbu, vek a pohlavie, je oveľa jednoduchšie robiť vo virtuálnom prostredí ako so smartfónmi.
Reklama na telo
Použitie týchto súkromných informácií môže mať v metarverze silný marketingový potenciál. Prístup k tomuto množstvu údajov by mohol zmeniť spôsob, akým inzerenti zameriavajú svoje produkty a reklamy na spotrebiteľov.
„V aplikáciách a na webových stránkach sme zvyknutí, že reklama je zvyčajne obrázok produktu alebo nejaký sponzorovaný text. Je to očividne reklama, jednoznačne ju viete rozoznať a viete, na čo reklama slúži,“ povedal Nair.
„V tradičnej aplikácii je možné túto reklamu zacieliť – ak spoločnosť vie, že hľadáte nový telefón, môžete dostať reklamu na najnovšie modely telefónov napríklad v ponuke Best Buy (známy americký reťazec s elektronikou, pozn. red.). V metaverze to však bude ako keby ste kráčali po [virtuálnej] ulici a bum, pred sebou uvidíte Best Buy. Mnoho ľudí si myslí, že reklamy v metaverze znamenajú billboardy. V skutočnosti by to mohlo byť niečo oveľa viac pohlcujúce a zároveň úplne prispôsobené vám.“
Ako oklamať Veľkého brata?
Zatiaľ čo zástancovia web3 presadzujú decentralizáciu, súčasný vývoj metaverza je vysoko centralizovaný, najmä vďaka masívnym investíciám, ktoré niekoľko technologických spoločností vynaložilo na vývoj spotrebiteľskej technológie VR.
„‚Decentralizácia‘ a ‚metaverse‘ sú úplne ortogonálne pojmy,“ hovorí Nair. „Každé metaverzum, o ktorom v súčasnosti vieme, je silne centralizované… Technologické spoločnosti majú silnú motiváciu, aby to tak bolo. Dôvod, prečo investujú obrovské množstvo kapitálu do základného hardvéru, je ten, že chcú získať určitú hodnotu z aplikácií, ktoré z toho vyplývajú.“
Možno nebudeme úplne odsúdení na zánik. Výskumníci pracujú na projekte s názvom MetaGuard, ktorého cieľom je poskytnúť používateľom nástroj na ochranu pred prienikmi do ich osobných údajov.
Používateľom by to umožnilo pridať premenlivú úroveň „šumu“ k informáciám, ktoré zhromažďujú aplikácie metaverza. Takže by bolo ťažšie získať presné biometrické údaje a robiť štatistické závery o užívateľovej identite. Štúdia ukazuje, že používatelia by si mali dávať pozor na to, koľko ich údajov sa potichu zhromažďuje – a kým.
Článok vyšiel na Forbes.com a jeho autorom je prispievateľ Dylan Sloan.
